Založ si blog

Ekonomická vojna voči Rusku: úspech alebo debakel?

 

V súčasnej Európe existuje snaha obhajovať a oslavovať ekonomické sankcie voči Rusku ako úspech západnej politiky, ktorý povedie k ruským ústupkom v konflikte na Ukrajine. Ako silný argument v prospech sankcií sa uvádzajú súčasné ekonomické problémy Ruska. Niektorí západní analytici a politici zrejme veria dokonca aj tomu, že Rusi v krátkej budúcnosti prídu prosiť EÚ o zmiernenie sankcií. Už dnes ale možno povedať, že ekonomické sankcie EÚ predstavujú veľký problém nielen pre Rusko, ale aj pre EÚ a možno čakávať, že ich najhoršie dopady sa ešte len dostavia a to tak v Rusku ako i v EÚ. Miesto politických riešení problémov prichádza ekonomická vojna .

 

          Zmysel a legitimita sankcií

 

Ekonomické sankcie nie sú iba obyčajný politický krok. Ide o akt otvoreného nepriateľstva a o spôsob vedenia ekonomickej vojny. Ekonomické sankcie vždy predstavujú hodenú rukavicu a výzvu na konfrontáciu. Štát, ktorý sa ocitá pod tlakom ekonomických sankcií zo zahraničia, nemôže urobiť kvôli sankciám politické ústupky. Vyzeralo by to ako politická slabosť a toho sa bojí každá vláda. Na vyvolanie dostatočného dojmu z ekonomických sankcií treba veľmi dlhý dych. A tak európski politici, ktorí chceli v Moskve sankciami vyvolať ústupky, by sa mali miesto vyriešenia krízy na Ukrajine pripraviť na mnoho rokov ekonomickej vojny.

Nízku efektívnosť ekonomických sankcií pri presadzovaní politických cieľov dokazuje aj množstvo príkladov z minulosti. Dokonca ani sankcie voči malej Kube, ktoré uplatňujú USA už pol storočia, k zmenám politiky kubánskej vlády neviedli. Podobne ani voči režimu apartheidu v Južnej Afrike ekonomické sankcie úspech nepriniesli, štvrť storočia zostali úplne bez efektu a zmeny v JAR nastali z iných príčin. Sankcie voči JAR boli pritom legitímne prijaté v OSN a krajinu naozaj izolovali. Sankcie voči Rusku dnes sú obmedzenou akciou západných veľmocí a ich spojencov. Svet však už dávno netvorí len Západ.

Západný prístup k sankciám odmieta väčšina sveta kvôli dvojitému metru. Západ sa v tomto storočí dopustil obrovského množstva agresií po celom svete a je možné ho považovať za jednu z hlavných hrozieb svetovému mieru. Západné mocnosti menili hranice iných štátov podľa vlastných predstáv, napr. v Kosove, na názor malých neprihliadali a bez váhania zasahovali do vnútorných záležitostí iných. Pritom za žiadny z nepreberného množstva ich zločinov neboli štáty Západu sankcionované. Pre väčšinu krajín sveta je teda nepochopiteľné, ak Západ kritizuje a sankcionuje druhých za to, čo sám pravidelne pácha. Západ uplatňuje dvojitý meter a to oslabuje jeho morálnu pozíciu. Tejto politike často nerozumejú ani občania krajín EÚ, ich pripravenosť uskromňovať sa kvôli konfliktu na Ukrajine a ekonomickej vojne s Ruskom je obmedzená.

EÚ bude musieť obhajovať svoje sankcie aj na nečakaných fórach. Legitímne sankcie totiž môže prijímať len Bezpečnostná rada OSN a ak ich prijme EÚ voči inému členovi Svetovej obchodnej organizácie (WTO), tak tým poruší obrovské množstvo pravidiel tejto organizácie. WTO pritom doteraz slúžila pre EÚ ako nástroj vykorisťovania mnohých iných štátov. Ak si však bude chcieť WTO udržať akú – takú dôveryhodnosť, bude musieť sankcionovať aj EÚ za porušenie pravidiel voľného obchodu. Je síce možné, že EÚ sa prostredníctvom zákulisných zásahov vyhne najhorším následkom vo WTO, ale ak by WTO vôbec neodsúdila konanie EÚ, tak by iba sama sebe škodila. Tak či onak, žiadne z dvoch riešení (strata dôveryhodnosti WTO alebo vysoké pokuty pre Brusel), nebude pre EÚ dobrou správou. Právnych sporov bude dosť aj mimo WTO, ruské banky už ohlásili niekoľko žalôb aj na iných orgánoch.

 

          Cena ropy a verejný dlh Ruska

 

Aké pozitívum pre EÚ teda ekonomické sankcie voči RF prinášajú? Pri otázke následkov sankcií sa obvykle poukazuje najmä na pokles ceny ropy a na závislosť ruskej ekonomiky od príjmov z ropy a plynu. Cena ropy je však veľmi neistá. Nie je tiež jasné, ako dlho sa udrží cena ropy na súčasnej nízkej úrovni, táto je predmetom najrôznejších špekulácií. Často sa napr. spomína, že súčasná cena ropy je výsledkom spolupráce USA a Saudskej Arábie proti Rusku.

Napriek tomu, rast ceny ropy môže nastať už čoskoro. Možno to očakávať i vzhľadom na nevyriešené konflikty na Blízkom Východe a na narastajúce revolučné nálady v niektorých krajinách Perzského zálivu (napr. Bahrajn). Vojna v Perzskom zálive nie je vôbec nereálna, napr. ak sa pokúsi Saudská Arábia znovu vojensky intervenovať v nejakom susednom emiráte (naposledy v Bahrajne 2011). Nízka cena ropy tiež znamená problém pre tzv. bridlicovú ropu, ktorá sa stala jedným z dôvodov nárastu americkej produkcie v súčasnosti. Pri cenách okolo 70 USD však nejde o dostatočne rentabilnú ťažbu.

Niet pochýb, že príjmy z ropy sú pre Rusko dôležité a predstavujú silný motor rastu jeho ekonomiky. Veď takto podobne svoju ekonomiku na exporte ropy vybudovali aj USA, do polovice 20. storočia najväčší exportér ropy. V súčasnosti sa veľa diskutuje o negatívnom vplyve nízkych cien ropy na príjmy ruského štátneho rozpočtu a na narastanie verejného dlhu.

Cena ropy na úrovni 70 USD za barel je síce veľmi nízka a ruský štátny rozpočet počítal s cenou 100 USD, avšak pre Rusko a jeho verejný dlh to nie je až taká katastrofa. Rusko má z dlhodobého hľadiska veľmi nízky verejný dlh, v roku 2013 predstavoval len okolo 13% HDP. Západné štáty pritom bežne presahujú pri verejnom dlhu hranicu 100% HDP a paniku z toho nerobia. Iste, ruský verejný dlh môže pri nízkych cenách ropy narastať nebezpečne rýchlo, ale pre Moskvu to ešte niekoľko rokov nebude predstavovať „dlhovú jamu“. Vzhľadom na pozitívny vývoj verejných financií v posledných 15 rokoch pristúpila v minulých rokoch ruská vláda k zníženiu daní z príjmov a pri negatívnych dopadoch na štátny rozpočet existuje stále možnosť vrátiť dane na pôvodnú úroveň.

 

            Rubeľ a jeho devalvácia

 

Ďalšou široko prezentovaným následkom ekonomických sankcií je pokles kurzu rubľa vo vzťahu k americkému doláru. Devalvácia rubľa má negatívny dopad na mnohých ruských spotrebiteľov, najmä z radov príslušníkov nižších stredných tried. Za posledných 15 rokov sa však v Rusku prudko znížil počet ľudí pod hranicou chudoby, z necelej jednej tretiny až na asi 13%. Po ekonomických sankciách Západu sa u týchto ľudí zhorší situácia a utvrdí ich to v presvedčení, že práve Západ robí všetko pre to, aby im škodil. Už raz takýto pocit mali: v 90-tych rokoch zažili ekonomický úpadok, spojený s prozápadnými poradcami a reformami. V porovnaní s 80-tymi rokmi predstavovali pre Rusov prozápadné reformy zásadné zhoršenie ich životnej úrovne…

Pokles kurzu rubľa škodí i mnohým ruským bankám. Avšak hoci sa ruské banky  z daného vývoja netešia, pokles rubľa im nespôsobil nekontrolovanú stratu likvidity. Treba vedieť, že Rusi sú na devalváciu meny zvyknutí ešte z obdobia divokých 90-tych rokov. Hospodársky úpadok v celom tom smutnom období, vrátane kolapsu rubľa z roku 1998, dali Rusom jasnú odpoveď na to, ako vyzerajú skutočné problémy so stabilitou meny. Napriek zásadným problémom kurzu dnes nehrozí, že by rubeľ stratil v priebehu jedného dňa väčšinu svojej hodnoty. A vzhľadom na politické súvislosti poklesu kurzu rubľa sú Rusi ochotní uskromňovať sa oveľa viac než obvykle.

Západ sa tiež v rámci svojej finančnej vojny pokúsil Rusko izolovať aj jeho vylúčením zo západných finančných trhov. To však bol opäť omyl západných štátov. Týmto krokom totiž Brusel iba vytlačil Moskvu na finančné trhy Ázie. To je vítaný dopad hlavne pre Čínu. Rusko a Čína už dnes minimalizujú vplyv amerického dolára vo svojom vzájomnom obchode a aj z hľadiska devízových rezerv Rusko stále viac hľadá alternatívy k doláru a euru. Miesto týchto mien dnes Moskva kladie dôraz na vlastné zásoby fyzického zlata a využíva pri tom nízku cenu zlata v súčasnosti. Rusko svoje príjmy v dolároch premieňa na zlato, čo tiež nie je dobrá správa pre Západ. Rusko je totiž bez ohľadu na svoje problémy dlhodobo jednou z krajín s najvyššími devízovými rezervami. Napriek tomu, že vo výške rezerv kleslo v roku 2014 až na 6. miesto vo svete, pri rastúcich cenách ropy sa môže opäť vrátiť do prvej trojky (za Čínu a Japonsko).

Pomerne zaujímavý dopad mal pokles rubľa na aj na príjmy z ciel. Clá ako príjem štátneho rozpočtu hrajú v ruskej ekonomike oveľa väčšiu úlohu než na Slovensku. Ruské clá sa vypočítavajú obvykle na dolárovej báze a preto pri sume v rubľoch ide tiež o významný príjem rozpočtu.

 

            Prorastové dopady sankcií

 

Celkovo, pri poklese rubľa si nemožno nevšimnúť jeden dôležitý fakt: ruská vláda napriek obrovským devízovým rezervám prestala brániť rubeľ a pripustila jeho devalváciu. Čo ju k tomu  viedlo? Odpoveď je zrejmá: v čase spomalenia hospodárskeho rastu je devalvácia rubľa zvlášť vhodný spôsob ako napomôcť mnohým odvetviam ekonomiky. Devalvácia však nie je nikdy populárny krok, lebo so sebou prináša zdražovanie mnohých tovarov, spojených s importom. Napriek proexportným účinkom je ťažké zdôvodniť uvedené zdražovanie širokým masám. Aj ruská vláda by za normálnych okolností tiež len veľmi ťažko vysvetľovala občanom svoje proexportné kroky v podobe devalvácie.

Ruským exportérom pád rubľa skutočne veľmi pomohol, ich náklady sa realizujú v rubľoch a výnosy v cudzej mene. Veľká spokojnosť s poklesom kurzu rubľa panuje v metalurgii, chemickom priemysle a v poľnohospodárstve. Za zmienku stojí fakt, že v treťom kvartáli vzrástla priemyselná produkcia RF voči druhému kvartálu o 1,5% a tendencia je stúpajúca. Rovnako sa radujú aj tí výrobcovia, ktorí konkurujú na ruskom trhu so zahraničnými výrobcami a získali novú výhodu. Najmä pre európskych poľnohospodárov je táto tendencia nebezpečná. Ruské poľnohospodárstvo má z kombinácie sankcií a slabého rubľa neočakávané výhody. Nielen v produkcii bravčového mäsa majú ruskí podnikatelia dôvody na radosť.

Moskve teda ekonomické sankcie EÚ tak trochu vyhovujú. Je zrejmé, že hoci západné sankcie ruskej ekonomike priniesli škody, súčasne napomohli prekryť očakávané hospodárske spomalenie ruskej ekonomiky. Už dlhší čas bolo jasné, že roky 2014-2015 budú z ekonomického hľadiska málo úspešné. Očakával sa nízky hospodársky rast a kríza viacerých odvetví. Vláda stála pred neľahkou úlohou vysvetľovať ekonomické problémy Ruska občanom. Vďaka sankciám sa však objavila vítaná možnosť preniesť hlavnú zodpovednosť za hospodárske ťažkosti na “zlý” Západ.  S nechuťou verejnosti voči Západu stúpa vysoká podpora pre prezidenta V.Putina.

 

            Vnímanie a dopady sankcií v Rusku

 

Nikto nepopiera, že ekonomické sankcie EÚ spôsobili Rusku ekonomické problémy, vydávať ale spôsobené problémy ruskej ekonomiky za úspech EÚ, je smiešne. Úspechom sankcií by bolo to, keby viedli k zmene neželanej politiky Ruska. Predstava, že sankcie EÚ budú schopné škodiť ruskej ekonomike natoľko, aby Moskva urobila Bruselu ústupky v tak citlivej oblasti ako je Ukrajina, však bola od začiatku nereálna. Také ústupky by neboli Rusi ochotní urobiť ani pri skutočnom kolapse svojej ekonomiky. Skutočný kolaps však dnes nehrozí. Napokon, Rusi ani v minulosti pri ekonomicky zložitejších situáciách neboli ochotní vzdávať sa svojich záujmov na Ukrajine.

Pri hodnotení sankcií treba uviesť i to, že kvôli sankciám a protisankciám má ekonomické problémy aj EÚ. Okrem toho EÚ stále nepochopila, že neustupovať Západu je hlavný konsenzus akejkoľvek ruskej politiky v 21. storočí. Tento konsenzus sa v Rusku pevne zakorenil po vojne v Kosove a najmä po rozšírení NATO.

Tvrdý postoj voči Západu dnes najlepšie zodpovedá i náladám ruského obyvateľstva. Na Západe majú mnohí predstavu, že hlavným problémom ruského vzťahu k EÚ a NATO je ruská vláda, ide však o zásadný omyl. Žiaden ruský politik si vzhľadom na postoj verejnosti nemôže dovoliť hrať “nového Gorbačova”. Ruská verejnosť má pocit, že Moskva ustúpila Západu až príliš a preto nie je ochotná prijať žiadne ďalšie ústupky. Dnešná situácia sa zásadne líši od obdobia 80-tych rokov – vtedy verejnosť volala po lepších vzťahoch so Západom, v súčasnosti je viac  proti západne naladená než vláda.

Ruská verejnosť je pripravená v ekonomickej vojne obetovať mnoho. Existuje podobná vôľa aj v štátoch EÚ?

 

 

Ďalší list nepriateľov mieru

12.01.2017

Dňa 9. januára 2017 odoslala skupina prevažne bývalých politikov zo strednej a východnej Európy otvorený list novozvolenému prezidentovi USA D. Trumpovi, v ktorom ho varovala pred snahou o zlepšenie viac »

Ciele a nedostatky McLarenovej správy o ruskom dopingu

02.01.2017

Jednou z hlavných tém roku 2016 boli otázky vzťahu športu, dopingu a politiky. Tieto otázky sa začali rozoberať najmä po tom, čo 12. mája 2016 odpublikoval americký denník New York Times viac »

Európska Únia proti slobode prejavu?

26.12.2016

Ako je dobre známe, už dlhší čas sa hovorí o tom, že Európska Únia sa nachádza v kríze. Kríza sa však týka nielen vývoja v oblasti ekonomiky či inštitúcií, na konci roku 2016 EÚ blamuje viac »

rakúsko, hranice, utečenci, migranti, migračná kríza,

Rakúsko chce kvôli pašerákom utečencov hraničné kontroly so Slovenskom

18.01.2017 22:13

Posilnenie ochrany hraníc so Slovenskom je jedným z opatrení, ktoré chcú rakúski ministri Doskozil a Sobotka predstaviť v najbližších dňoch.

Obama, Barack Obama, rozlúčkový prejav,

Trump má právo na svoju víziu, povedal Obama na poslednej tlačovke

18.01.2017 21:45, aktualizované: 22:45

Odchádzajúci prezident Barack Obama sa na svojej poslednej tlačovej konferencii v úrade zdržal príkreho hodnotenia názorov svojho nástupcu Donalda Trumpa.

Anders Behring Breivik

Odvolací proces s Breivikom sa skončil

18.01.2017 20:28

Odvolací proces s nórskym masovým vrahom Andersom Behringom Breivikom v kauze údajného porušovania jeho práv vo väzení sa v stredu skončil.

euro, eurozóna, peniaze, graf

Nobelista Stiglitz varuje Európu pred americkým scenárom

18.01.2017 19:29

Americký nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu Joseph Stiglitz kritizoval plány Britov na opustenie EÚ a varoval Európu pred vývojom ako v USA.

Branislav Fábry

Štatistiky blogu

Počet článkov: 164
Celková čítanosť: 605636x
Priemerná čítanosť článkov: 3693x

Autor blogu

Kategórie