Založ si blog

Z verejného zhromaždenia za práva srbských a rómskych utečencov z Kosova

 

            Dnes sa o 17:00 hod. na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave uskutočnilo verejné zhromaždenie za práva srbských a rómskych utečencov z Kosova. Uvádzam prepis svojho vystúpenia na tomto zhromaždení:

 

           Vážené dámy a páni, vážení účastníci zhromaždenia,

 

            predovšetkým mi dovoľte, aby som sa Vám v mene organizátorov poďakoval za Vašu účasť na dnešnom zhromaždení. Podobne ako minulý rok aj teraz sme sa zhromaždili preto, aby sme prelomili bariéru mlčania o téme, ktorú mienkotvorné médiá tak nehanebne ignorujú a ktorá nás dobieha práve v súčasnosti.

            Ide o problém srbskej provincie Kosovo a Metochija a najmä o problém etnickej čistky voči Srbom a Rómom, ktorá sa tam deje. Ako je dobre známe, pred približne pätnástimi rokmi začala vojenská agresia Organizácie Severoatlantickej zmluvy voči suverénnemu štátu, voči Juhoslávii. Táto protiprávna agresia bola zakončená rezolúciou BR OSN 1244 (1999), ktorá garantovala územnú celistvosť Srbska. Napriek tomu, že západné mocnosti v roku 1999 v OSN odsúhlasili územnú celistvosť Srbska, o pár rokov neskôr začali podporovať jednostranné vyhlásenie nezávislosti Kosova. Dnes sa ukazuje, že tento arogantný postup západných veľmocí bol nesprávny.

            Je však veľkým paradoxom, že práve tí, ktorí najviac presadzovali jednostranné vyhlásenie nezávislosti Kosova, sú dnes najostrejšími kritikmi Ruska pri jeho jednostranných krokoch v bývalom ZSSR. Títo ľudia si zrazu, pri kríze na Ukrajine spomenuli, že existuje aj nejaký princíp nedotknuteľnosti hraníc suverénnych štátov. Lenže bez ohľadu na to, či sa to našim mienkotvorným médiám a ich dvorným analytikom páči alebo nie, postup západných veľmocí v otázke Kosova sa stal precedensom aj pre iné veľmoci. Snáď aspoň niektorí z nich teraz pochopili, že medzinárodné právo nie je švédsky stôl, z ktorého si možno vyberať normy podľa toho ako to komu vyhovuje. Naopak, v tejto súvislosti treba oceniť principiálnosť vlády SR, ktorá odmietla uznať jednostranné akcie veľmocí voči územnej celistvosti zvrchovaných štátov.

            Problém statusu Kosova je určite dôležitý, avšak hlavným cieľom tohto zhromaždenia je upozorniť na ďalšiu tému z dnešného Kosova, ktorá sa v slovenských médiách cielene opomína. Ide o problém ne-albánskych utečencov z Kosova. Napriek mediálnej ignorácii v súčasnom Kosove prebieha etnická čistka voči menšinám, najmä voči kosovským Srbom a Rómom. Z údajov UNHCR, ako aj z údajov viacerých mimovládnych organizácií, vyplýva, že z Kosova od roku 1999 pred etnickým násilím zutekalo okolo štvrť milióna ne-Albáncov, prevažne Srbi, ale aj viac ako 30 000 Rómov. Pravidelne sa objavujú aj rôzne útoky a šikany voči Srbom, ktorí pokúšajú o návrat. Mnohé medzinárodné dokumenty, vrátane rezolúcií OSN, žiadali bezpečný návrat vyhnaných etník do Kosova. Márne!  

             Z oblastí kontrolovaných Albáncami a ich západnými spojencami zutekali pod ochranu srbskej vlády aj desaťtisíce Rómov. Mnohí utekali dokonca ešte v časoch, keď v Belehrade vládol S. Miloševič. Kosovskí Rómovia nie sú ani Albánci ani Srbi a žiadna z týchto národností si k nim nevytvorila blízky vzťah. Ale aj desaťtisíce Rómov si zvolili radšej ochranu S. Miloševiča než ochranu tzv. kosovských inštitúcií. To tiež svedčí o úrovni menšinových práv v Kosove.

             Na situácii Rómov v Kosove je zaujímavé, ako západné inštitúcie dohliadajú na práva rómskej menšiny tam, kde majú možnosť situáciu Rómov utvárať priamo. Napriek západnej kontrole Kosova od roku 1999 sú práva Rómov v Kosove potlačované viac než inde v Európe. V Kosove tolerujú etnickú čistku mnohí z tých, ktorí nás neustále poučujú o tom ako riešiť napäté vzťahy medzi väčšinovým obyvateľstvom a Rómami v SR…

            Je smutné, že západné inštitúcie, podieľajúce sa na správe Kosova, sa pokúšajú fakt etnickej čistky voči Srbom trvalo ignorovať. Všetci si pritom pamätáme, ako v roku 1999 NATO sľubovalo vytvorenie “multietnického Kosova”. Mnohí v Európe, ale i na Slovensku ignorujú prebehajúcu etnickú čistku a miesto toho tvrdia, že odčlenenie Kosova etnickú čistku zastavilo. Žiaľ, takto nehanebne sa vyslovil aj kandidát na prezidenta SR Andrej Kiska. Stačí si ale uvedomiť, že jednostranné vyhlásenie nezávislosti Kosova sa udialo až v roku 2008, teda po takmer desaťročí od skončenia vojny medzi NATO a Juhosláviou. Za to desaťročie sa v Kosove udiala etnická čistka voči ne-Albáncom.

            Ako to teda vyzerá v Kosove dnes? Dnes je väčšina Kosova etnicky vyčistená od Srbov a väčšina srbskej menšiny vyhnaná. Ideál „multietnického Kosova“ zostal dávno zabudnutý. Ešte smutnejšie je však to, ako nazývajú túto etnickú čistku v “newspeaku”. Fakt, že väčšinu srbského etnika z Kosova vyhnali, nazývajú “stabilizácia Kosova”. Hovoria aj o “demokratizácii” Kosova a pritom vyháňajú z krajiny tých, ktorí nesúhlasia s albánskou politikou. Napísali aj široký katalóg menšinových práv do kosovskej ústavy, hoci pri doterajšej albánskej politike v Kosove tam čoskoro možno nebudú žiadne menšiny. To je realita dnešného Kosova!

            Osobne mi situácia srbských a rómskych utečencov z Kosova leží na srdci viac než samotný status Kosova. Bohužiaľ, práve uznaním „nezávislosti“ Kosova stráca jeden z hlavných nástrojov ako tlačiť na H. Thaciho a spol., aby sa zasadili za návrat utečencov do Kosova. Je zlé, že otázky najzákladnejších štandardov ľudských práv neboli vyriešené skôr než sa viaceré európske vlády vrhli do uznávania „nezávislosti“ Kosova.

            Miesto zbabelých rečí o uznaní by západné inštitúcie a štáty mali politikov v Prištine čo najskôr postaviť pred ultimátum: ak nesplníte základné štandardy ľudských práv, ak neprestanete Srbov v Kosove šikanovať a ak neumožníte čo najrýchlejší BEZPEČNÝ NÁVRAT vyhnaných Srbov a Rómov, tak uznanie „nezávislosti“ Kosova anulujeme! Tzv. kosovské inštitúcie totiž inému jazyku nerozumejú!

 

            O 18:00 hod. po skončení verejného zhromaždenia sa v Zichyho paláci uskutočnilo premietanie filmu “Pogrom” o ne-albánskych obetiach etnickej čistky v Kosove.

Kurdské referendum a právo na sebaurčenie      

20.09.2017

Ako je dobre známe, dňa 25. septembra 2017 sa má v oblasti severného Iraku uskutočniť referendum o kurdskej nezávislosti. Referendová otázka znie: „Chcete, aby sa kurdská administratívna viac »

Kalmus, Lorenz a riziko občianskej vojny

08.09.2017

Na Slovensku sme v posledných rokoch svedkami narastajúceho napätia, ktoré sa prejavuje aj tým, že niektorí ľudia sa snažia ostatným vnútiť svoju predstavu o histórii a spravodlivosti. Veľmi viac »

Kto tvorí jadro EÚ?

06.09.2017

Jednou z najpopulárnejších tém verejnej diskusie na Slovensku v súčasnosti je diskusia o jadre EÚ, a najmä premiér R. Fico neustále opakuje, že Slovensko sa musí dostať do jadra EÚ. Vzniká viac »

pariz, protest, demonstracia

Tisíce ľudí opäť demonštrovali v Paríži proti reforme trhu práce

23.09.2017 23:08

Protest zorganizoval ľavicový politik a neúspešný kandidát na prezidenta Jean-Luc Mélenchon.

de Maiziére

De Maiziére: Nemecká kontrarozviedka sleduje členov protiimigračnej AfD

23.09.2017 21:24

Dôvodom sledovania členov Alternatívy pre Nemecko (AfD) je, aby sa zistilo, či na seba v strane nestrhávajú extrémistov s protiústavnými cieľmi.

zena, mexiko, zemetrasenie

Trápenie Mexika pokračuje, krajinu zasiahli ďalšie otrasy

23.09.2017 20:31

Vo chvíli, keď záchranári pokračujú v prehľadávaní trosiek po ničivých utorkových otrasoch, zasiahlo Mexiko ďalšie silné zemetrasenie, tentoraz o sile 6,2 stupňa.

Londýn, práca, Británia, profesia

Londýnčania chcú zachrániť Uber. Petícia má pol milióna podpisov

23.09.2017 16:44

Petícia proti rozhodnutiu úradníkov v Londýne neobnoviť prevádzkovú licenciu spoločnosti Uber získala už 520-tisíc podpisov.

Branislav Fábry

Štatistiky blogu

Počet článkov: 189
Celková čítanosť: 700976x
Priemerná čítanosť článkov: 3709x

Autor blogu

Kategórie