Založ si blog

Občianska vojna na Ukrajine?

 

Autor: Branislav Fábry

 

V posledných dňoch sme na Ukrajine svedkami veľmi nebezpečného vývoja, ktorý očividne prekračuje hranice realizácie akejkoľvek ústavnej formy zhromažďovacieho práva. Niektoré extrémistické sily na Ukrajine zacítili možnosť zmeniť vládu násilnými akciami, avšak je otázne koho vlastne reprezentujú. Vláda na násilné akcie tiež reagovala násilím a dala jasne najavo, že nemieni ustúpiť zo svojich pozícii. Súčasný vývoj v Kyjeve je nešťastný pre celú Ukrajinu, avšak nemožno z neho viniť len vládnu moc, ako sa to opakovane pokúšajú robiť mienkotvorné médiá a politici západu. Veľmi nešťastné je aj úsilie viacerých európskych politikov zaviesť voči Ukrajine sankcie. Krajiny EÚ sú kvôli účasti svojich predstaviteľov na decembrových protestoch vnímané ako jednostranné a preto ich prípadné sankcie nebudú považované za neutrálny postoj.

Západ naozaj nie je v celej kríze neutrálny. Každý, kto sledoval správy v posledných mesiacoch, si nemohol nevšimnúť ostrú kritiku, ktorá sa valila zo západných mienkotvorných médií a od politikov voči ukrajinským štátnym orgánom. Do tejto kampane sa zapájajú nielen mienkotvorné médiá a politici z členských štátov EÚ, ale aj predstavitelia USA. Kritické spravodajstvo a komentáre však nie sú vždy myslené čestne a ostro kontrastujú s inými reakciami západných politikov v porovnateľných prípadoch.

 

Zopár porovnaní

 

Postoj západných politikov a médií nie je spravodlivý už preto, že vo svete sa objavujú oveľa horšie situácie, na ktoré západ nereaguje. Jedným z dôvodov, pre ktoré sa zdá byť kritika súčasnej situácie na Ukrajine prehnaná, je aj porovnanie s inými krajinami, v ktorých panuje revolučná nálada. Takouto krajinou je i proamerická monarchia Bahrajn v Perzskom zálive. Už v roku 2011 tam vládnuci monarcha za pomoci zahraničnej intervencie zo Saudskej Arábie krvavo potlačil demonštrácie šiitskej väčšiny a od toho času v Bahrajne bolo zavraždených a unesených mnoho tisícov obyvateľov, vrátane detí. Postup bahrajnskej monarchie voči demonštrantom je oveľa tvrdší než postup ukrajinskej vlády voči demonštrantom z Majdanu, napriek tomu je Bahrajn sotva v centre pozornosti západných predstaviteľov, ktorí sa tak rozhorčujú kvôli Ukrajine. Okrem toho Bahrajn nie je jedinou krajinou, ktorá v posledných mesiacoch postupovala voči demonštrantom neporovnateľne brutálnejšie než Ukrajina. Lenže oni nedali Bruselu košom tak, ako Kijev svojim odmietnutím podpísať asociačnú dohodu s EÚ.

Významným dôvodom rozhorčenia západných predstaviteľov je tvrdenie, že na Ukrajine sa nastoľuje policajný štát. Ale treba pamätať, ako ukrajinský štát fungoval za vlády V. Juščenku a ako na to vtedy reagovali na západe. V roku 2007 sa na Ukrajine totiž prezident V. Juščenko dostal do konfliktu s parlamentom, ktorý bol zvolený v roku 2006 a väčšinu v ňom získali proruské strany na čele s V. Janukovyčom. V apríli 2007 však prišiel konflikt medzi nimi a prezidentom Juščenkom, ktorý vtedy protiústavným prezidentským dekrétom rozpustil „protiprezidentský“ parlament. Podľa ukrajinskej ústavy mal prezident právo rozpustiť parlament len z taxatívne ustanovených dôvodov, z ktorých ani jeden nebol naplnený. Prezident Juščenko však svojim prezidentským dekrétom parlament napriek tomu rozpustil. Preto sa vtedajší poslanci obrátili na ústavný súd, aby preskúmal ústavnosť prezidentovho postupu. Keďže bolo zrejmé, že prezident Juščenko postupoval protiústavne, hrozilo, že ústavný súd zruší dekrét prezidenta o rozpustení parlamentu. Vtedy prezident pristúpil k ďalšiemu kroku, ktorý bol v najpríkrejšom rozpore s princípmi právneho štátu. Svojim prezidentským dekrétom protiústavne odvolal nepohodlných sudcov ústavného súdu, vrátane predsedu súdu Pšeničného. Odvolaní sudcovia sa s tým nemienili zmieriť, ale keď pokúšali vstúpiť do budovy ústavného súdu, tak ich Juščenkovi ozbrojenci jednoducho napriek protestom ich podporovateľov do budovy súdu nepustili. Týmto krokom zmenil prezident Juščenko pomery na ústavnom súde a súd nemohol slobodne rozhodnúť o protiústavnosti dekrétu o rozpustení parlamentu. Pred hrubou silou prezidentových ľudí následne ustúpil aj parlament a aj opoziční poslanci sa zúčastnili nových volieb. V roku 2007 sa teda konali znova parlamentné voľby a v nich zvíťazila prozápadná skupina strán. Nič nepomohlo, že v roku 2008 konštatovali protiústavnosť Juščenkových krokov rôzne ukrajinské orgány, i Najvyšší správny súd Ukrajiny (ústavný súd bol paralyzovaný), výsledok parlamentných volieb už nik nedokázal zvrátiť.

Ako teda vyzeral právny štát na Ukrajine za prezidenta Juščenku? Akú demokratickú legitimitu mali vtedajšie ústavné orgány? Prezident bol zvolený v „treťom opakovanom“ kole prezidentských volieb po tzv. oranžovej revolúcii, ústavný súd bol vyčistený od nepohodlných sudcov a parlament bol zvolený vo voľbách, ktoré by ústavný súd zrejme vyhlásil za protiústavné, keby mu o tom prezident Juščenko dovolil rozhodnúť. Tento stav teda nemal s právnym štátom, s ústavnosťou či s čímkoľvek podobným nič do činenia, ale kritika od západných médií a politikov akosi nezaznievala. Nikto vtedy nepodporil „protiprezidentský“ postoj východnej Ukrajiny a západné mimovládne organizácie boli tiež veľmi potichu.

 

Policajný štát?

 

Ako som spomínal, medzi hlavné obvinenia voči súčasnej ukrajinskej vláde patrí tvrdenie, že vláda vytvára na Ukrajine policajný štát. Padajú veľmi silné obvinenia, avšak keď si človek porovná postup ukrajinskej polície s postupom štátnych orgánov v iných krajinách, nezdá sa jej postup nijak výnimočný. Netreba opakovať to, čo sa deje v krajinách spojencov západu na Blízkom východe. Keby ukrajinská vláda nasadila ozbrojené sily a zavolala si na pomoc aj armádu susedného štátu, ako to urobila vláda v Bahrajne pri tamojších protestoch, tak by sa obvinenia voči Ukrajinskej vláde dali ľahko pochopiť. Ukrajinská vláda však nenasadila armádu, ktorá by vojenskými prostriedkami protirežimné akcie v Kyjeve asi rýchlo potlačila. Ukrajinská polícia bola pritom už v minulom roku opakovane atakovaná protestujúcim davom, ktorý na policajtov útočil kameňmi a zápalnými fľašami.

Útoky davu a snaha o ovládnutie vládnych budov v Kyjeve však prekročili ústavné medze zhromažďovacieho práva a dostal sa do štádia ozbrojeného konfliktu. V roku 2014 sa situácia veľmi zmenila. Na jednej strane poklesol počet demonštrujúcich na Majdane nezávislosti, ale na druhej strane zjavne sa tým zmenila aj štruktúra protestujúcich. Stále významnejšie miesto medzi demonštranti získavajú predstavitelia ultranacionalistických síl zo západnej Ukrajiny. Je zaujímavé, že hoci vo voľbách dostali extrémisti zo strany Svoboda pomerne málo hlasov, Kličko a Jacenjuk priznali vodcovi extrémistov, známemu rusofóbovi a antisemitovi, O. Tiagnibokovi od začiatku protestov rovnocenné postavenie medzi lídrami. Bolo to zrejme preto, lebo jeho gardisticky organizovaní extrémisti na uliciach Kyjeva predstavovali väčšiu silu než civilní demonštranti. Títo extrémisti sa v posledných dňoch dostali na koňa a nielenže žiadajú odstúpenie prezidenta a koniec orientácie na Rusko, ale v posledných dňoch prišlo v Kyjeve i k viacerým útokom na židovské objekty. Okrem pravicových extrémistov získavajú na uliciach Kyjeva vplyv aj profesionálni demonštranti zo zahraničia. Dokonca aj medzi usmrtenými demonštrantmi z posledných dní neboli len Ukrajinci.

Je určite neprijateľné, že v prípade zrážok s políciou prišli v Kyjeve o život aj niekoľkí demonštranti, tieto úmrtia sú tragédiou. Ukrajinská vláda tým značne stratila reputáciu, hoci ako ona aj opozícia sa snažia preniesť zodpovednosť za násilné úmrtia na druhú stranu. Otázka, kto je zodpovedný za krvavú situáciu na uliciach Kyjeva, je veľmi dôležitá i pre posúdenie celkovej situácie na Ukrajine.

Mediálna snaha pripísať jednostrannú zodpovednosť vládnej moci nie je veľmi presvedčivá. Nemožno si nevšimnúť, že do ulíc prichádzajú demonštranti dobre vyzbrojení, nielen s prilbami a zjavne odhodlaní viesť krvavú konfrontáciu s políciou. Medzi zranenými sa preto objavuje aj veľké množstvo policajtov. V Kyjeve sa tým pádom hrá dnes aj o to, či budú vládnuť štátne orgány alebo či sa Ukrajina stane okupačným štátom, kde bude vládnuť ten, kto dokáže okupovať hlavné mesto Kyjev, a to bez ohľadu na výsledok vo voľbách.

Krvavé potlačenie nepokojov nie je pritom nemožné ani v členských štátoch EÚ. Medzi obete na životoch patrili napr. D. Ganin, zabitý počas protestov ruskej menšiny v Estónsku či C. Giuliani, usmrtený počas antiglobalistických protestov v Taliansku. Títo demonštranti na západe pritom nesiahali až k tak násilným metódam boja ako demonštranti v Kyjeve. Rovnako si len ťažko niekto dokáže predstaviť, že by štátne orgány dopustili podobné násilnosti naproti Bielemu domu vo Washingtone či pokus o okupáciu tamojších vládnych budov. Známe sú predsa aj metódy, akými polícia v USA postupovala voči demonštrantom hnutia Occupy Wall Street.

 

Nedemokratické zákony?

 

Keďže sa od začiatku protestov v Kyjeve od novembra 2013 neustále objavujú nové a nové obvinenia voči vládnucemu režimu a to zo strany demonštrantov i západu, tak sa s istou nedôverou treba pozerať i na kritiku zákonov, ktoré Verchovna rada prijala v januári 2014 a ktoré vyvolali búrku nevôle medzi západnými predstaviteľmi.

Prvou výhradou voči týmto zákonom bol spôsob ich prijímania v parlamente. Lenže tento spôsob prijímania zákonov bol reakciou na konanie opozičných poslancov zo strán Udar, Batkyvčina a Svoboda. Títo celé týždne blokovali prístup k rečníckemu pultu, čím znemožnili rozpravu a blokovali aj úrad predsedu parlamentu. Opoziční poslanci vytrhli viacerým vládnym poslancom poslanecké hlasovacie karty, pričom niektorých z nich aj zranili. Situácia sa ale skomplikovala najmä kvôli potrebe prijať štátny rozpočet. Keďže poslanci opozície stále blokovali diskusiu v parlamente okupáciou rečníckeho pultu, prijali vládni poslanci, pri nemožnosti viesť rozpravu, procedurálny návrh o pokračovaní rokovania o návrhoch zákonov s následnou aklamáciou hlasovaním rukou. Opoziční poslanci tento postup považovali za neústavný, hoci podľa názoru vládnej väčšiny išlo o ústavne – konformný postup. O neústavnosti tohto postupu však môže rozhodnúť len ústavný súd.

Pokiaľ ide o samotný obsah „nedemokratických zákonov“, z počtu jedenásť zákonov, ktoré prezident podpísal 20. januára 2014, môžu predstavovať problém len niektoré ustanovenia. Medzi problematické zákony patria najmä novely trestného zákonníka, trestného procesného zákonníka, rokovacieho poriadku Verchovnej Rady či zákona o sústave súdov a statuse sudcov. Kritizovaná je aj novela zákona o cestnej doprave. Niektorým z podpísaných zákonov tento negatívny kontext chýba, napr. novele zákona o bezplatnej právnej pomoci či novele daňového zákonníka.

Čo sú konkrétne problémy „nedemokratických zákonov“, o ktorých sa toľko diskutuje? Veľmi často sa kritizuje staro-nové ustanovenie Trestného zákonníka o klebete (ohováranie). Za trestný čin sa považuje „úmyselné rozširovanie zjavne nedôveryhodných tvrdení, ktoré spôsobujú ujmu na cti alebo dôstojnosti druhej osoby“. Lenže nejde o nič nového, aj v slovenskom trestnom zákone existuje trestný čin podľa § 373 TZ Ohováranie. V kvalifikovanej sadzbe, napr. ak sa tým spôsobí škoda veľkého rozsahu, hrozí v SR dokonca až osem rokov.

Veľmi nebezpečnými môžu byť ustanovenia o extrémizme, najmä ustanovenia o popieraní zločinov nacizmu či tvorba, prechovávanie a rozširovanie extrémistických materiálov. Hoci podobné ustanovenia existujú aj v zákonoch európskych štátov (v SR napr. §422a, §422b, §422c TZ), ide naozaj o problematické ustanovenia – a to aj na Ukrajine aj v štátoch EÚ.

Na ochranu príslušníkov štátnych orgánov na Ukrajine sa v Trestnom zákonníku mení aj trestný čin „Hrozba a násilie voči predstaviteľovi orgánu ochrany práva“ a za tento trestný čin hrozí až sedem rokov. V SR ale tiež existuje trestný čin útoku na verejného činiteľa s podobným objektom ochrany.

Zvýšená ochrana sa po novom poskytuje aj sudcom. Zakazuje sa zhromažďovanie informácií o sudcovi, či o jeho rodine a tiež rozširovanie týchto informácií. Rovnako sa budú sankcionovať i výzvy na blokádu a blokáda obydlí obyvateľov, používaná v súčasnosti najmä voči sudcom a politikom. Hrozí trest až do výšky šesť rokov.

Ďalším problematickým ustanovením je sprísnená právna zodpovednosť za vyhýbanie sa účasti na trestnom konaní pred orgánmi milície, prokuratúry alebo súdu. Ide najmä o reakciu na konanie ex-premiérky J. Tymošenko, ktorá takýmto spôsobom voči štátnym orgánom postupovala.

Zostrená je aj regulácia masových protestných akcií. Za nelegálne skupinové stavanie stanov, nosenie masiek a heliem pri protestných zhromaždeniach bude hroziť pokuta alebo až 15 dní poriadkovej väzby. Sankcionované bude aj nelegálne vytváranie automobilovej kolóny, zloženej aspoň z piatich áut, kde hrozí najmä strata vodičského oprávnenia alebo zabavenie dopravného prostriedku.

Mimovládne organizácie sa najviac obávajú ustanovení o „zahraničných agentoch“. Tie mimovládne organizácie, ktoré kvôli svojmu financovaniu zo zahraničia budú považované za „zahraničných agentov“ budú musieť pravidelne oznamovať informácie o objeme prostriedkov zo zahraničia a o personálnom zložení svojich orgánov. Podobný zákon nedávno prijali aj v Ruskej federácii, avšak vzorom ruskému i ukrajinskému zákonu bol americký „Forreign Agents Registration Act“, ktorý sa v USA využíva už mnoho desaťročí.

Ako dosť problematická sa javí povinnosť internetových masových informačných médií registrovať sa ako informačné agentúry. Za nedodržanie povinnosti hrozí pokuta. Sporná je aj povinnosť predkladať osobné doklady pri uzatváraní zmlúv s telekomunikačnými spoločnosťami, týkajúcich sa najmä poskytovania SIM kariet. Pochopiteľne, ani v mnohých iných krajinách nie je možné od operátora získať SIM kartu bez predloženia dokladu.

V podstate, toto sú hlavné výhrady voči novým „nedemokratickým zákonom“ na Ukrajine. Je pravda, že sa mnohým nemusia páčiť a určite obmedzujú slobodu jednotlivca, ale nejde o nič také, čo by v podstate nebolo známe občanom západných štátov.

 

Ako zabrániť zostreniu konfliktu?

 

Vývoj konfliktu na Ukrajine je nepredvídateľný. Riešením nebude ani odstúpenie prezidenta V. Janukovyča a prípadné predčasné voľby. Ukrajina je totiž t. č. rozpoltená krajina a ak by pri predčasných voľbách zvíťazil opäť prezident V. Janukovyč s podporou východnej Ukrajiny, tak by demonštranti zo západnej Ukrajiny v centre Kijeva vyhlásili voľby za zmanipulované a okupácia Majdanu by začala odznova. Treba pripomenúť, že ani v roku 2005, po tzv. oranžovej revolúcii, nezískal vtedajší prozápadný kandidát V. Juščenko viac ako 51,99% hlasov. A to vtedy mnohí sklamaní priaznivci V. Janukovyča vôbec nehlasovali. Podobne ako v roku 2005 by ani dnes neboli demonštranti, okupujúci centrum Kyjeva, ochotní uznať nič iné než víťazstvo svojho kandidáta.

Východ Ukrajiny však už tiež opakovane naznačil, že nemieni akceptovať výsledky, ktoré by si násilím vynútili demonštranti zo západnej Ukrajiny. Idea, že demonštranti zo západnej Ukrajiny vnútia východnej Ukrajine svoju vôľu násilnými okupáciami štátnych inštitúcií, má priveľmi konfliktný potenciál. V každom prípade by nespokojenci všetkých strán mali postupovať ústavnou cestou. Iste, že v situácii vyhrotených rozporov nedokáže nikto uspokojiť obe strany súčasne, ale využitie ústavných prostriedkov ako napr. ústavného súdnictva by bolo aspoň určitým garantom mierového riešenia v štáte. Pri totálne rozpoltenej Ukrajine je jediným rozumným riešením uvedený postup, hoci aj ten bude zdĺhavý a komplikovaný. Najnebezpečnejšou alternatívou je totiž možná vojna medzi prozápadnou a proruskou časťou Ukrajiny, ktorá by mala nedozierne následky nielen pre vlastný región ale pre celú Európu.

Vojna nie je riešenie!  

26.02.2022

Vo štvrtok ráno 24. februára prezident Vladimír Putin rozhodol o vykonaní špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine. Bez ohľadu na to, čo tomuto vývoju predchádzalo, ide o protiprávny krok, ktorý treba odsúdiť. Vojna je vždy zlom, nikdy nie je riešením! Akty vojnového násilia a straty na ľudských životoch treba čo najskôr zastaviť! Zhoršovanie vzťahu Ruska [...]

Predvolebné sľuby poslancov a obranná dohoda s USA

07.02.2022

V Národnej Rade SR sa v najbližších dňoch bude hlasovať o návrhu dohody o spolupráci v oblasti obrany s USA (parlamentná tlač 879). Ide o veľmi zásadné hlasovanie pre budúcnosť Slovenska a práve pri ňom by si poslanci mali prečítať čl. 2 ods. 1 ústavy: „Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov [...]

Prezidentka a ľudské práva: Dubaj verzus Peking

04.02.2022

Jedným z hlavných problémov Slovenska v posledných rokoch je extrémny dvojaký meter, ktorý sa objavuje pri najrôznejších témach – od privilégií politikov počas pandémie až po ochranu detí. Tento meter cítiť zvlášť silno pri hodnotení situácie s ľudskými právami v zahraničí. Príkladom takého postupu bolo rozhodnutie Z. Čaputovej necestovať na [...]

20. rokov od vstupu Slovenska do NATO, prezidentka Zuzana Čaputová, Marián Kurilla

Garancia bezpečnosti či strata suverenity? Slovensko chráni povestný „bezpečnostný dáždnik“ z NATO už dvadsať rokov

29.03.2024 09:30

NATO presadzuje predovšetkým mierové riešenie sporov. Ak však diplomatické úsilie zlyhá, disponuje vojenskými silami pre zabezpečovanie krízového manažmentu.

Maryland most

Maryland dostane od vlády po zrútení mosta 60 miliónov dolárov

29.03.2024 08:37

Dvoch robotníkov sa podarilo zachrániť, u ďalších šiestich už úrady potvrdili úmrtie.

Fabrika Kia - Teplička nad Váhom

Vláda chce zaplátať migrantmi zo Strednej Ázie dieru na trhu práce. Ako útok v Moskve zmení tento zámer?

29.03.2024 08:00

Po tom, čo skupina teroristov pôvodom z Tadžikistanu zabila v Moskve 139 ľudí, sa slovenské zložky rozhodli posilniť bezpečnostné opatrenia

Rusko, Ukrajina

ONLINE: Takmer 100 dronov a rakiet. Masívny ruský útok opäť cielil na ukrajinskú energetiku. Poliaci poslali do vzduchu lietadlá

29.03.2024 07:45, aktualizované: 10:02

Rusko masívne útočí na ukrajinskú energetiku, ktorá je v zložitej situácii. Keď Rusi spúšťajú útoky, Poliaci posielajú do vzduchu lietadlá.

Branislav Fábry

Štatistiky blogu

Počet článkov: 399
Celková čítanosť: 2238551x
Priemerná čítanosť článkov: 5610x

Autor blogu

Kategórie

Odkazy