brankof.blog.pravda.sk

Nedávno som zachytil „spravodajstvo“ v tzv. mienkotvorných médiách o príprave životopisného filmu o Čajkovskom a o problematike Ćajkovského homosexuality. Žiaľ, hoci chceli autori slovenského „spravodajstva“ odhaľovať predsudky voči homosexuálom v Rusku, odhalili len svoje vlastné predsudky a vlastnú neinformovanosť.

Osobne nepochybujem o existenciipredsudkov voči homosexuálom v Rusku, ale o celej situácii s Čajkovským treba písať pravdivo, lživé informácie ničomu neprospejú. Lenže v mnohých slovenských, ako aj ďalších západných médiách je celá situácia popisovaná tendenčne.

Skvelý príklad neinformovanosti a predsudkov možno vidieť napr. v tomto článku. Citujem vetu: „Ako sa majú v krajine, kde je od júna „propagácia netradičných sexuálnych vzťahov“ trestná, filmári vyrovnať s háklivou okolnosťou, že hlavný hrdina je homosexuál?“

Do tejto jedinej vety bolo zaradené obrovské množstvo neustále opakovaných neprávd. Predovšetkým „propagácia netradičných sexuálnych vzťahov“ podľa nového zákona nie je vôbec trestná. Porušenie zákona nie je trestným činom, ide len o priestupok! Sankcie podľa nového zákona patria do správneho a nie do trestného práva, aspoň toľko by sa patrilo uviesť! Sankcie v trestnom zákone sú pritom oveľa vyššie a preto pojem „trestný“ znie silnejšie. Nemá to však nič do činenia s pravdou.

Poznamenať treba aj to, že „propagácia netradičných sexuálnych vzťahov“ sa obmedzuje len medzi deťmi, pretože nový zákon č. 135/2013 je predovšetkým novelou existujúcich dvoch zákonov o právach detí.

Za zmienku stojí i to, že v novelizovanom zákone 436/2010 o ochrane detí pred informáciami, škodiacimi ich zdraviu a rozvoju sa z pôsobnosti zákona vylučujú informácie, majúce pre spoločnosť historickú, umeleckú alebo kultúrnu hodnotu. O tomto som písal nedávno. Z uvedených faktov teda vyplýva, že ak by bol hlavný hrdina filmu o Čajkovskom zobrazený ako homosexuál, nie je to porušením zákona.

Autor článku tendenčne vykresľuje i názory scenáristu J. Arabova a snaží sa vyvolať dojem, že on zmenil svoj scenár na „homofóbnu“ objednávku. Je mi jasné, že J. Arabov, scenárista ocenený aj v Cannes, svojim návrhom scenára k filmu o Čajkovskom sklamal mnohých zástancov práv homosexuálov v Rusku. To tvrdenie o zmene scenára však autor článku dokladá jedným výrokom novinárky z protivládneho denníka Novaja Gazeta, ktorá tvrdí, že Arabovov scenár predtým videla. Scenárista J. Arabovov to ale nepotvrdil a preto možno o tomto jej subjektívnom tvrdení oprávnene pochybovať.

Skúsme radšej pripustiť, že i scenárista J. Arabov môže mať vlastný názor na homosexualitu a môže ho prenášať i do vlastného scenára k filmu o Čajkovskom. A scenár J. Arabova sa môže i líšiť od toho, čo hovoria historici. Pamätám sa, že napr. vo filme „Báthoryčka“ bola táto smutná postava našich dejín vykreslená veľmi odlišne od toho, čo nasvedčujú mnohé historické fakty. Máme preto film „Báthoryčka“ považovať za urážku všetkých obetí mučenia?

Ešte hlúpejšiu propagandu než v predošlom článku predviedla autorka tohto článku.

Podľa názvu článku vraj „Rusi vytesnili, že aj Čajkovskij bol gay“. Toto tvrdenie je absurdné už preto, že sám prezident V. Putin nedávno pripomenul, že Čajkovský bol gay. Teda dokonca ani prezident V. Putin túto informáciu nevytesnil a nevytesnili ju ani mnohí ďalší. Rusi určite „vytesnili“ zo svojej histórie mnoho vecí, ale keby „vytesnili“, že Čajkovský bol homosexuál, potom by dnes nebolo o čom písať – všetko o Čajkovskom by bolo „jasné“.

V uvedenom článku sa objavujú aj tieto slová: „Práve o tom sa v týchto dňoch háda ruský minister kultúry Vladimir Medinskij a konzervatívna časť spoločnosti s historikmi. Ide pritom o vážny spor, pretože v Rusku nedávno začal platiť zákon postihujúci tých, ktorí propagujú a šíria informácie o homosexualite a ohrozujú tak mravnú výchovu mládeže“.

Je pravda, že minister V. Medinský má na homosexualitu Čajkovského iný názor ako mnohí historici, ale tak čierno-bielo ten spor zase nezaznieva. Nie všetci historici majú na Čajkovského rovnaký názor a aj V. Medinský ako profesor na moskovskom MGIMO napísal viacero kníh o ruskej histórii. Naopak, mnohí konzervatívci, vrátane prezidenta V. Putina, zase tvrdia, že Čajkovský bol homosexuál. V podstate ide len o to, že v hore uvedenom článku sa autorka snaží vytvoriť dojem, že „spiatočníci“ z vlády, ktorí o veci nevedia, potláčajú názor „osvietených“ historikov“. Pre mňa však postoj ministra V. Medinského dokazuje čosi iné a to fakt, že minister ruskej vlády môže mať úplne iný názor než ruský prezident a nie je to pri verejnej diskusii problémom.

O zákone č. 135/2013 sa v hore uvedenom článku takisto nehovorí pravda, lebo v zákone sa pojem „homosexualita“ ani raz nespomína a navyše, ako som uviedol vyššie, pôsobnosť zákona sa netýka prípadného filmu o Čajkovskom.

Problém je aj v tom, čo tvrdí autorka o prípade režiséra K. Serebrennikova. Ten sa snažil o financovanie zo štátneho fondu „Fond Kino“ pre svoj projekt filmu o Čajkovskom. Keďže však rada odborníkov fondu po byrokratickej procedúre konštatovala, že projekt nie je perspektívny, obvinil režisér predstaviteľov fondu z homofóbie. Filmový fond povedal iba to, že podľa názoru ich komisie film nemá potenciál, avšak autorka článku v slovenskom denníku to špekulatívne doplnila týmto tvrdením, citujem: „V skutočnosti sa nedokážu s autorom zhodnúť práve na tom, či zamlčať intímnu časť životopisu Čajkovského, alebo ju prvýkrát v ruskom diele spomenúť.“ To je však len špekulácia, ktorú treba dokázať. Nejde o žiadnu dokázanú skutočnosť, lenže autorka by sa bez tohto tvrdenia nepohla ďalej k svojim protiruským záverom.

Pokiaľ ide o filmový fond, ten otvorene odmietol, že by závery jeho Rady odborníkov boli ovplyvnené otázkou homosexuality Čajkovského. Vo fonde trvajú na tom, že v prípade projektu K. Serebrennikova ide o umelecky a divácky neperspektívny projekt a preto odmietajú jeho financovanie. Názor na perspektívy filmu môže mať filmový fond ozaj odlišné od režiséra a nemusí to byť motivované otázkou homosexuality Čajkovského. Neexistuje pritom žiadna povinnosť fondu financovať práve tento jeden z mnohých potenciálnych projektov. Podozrenia z „homofóbie“ vo fonde treba síce brať vážne, ale závery o homofóbii netreba prijímať bez dôkazov.

Podozrenia, že K. Serebrennikov chce vyvolať škandál, sú na mieste aj preto, že s realizáciou filmu bola spojená i otázka veľkých dotácií od štátneho fondu a aj preto mohol mať režisér záujem predstaviť celý svoj neúspešný projekt ako boj proti „homofóbnym“ úradníkom.

Navyše, niet lepšej reklamy pre akýkoľvek projekt filmu, než je škandál, ktorý sa pri jeho príprave dosiahne. Celý spor okolo filmu však viaceré médiá na západe už odprezentovali ako súčasť boja proti „homofóbii“ a tým sa cieľ popularizácie režiséra dosiahol. Jeho projekt má po tejto „popularizácii“ väčšiu šancu aj na finančnú podporu zo zahraničia a K. Serebrennikov už oznámil, že bude hľadať sponzorov v zahraničí.

Pokiaľ ide o samotného K. Serebrennikova, tak to vôbec nie je nekonfliktný typ a medzi umelcami nemá píliš dobré meno, je často vnímaný ako bezohľadný kariérista. Dokazuje to aj prípad z minulosti, keď celé Gogoľovo divadlo vystúpilo proti jeho menovaniu za umeleckého riaditeľa divadla.

Pri čítaní článkov v našich médiách sa treba zamyslieť, čo je zmyslom podobných mediálnych útokov. Keďže takýchto otvorene lživých a manipulatívnych článkov sa objavuje veľmi veľa, možno sa domnievať, že ide o nenávistnú kampaň voči Rusku. Xenofóbna nenávisť k Rusku je očividne jedným z pilierov slovenského mediálneho priestoru. Lživým dezinfomovaním o situácii v Rusku sa lepšie legitimizujú aj negatívne javy súčasného Slovenska. Pri mnohých negatívnych javoch sa dá povedať, že v Rusku je to ešte horšie. Lenže Rusko čoskoro predbehne Slovenskú Republiku i vo veľkosti nominálneho HDP na 1 obyvateľa. Už v roku 2012 podľa tohto ukazovateľa Rusko predbehlo Poľsko i Maďarsko.

Keďže teda už dnes nemožno hanobiť Rusko odkazom na jeho zaostávajúcu ekonomiku, ako sa to robilo v 90. rokoch, je treba nájsť iné zdôvodnenie povýšenosti a pohŕdania voči ruskému národu a štátu. A slovenské médiá tu vykonávajú skutočne intenzívnu prácu.