Založ si blog

Ako spopularizovať NATO na Slovensku?

 

Vo všeobecnosti možno konštatovať, že Organizácia severoatlantickej zmluvy (NATO) dlhodobo nemá na Slovensku takú podporu a povesť, akú by si niektorí jej zástancovia želali, najmä na ministerstvách. Nízku podporu verejnosti pre NATO si určite všimli aj partneri v zahraničí a po summite vo Walese sa na Slovensku začína rozbiehať určitá “vysvetľovacia kampaň” o NATO. V tejto súvislosti sa uskutočnili dve veľmi zvláštnediskusné” fóra na danú tému. Jedným z nich bola “diskusia” u Š. Hríba v RTVS s názvom “Načo je nám NATO?”: http://www.youtube.com/watch?v=8y_T6RNXd3c . Druhým fórom bola konferencia „Desať rokov Slovenskej Republiky v NATO“, ktorú pripravila Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku v spolupráci s Ministerstvom obrany SR. Obe tieto fóra boli kvôli jednostrannosti pozvaných hostí výsmechom skutočnej diskusie, napomáhali však šíriť jednostranné informácie medzi verejnosťou. A účastníci tam riešili aj problém ďalšieho “vysvetľovania” fungovania NATO pre občanov SR.

Obidve akcie sa konali s podporou verejných inštitúcií: jedna s podporou Ministerstva obrany SR, druhá vo “verejnoprávnej” RTVS. Zaujímavé bolo aj prepojenie týchto dvoch podujatí: na konferenciu pozvali na vystúpenie obrovské množstvo jednostranných obdivovateľov NATO, vrátane Š. Hríba z RTVS, hoci nikto zo skupiny odborníkov s odlišným názorom na NATO ako napr. E. Chmelár či F. Škvrnda tam pozvaný nebol. Tú jednostrannosť najlepšie dokumentuje program vystupujúcich na konferencii: http://www.sfpa.sk/dokumenty/pozvanky/1015. Organizátori konferencie zrejme nechceli kaliť obraz o “skvelom” NATO nijakými kritickými úvahami. O týchto skutočnostiach píšem preto, lebo v prípade konferencie boli použité verejné zdroje ministerstva obrany na jednostrannú obhajobu niečoho, čo nie je reprezentatívne pre názory verejnosti.

Veľmi podobne ako konferencia zástancov atlantizmu vyzerala aj “diskusia” o NATO v relácii Lampa v RTVS z 9. októbra 2014, ktorá bola určená pre širokú verejnosť. Lampa priniesla tradične jednostranný a neobjektívny pohľad na NATO, ako aj na iné udalosti v zahraničnej politike. Podľa očakávania, diskusia u Š. Hríba sa napokon zvrhla na “oslavný chorál” a hostia tam predviedli sériu monológov v do očí bijúcej harmónii. Ich argumenty neboli príliš hlboké a mohli sa v danej podobe spomenúť len preto, že neboli prítomní žiadni oponenti. Hostia v “diskusii” mali aj tentokrát plné ústa demokracie a plurality, ale ich jednostranné zloženie (M. Majer, A. Matišák, R. Vass) opäť ukázalo, že “diskusia” nemala nič do činenia ani s demokraciou, ani s pluralitou. Názory tendenčne vybraných hostí sa podobali ako vajce vajcu, chýbal tam čo i len trochu odlišný pohľad. Nad tým sa nemá význam pozastavovať, veď jednostranné excesy RTVS sú už dlhší čas objektom ostrej kritiky zo strany verejnosti. Na celej “diskusii” však nebol zaujímavý ani tak jej obsah, ako skôr niektoré súvislosti.

 

           “My” a “oni”

 

Veľmi zaujímavé bolo najmä to, ako sa Š. Hríb pokúsil odôvodniť neúčasť ľudí s odlišným názorom. Označil ich pojmom “extrém” a povedal, že ich názory sú vraj “za hranicou”. Podľa zloženia diskusií u Š. Hríba to ale potom vyzerá, že extrémom sú názory všetkých tých, ktorí nezdieľajú vyhranene “atlantistické” názory. Samozrejme, dalo by sa namietať, že extrémne výroky sú typické skôr pre tradičných hostí “Lampy” ako napr. F. Šebej, avšak namietať niečo pri súčasnej RTVS nemá zmysel.

Viem, že postoje RTVS nie sú prekvapujúce, sú však veľmi dôležité pre lepšie pochopenie situácie vo verejnoprávnych médiách. Je viac ako očividné, že RTVS z diskusie vo verejno-právnych médiách vylučuje veľkú skupinu občanov, ktorí majú odlišný názor na NATO alebo na vývoj na Ukrajine. V “diskusii” Lampa to Š. Hríb zvlášť presvedčivo potvrdil, keď začal ostentatívne rozlišovať medzi pojmami “my” a “oni”. “My” bolo označenie pre neho, jeho hostí a ich názorovú skupinu, zatiaľ čo pojem “oni” slúžil pre označenie tých, ktorí majú odlišný názor na udalosti vo svete. Uvedené rozlíšenie má jednu veľkú výhodu: v RTVS týmto otvorene priznali, že nie sú viac “verejno-právni”, ale že vlastne patria niekomu, koho Š. Hríb označuje pojmom “my”. Problém je ale v tom, že na chod verejno-právnych médií sa musia skladať aj “oni”. Tým pádom je zrejmé, že RTVS svojimi poplatkami porušuje práva veľkej skupiny ľudí zo skupiny označovanej pojmom “oni”.

Skupina zvaná “my” je pritom priamo napojená aj na štátne inštitúcie, najmä na ministerstvo zahraničných vecí. Toto ministerstvo dlhodobo “podporuje” viaceré atlantistické organizácie, či už priamo alebo cez SlovakAid. Predstavitelia tých atlantistických mimovládnych organizácií sa potom stretávajú na konferenciách ministerstiev bez účasti názorových oponentov a špekulujú tam o spôsoboch “vysvetľovania” fungovania NATO verejnosti.

Navyše, okrem iných organizácií bola vytvorená aj zjavne tendenčná organizácia s názvom Výskumné centrum Spoločnosti pre zahraničnú politiku (RC SFPA), ktorá má z nejakého dôvodu status “neziskovej organizácie”, vykonávajúcej “verejnoprospešné činnosti“. Má teda podobný status ako viaceré nemocnice. Pritom možno mať oprávnené pochybnosti, či publikácie, analýzy a podujatia A. Dulebu a spol. predstavujú skutočne „verejnoprospešné“ služby. Zaujímavé je tiež, že na čele správnej rady tejto organizácie stojí priamo minister zahraničných vecí a pritom organizácia poberá z ministerstva a z jeho SlovakAid viac ako polovicu svojich výnosov, skoro štvrť milióna eur (pozri: http://www.sfpa.sk/dok/VS-RC-SFPA-2013.pdf , s. 28)…

 

           Jednostranné zameranie propagandy

 

Žiaľ, výroky zástancov atlantizmu o “extréme” a delenie sveta na “nás dobrých” a “nich zlých” sú nebezpečnejšie než sa na prvý pohľad zdá. Označenie názorových oponentov za “extrém” je metóda, ktorá patrí do výbavy najhorších totalitných systémov. V diskusii o NATO pritom práve Š. Hríb a jeho hostia v RTVS formulovali aj ďalšie idey, smerujúce k totalite, napr. keď vzniesli požiadavku, že zlepšiť obraz NATO na Slovensku treba prostredníctvom školstva. „Zvyšovanie informovanosti verejnosti o fungovaní NATO” považovala za hlavnú výzvu i spomínaná atlantistická konferencia na ministerstve zahraničia: http://www.sfpa.sk/dokumenty/pozvanky/1016 . Lenže zo zloženia diskutujúcich i z toho, čo odznelo, bolo zrejmé, že vlastne chcú, aby sa iba zvýšila jednostrannosť informácií o NATO. V “diskusii” v RTVS dokonca požadovali, aby už školáci dostávali informácie, teda lepšie povedané nekritickú nalieváreň o “dobre” a “zle”. Zrejme chcú, aby mladá generácia bola bez rozmýšľania pripravená vybojovať v mene hodnôt NATO novú “humanitárnu intervenciu”…

Pritom aj dnes získavajú školáci o NATO pomerne jednostranné informácie, plné fráz o demokracii a ľudských právach. Naopak, nepríjemné fakty sú zamlčované, napr. to, že zakladajúcimi členmi NATO boli aj otvorene fašistické štáty ako Salazarovo Portugalsko. Aké rozmery by ešte mala propaganda NATO na školách ešte dosiahnuť? A z akých prostriedkov by mala byť financovaná? Majú ju platiť z verejných peňazí aj tí, ktorí nesúhlasia, tak ako platili aj “vysvetľovaciu kampaň” pred vstupom do NATO?

Je jasné, že RTVS či atlantistické mimovládne organizácie sú tými poslednými, kto by smel kohokoľvek poučovať o slobode a demokracii, veď “diskusie” typu Lampa a podobne zložené podujatia tieto hodnoty najhrubším spôsobom pošľapávajú. V skutočne slobodnej a demokratickej diskusii by sa poukázalo aj na protiargumenty a neforsírovala by sa len propaganda. Zdá sa však, že totalita v “diskusiách” RTVS a v atlantistických mimovládnych organizáciách bude perspektívne iba narastať.

Mimochodom, v spomínanej diskusii u Š. Hríba už okrem odporcov NATO ostrakizovali aj tých, ktorým sa súčasný spoločenský systém na Slovensku nepáči. Model vlády oligarchie a ňou skorumpovaných politikov, hoc aj pod rúškou veľkých demokratických fráz z ústavy, nie je pritom nič, čo by malo byť považované za nedotknuteľné. Pritom to, kto na Slovensku naozaj vládne a kto tvorí iba fasádu, ukázala najlepšie ukrajinská kríza: hoci sa premiér SR vzhľadom na názor verejnosti vyslovoval kriticky o protiruských sankciách a o ukrajinskom postoji k plynu, nakoniec sa musel vo všetkom podriadiť. Súhlasil aj s reverzným tokom plynu aj so sankciami…

 

            Zlepšenie obrazu NATO

 

Je jasné že “diskusia” hríbovského typu či diskusie na ministerských konferenciách nie sú určené pre ľudí, ktorí o veciach skutočne a otvorene rozmýšľajú – tých musí dráždiť hrubá nevyváženosť. Nie, pritakávanie zástancov jedného názoru nie je určené kriticky mysliacim bytostiam, ale slúži na manipuláciu tých, ktorí informácie z druhej strany nemajú a ani ich nehľadajú. A hoci sa propaganda snaží tvrdiť, že sme zavaľovaní množstvom rôznych informácií, v skutočnosti sme zavaľovaní informáciami len z jednej strany, najmä prostredníctvom tzv. mienkotvorných médií a “ich” mimovládnych organizácii. Názory druhej strany síce môžeme vďaka internetu získať tiež, ale treba ich hľadať. Veľkej skupine ľudí sa však vyhľadávať a kriticky myslieť nechce. Práve pre nich je tu RTVS a jej “Lampy” s jednostranným zložením diskutujúcich a s vopred jasným výsledkom.

Problém pre atlantických propagandistov vznikol ale preto, že ich propaganda je až príliš priehľadná. Väčšina verejnosti nevníma Š. Hríba ako nestranného moderátora, ani A. Dulebu a spol. ako nezávislých analytikov. Nevyváženosť ich argumentov, prednášaných v diskusiách bez oponenta, verejnosť už zväčša odhalila. Preto žiadne zostrenie propagandy, ani intenzívne “vzdelávanie” o NATO na školách nepovedie k zlepšeniu obrazu NATO v spoločnosti. Keď sa však už hovorilo o “informovaní”, tak pred summitom NATO  bola skvelá príležitosť diskutovať s občanmi o požiadavke USA, aby SR navýšila výdavky na obranu na 2% HDP. V čase konsolidácie rozpočtu ide o bezprecedentné navyšovanie výdavkov, o ktorom by bolo treba s verejnosťou viesť dialóg. Pred prísľubom 2% HDP na summite vo Walese by však príliš veľká informovanosť verejnosti zrejme prekážala…

Lenže kým sa budú politika NATO a informácie o NATO prejavovať podobným spôsobom, tak sa budú propagandisti márne snažiť vytvárať obraz “skvelého” NATO ako garanta hodnôt slobody a demokracie. Na zlepšenie obrazu NATO však existuje iný, oveľa lepší recept. Zlepšeniu obrazu by určite pomohlo, keby sa NATO a jeho vedúce štáty prestali správať agresívne. Alebo keby NATO zastavilo etnickú čistku v Kosove, ktorá tam od roku 1999 prebieha voči Srbom a Rómom (štvrť milióna utečencov). Alebo keby NATO odsúdilo svoje agresie z minulosti, tak ako Rusko odsúdilo svoju agresiu z roku 1968 v základnej zmluve so SR 9/95 Z.z…

 

             Obmedzené možnosti propagandy

 

Uviedol som niekoľko receptov, ktoré by mohli zlepšiť obraz NATO na Slovensku. Pri nich ale treba pochopiť, že zásadná zmena vnímania NATO vo verejnosti sa nedosiahne tým, že médiá a atlantistický tretí sektor budú ohlupovať občanov vznešenými frázami o demokratickom spoločenstve štátov. Tým, že nám médiá a ich analytici budú neustále natískať jednostranný obraz, sa síce dá podpora pre NATO trochu navýšiť medzi neskúsenou mládežou, ale väčšina slovenskej verejnosti je na podobné manipulácie zvyknutá z obdobia pred i po roku 1989 a preto bude propaganda vládnuceho oligarchického režimu pôsobiť len obmedzene. Skutočne pozitívnejší vzťah slovenskej verejnosti k NATO sa dá dosahovať iba zmenami postojov tejto organizácie, nie zmenami v osnovách základných a stredných škôl!

 

 

 

 

Francúzsko: po voľbách i pred voľbami

24.05.2017

Ako je známe, francúzske prezidentské voľby roku 2017 prebehli podľa očakávania: zvíťazil v nich kandidát, ktorý sa dostal do druhého kola a zjednotil Francúzsko proti M. Le Penovej. Na druhej viac »

Eurovízia alebo Banderstadt ?

13.05.2017

Tak ako počas minulého ročníka, i v tomto roku sa hudobná súťaž Eurovízia dostala do závesu politiky. A tak ako v minulom roku, spúšťačom tejto politizácie sa opäť stala otázka Krymu. viac »

Francúzsko pred voľbami

30.03.2017

Medzi najdiskutovanejšie otázky súčasnosti patria témy nárastu tzv. ultrapravicových hnutí v EÚ. Najviac sa pritom spomína francúzska strana Front Nationale (FN) a jej predstaviteľka M. Le viac »

zamestnanec, práca, čašník, reštaurácia

Trinásty plat by najviac postihol cestovný ruch a reštaurácie

26.05.2017 10:33

Najmenej ziskových firiem je v sektore cestovný ruch, gastro a voľný čas. Tie by zavedenie trinásteho platu poškodilo najviac, tvrdí odborník.

Thomas Arthur

Spravodlivosť ho dobehla. 'Houdiniho cely smrti' po 30 rokoch odkladania popravili

26.05.2017 10:16

Americký štát Alabama popravil v noci na piatok odsúdeného vraha, ktorému sa tri desiatky rokov darilo trestu smrti unikať prostredníctvom série odvolaní.

GLOBSEC, Kiska

GLOBSEC v Bratislave privíta politické špičky, hlavnou témou je adaptácia na budúcnosť

26.05.2017 10:00

Príhovormi prezidentov Kisku, Dudu, ministra Lajčáka a čestného prezidenta Globsecu Káčera sa v piatok na obed začína 12. ročník bezpečnostnej konferencie GLOBSEC 2017.

volkswagen, 3d tlačiaren

Svetový unikát v Stupave: 3D tlačiareň vyrobí prototyp pre VW

26.05.2017 09:30

Slovensko je centrom nasadzovania najmodernejších technológií automobilkou Volkswagen. V Stupave najnovšie spustili do prevádzky 3D tlačiareň Xline 2000 R.

Branislav Fábry

Štatistiky blogu

Počet článkov: 175
Celková čítanosť: 653239x
Priemerná čítanosť článkov: 3733x

Autor blogu

Kategórie