Založ si blog

Rozporuplné vystúpenie Andreja Kisku

 

Ako je dobre známe, na Nový rok 2015 sa uskutočnilo tradičné vystúpenie prezidenta SR. Bolo celkom očakávané, pretože išlo o prvý novoročný prejav prezidenta Andreja Kisku. Prezident si síce za svoj novoročný prejav vyslúžil potlesk tzv. mienkotvorných médií a ich oportunistických analytikov, napriek tomuto strojenému potlesku však prejav prezidenta nevyznel zďaleka tak úspešne, ako sa ho snažili opísať tendenčné médiá.

 

            Čo v prejave chýbalo

 

Ako pozitívum možno vnímať, že v prejave A. Kisku sa objavili tradičné hodnoty ako podpora slušných a pracovitých ľudí, požiadavka na fungujúci štát či poukaz na sociálne a regionálne nerovnosti. Chýbalo však jedno veľmi dôležité posolstvo, a to posolstvo mieru. Toto by sme si pritom pre rok 2015 mali želať azda najviac, najmä kvôli ukrajinskej občianskej vojne. A. Kiska však miesto humanistického posolstva mieru vyslovil zopár militaristických fráz, ktoré veľmi poškodili jeho novoročné vystúpenie. Išlo najmä o tieto slová: „…Ale sú princípy, ku ktorým by sme mali mať rešpekt, za ktorými by sme mali stáť, lebo žijeme v krajine, ktorá má svoju vlastnú bolestnú historickú skúsenosť, a žijeme v Európe, kde tieto princípy boli a sú dôležité. Iste by sme nesúhlasili, ak by si znova – tak ako sa to v 20. storočí prihodilo Československu – ktokoľvek zrazu nárokoval na územie nášho štátu, Slovenskej republiky. Keby na naše územie vnikli cudzie vojská…“

Zvlášť nevhodná bola v novoročnom prejave A. Kisku narážka na to, čo sa v Československu prihodilo v 20. storočí, keď si niekto iný (Nemecko) nárokoval na územie nášho štátu. Andrej Kiska svojím výrokom vlastne prirovnal konanie Putinovho Ruska ku konaniu Hitlerovho Nemecka. Od novoročného prejavu by sa skôr čakalo, že bude šíriť posolstvo mieru, miesto toho sme mali možnosť počuť takéto analógie. Nie je to pritom prvý raz, čo A. Kiska svojím porovnávaním Putinovho Ruska a Hitlerovho Nemecka zhanobil obete nacizmu. Na absurditu jeho komparácií som poukázal už dávnejšie:  http://brankof.blog.pravda.sk/2014/09/22/100-dni-andreja-kisku-urazil-prezident-obete-nacizmu/

 

           Principiálnosť v podaní A. Kisku?

 

           Pri hore uvedených výrokoch A. Kisku udrela do oči nielen jeho  rétorika, ale aj jeho bezzásadovosť. V prejave sa totiž ocitali výroky o princípoch suverenity a sebarozhodovania, práve od A. Kisku však vyzneli skoro až cynicky. Všetci sa totiž pamätáme, akú pozíciu zastával A.Kiska k otázke tzv. nezávislosti Kosova a jeho obsadenia cudzími vojskami. Bol to práve on, ktorý dlhodobo podporoval uznanie tzv. nezávislosti Kosova, trhanie srbského štátu a okupáciu jeho územia cudzími vojskami!

Osobne viem pochopiť určitú kritiku konania Ruska v roku 2014, ale akceptujem ju len zo strany tých, ktorí principiálne odsúdili aj konanie NATO v Kosove. Nepáči sa mi však fakt, že práve najväčší prznitelia územnej celistvosti Srbska dnes zastávajú najtvrdšie postoje voči Rusku. Žiaľ, medzi takýchto ľudí patrí aj A. Kiska. Na rozdiel od neho je postoj slovenského premiéra oveľa principiálnejší, hoci ho tzv. mienkotvorné médiá často kritizujú. Ak však aj prezident A. Kiska tvrdí, že sú princípy, ku ktorým treba mať rešpekt, nemal by ich aplikovať selektívne a oportunisticky.

Pán prezident by si mal tiež uvedomiť, že na rozdiel od agresie NATO v Srbsku ruskí vojaci dnes nebombardujú ani hlavné mesto cudzieho štátu, ani nepoužívajú na Ukrajine uránovú muníciu. Keby totiž Rusi na Ukrajine postupovali tak ako NATO v Juhoslávii v roku 1999, tak by v troskách ležali Kyjev a Ľvov, nie Doneck a Luhansk. Z hľadiska princípov, ktoré spomínal A. Kiska, bolo konanie NATO v Juhoslávii určite odsúdeniahodnejšie než konanie Ruska na Ukrajine. Lenže kritizovať NATO A. Kiska nemôže, inak by zrejme stratil masívnu podporu, ktorú mu poskytujú všetky tzv. mienkotvorné médiá.

Prezident nezabudol vo svojom novoročnom prejave spomenúť ani problematiku súdnictva. Ale aj tu ho dostihla bezzásadovosť jeho postojov. A. Kiska síce rád hovorí o ústavnosti, voči protiústavnému prevratu v Kyjeve a následnému protiústavnému „odvolaniu“ tretiny sudcov ústavného súdu Ukrajiny však výhrady nikdy nevyjadril. Aj z toho je zrejmé, ako bezzásadovo a oportunisticky chápe A. Kiska princípy právneho štátu, ktoré hlása vo vzťahu k slovenskému súdnictvu.

 

           Nepriateľ mieru?

 

Prezident vo svojom prejave spomenul aj humanitárnu katastrofu na Ukrajine: „V susednom štáte za našou východnou hranicou umierajú ľudia a státisíce ľudí zo strachu o život museli opustiť svoje domovy.“ Na obete vojny bolo určite treba poukázať, žiaľ, A. Kiska svoj výrok zaradil do jednostranného protiruského kontextu a akosi pritom „pozabudol“ na zodpovednosť novej moci na Ukrajine.

Pri otázke o obetiach vojny sa treba spýtať, v ktorej časti Ukrajiny zomierajú ľudia a kam smerujú utečenci. Pochopiteľne, že najviac obetí je práve v tých oblastiach, ktoré sa chcú od Ukrajiny odtrhnúť a kde má Kyjev najmenšiu podporu. Je dobre známe, že vojenské  operácie sa uskutočňujú na území ľudových republík, ktoré vyhlásili nezávislosť od Ukrajiny a počet obetí tu začal prudko vzrastať práve po tom, čo tam nová ukrajinská moc rozbehla svoju „protiteroristickú operáciu“. Aj v iných oblastiach Ukrajiny, ako napr. Odesa, boli zmasakrovaní predovšetkým odporcovia Majdanu. A nepopierateľným faktom je i to, že najviac utečencov utieklo do susedného Ruska… Je teda zjavné, že civilné obete sú hlavne na strane odporcov P. Porošenku, zatiaľ čo na územiach Ukrajiny, kontrolovaných Kyjevom, sa nebojuje.

Prezidentovi A. Kiskovi však o obete občianskej vojny a o mier na Ukrajine vôbec nejde. Jemu a tým, ktorí mu radia v zahraničnej politike, ide hlavneo geopolitickú porážku Ruska. Lenže predstava, že Brusel donúti sankciami Rusko ku kapitulácii, je hlboko mylná. Práve naopak, čím bude efekt sankcií tvrdší, tým bude možnosť ústupkov zo strany Ruska klesať. Kvôli smutnej skúsenosti z 90-tych rokov a kvôli postoju ruskej verejnosti k situácii na Ukrajine si žiadna ruská vláda nemôže dovoliť príliš ustupovať pred tlakom Západu, a to ani v prípade najostrejšieho ekonomického embarga. Skutočný mier na Ukrajine sa bude dať dosiahnuť len ústupkami všetkých strán sporu a nie militarizáciou konfliktu.

 

           Na čo môžeme byť hrdí?

 

Prezident A. Kiska na záver na záver svojho prejavu vystupoval „pre takú víziu, pre takú budúcnosť Slovenska, ktoré bude vzbudzovať záujem a rešpekt vo svete“. Myslím, že všetci si veľmi želáme, aby Slovensko vo svete naozaj vzbudzovalo záujem a rešpekt. Žiaľ, naším sociálnym a ekonomickým systémom a ani fungovaním našich politických inštitúcií vo svete príliš neimponujeme. Dôvodom určitého rešpektu vo svete sú skôr naše principiálne postoje k zásadným otázkam, napr. k územnej integrite Srbska a Ukrajiny a rovnako to, že dokážeme vidieť veci menej čierno-bielo než veľmoci, napr. v otázke sankcií voči Rusku. Prezident A. Kiska však napriek všetkým výrokom o principiálnosti navrhuje, aby sme sa radšej správali konformne: „…Je v našom vlastnom záujme, aby Slovensko svojimi činmi prispievalo k tomu, aby Európa bola v tejto zásadnej otázke jednotná…“  Žiaľ, mám obavu, že práve prezident A. Kiska najviac ohrozuje to, na čo môžeme byť v zahraničí hrdí

Boj o Najvyšší súd USA: prípad Kavanaugh

18.10.2018

V posledných mesiacoch sa medzi vnútropolitickými udalosťami v USA vynímala téma obsadenia Najvyššieho súdu sudcom B. Kavanaughom. Proti tejto nominácii sa však objavil silný odpor a ten sa viac »

Nacionalistické excesy na Ukrajine 2018: zákaz ruského jazyka, ťaženie proti menšinám a náboženský konflikt

14.10.2018

Nedávno vykonal slovenský minister zahraničia M. Lajčák návštevu Ukrajiny a Ruska, dvoch dôležitých krajín na východe Európy. Ministrove cesty mali určite zmysel, i keď za neprimeraný možno viac »

Európa po prejavoch Orbána a Junckera

05.10.2018

Niet pochýb, že september 2018 sa do európskych dejín zapíše významným spôsobom. V priebehu tohto mesiaca vystúpili v Európskom parlamente so svojimi prejavmi dvaja politici, ktorí predstavujú viac »

Jordánsky kráľ Abdalláh II.

Jordánsko ruší časti mierovej zmluvy s Izraelom

21.10.2018 21:56

Jordánsky kráľ Abdalláh II. má v úmysle odstúpiť od dvoch dodatkov k mierovej zmluve z roku 1994.

zlato, tehly

Centrálne banky zvyšujú svoje zlaté rezervy

21.10.2018 20:54

Veľa centrálnych bánk začalo v čase poklesu cien zlata navyšovať svoje zlaté rezervy. Za prvý polrok 2018 nakúpili podľa Svetovej rady pre zlato 193,3 tony zlata.

SR Vrátna Dolina Výročie Cintorín Symbolický ZAX

Na symbolickom cintoríne vo Vrátnej si uctili obete hôr

21.10.2018 20:50

Svätú omšu na symbolickom cintoríne celebroval vojenský ordinár František Rábek.

andrej danko

Lenč: Kvórum neodstráni stranícku oligarchiu

21.10.2018 20:00

Podľa politológa novela zákona o politických stranách nerieši najdôležitejšie neduhy, ktoré zmietajú stranami.