Založ si blog

Hystéria Denníka N a „ublíženosť“ rusofóbov

 

V posledných dňoch sa v Denníku N objavila séria článkov, odsudzujúca Slovensko-ruskú spoločnosť kvôli ankete o „najhorších rusofóboch Slovenska“, ktorú toto občianske združenie usporiadalo začiatkom roka: http://www.srspol.sk/clanek-definitivne-vysledky-ankety-najhorsi-rusofobi-slovenska-10545.html

 

            Najhorší rusofóbi a homofóbi?

 

T. Gális napísal článok „Anketa o rusofóboch vyrába nepriateľov“, na webe s názvom „Anketa o rusofóboch je dôsledkom zlého úmyslu“: https://dennikn.sk/64716/anketa-o-rusofoboch-je-dosledkom-zleho-umyslu/ . Hneď v úvode uvádza: „Po zoznamoch Židov či nepriateľov štátnosti je najnovšia anketa ďalším zo súpisov nepriateľov protivníkov„. Nemyslím, že anketa o rusofóboch sa podobá na akési „zoznamy Židov“ či „zoznamy nepriateĺov štátu“, na tie sa skôr podobajú napr. rôzne rebríčky „nedôveryhodných politkov“. Anketa o najhorších rusofóboch však pripomína jednu inú anketu, ktorú už dlhšie usporiadúva občianske združenie Inštitút ľudských práv. Ide o anketu Homofób roka: http://www.ludskeprava.sk/category/homofob/ . K samotnej ankete sa vyjadrovať nebudem, avšak musím pripomenúť, ako ju hodnotili v Denníku Sme, kde publikoval aj T. Gális: http://www.sme.sk/c/7204514/na-cenu-homofob-roka-nominovali-kuffu-matovica-aj-biskupov.html .

 

T. Gális sa vo svojom článku snaží uviesť niekoľko dôvodov na spochybnenie celej ankety Slovensko-ruskej spoločnosti. Uvádza: „… zo zoznamu „ocenených“ sa dá vydedukovať, že najhorší rusofób nie je, ako by sa mohlo z pomenovania zdať, niekto, kto trpí úzkosťami zo všetkého ruského, kto sa prezentuje nenávistným slovníkom alebo činmi.“

 

Neviem, z čoho T. Gális dedukuje svoje závery, avšak práve víťazi ankety sa často prezentovali nenávistným slovníkom. Agresívny slovník si v prípade Š. Hríba, A. Kisku, politikov SDKÚ či novinárov Sme možno len sotva nevšimnúť. A taktiež nie každý môže zabudnúť, ako A. Duleba zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku posmešne nazýval u Š. Hríba v RTVS odlišné názorové skupiny pojmami „krymnašisti“, „babky autokratky“, a pod.: http://video.tyzden.sk/redakcia/2014/09/05/lampa-krvacajuca-ukrajina-a-stredna-europa-22/ . Ako by asi v ankete o najhoršieho homofóba dopadol ten, kto by používal podobný hanlivý slovník pre zástancov LGBT? Spomenúť však treba i to, že za veľmi častý prejav rusofóbie považujú  mnohí ľudia aj absurdné analógie medzi Putinovým Ruskom a Hitlerovým Nemeckom. Tie často šíri práve A. Duleba, napr. analógiu Mníchov 1938 – Krym 2014.

 

T. Gális ďalej píše: „Nazvať odpor k politike, ktorá ničí samotné Rusko, rusofóbiou, môže byť najskôr výsledkom ignorantstva alebo zlého úmyslu.“

 

Neviem, čo T. Gális považuje za „politiku, ktorá ničí samotné Rusko“, ale od odporu k nejakej politike k posmešným urážkam typu „babky autokratky“ je ešte dosť ďaleko. Myslím, že za hlasovaním v ankete nestojí zlý úmysel ani ignorantstvo. Rovnako ani väčšina hlasujúcich nevníma kritiku Ruska automaticky ako rusofóbiu, avšak absurdné analógie s nacizmom či hanlivé vyjadrenia a urážky už áno. Je tiež jasné, že mnohí rusofóbi si o sebe myslia, že hodnotia Rusko objektívne, hoci sa to nezhoduje s názorom iných. Aj Inštitút ľudských práv zaradil do svojho rebríčka homofóbov viacerých ľudí, ktorí sa sami za homofóbov nepovažujú a tvrdia, že majú iba odpor k určitej politike. Tu má však Denník N zrejme iný meter…

 

           „Nestranní“ znalci ruskej politiky

 

Za veľmi nečestnú praktiku denníka N tiež považujem to, že k ankete nechal vyjadrovať sa ako znalcov problematiky práve tých, ktorí sa v ankete umiestnili vysoko a na ich umiestnenie pritom neupozornil. Takto sa podľa článku M. Kerna k ankete vyjadroval A. Duleba. Citujem z článku M. Kerna: „(Duleba) Hovorí, že aj v zahraničí niektoré spolky preberajú metódy ruskej štátnej mediálnej kampane, ktorá zverejňuje zoznamy nepriateľov štátu a snaží sa tak šíriť nenávisť voči nim. Slovensko-ruská spoločnosť, ktorú vedie Ján Čarnogurský, usporiadala napríklad anketu o ,,najhorších rusofóbov Slovenska”: https://dennikn.sk/63435/na-univerzite-komenskeho-prednasal-putinov-analytik/?ref=hlv .

 

Nuž, objektívny novinár by prinajmenšom uviedol, že A. Duleba sa stal víťazom uvedenej ankety v kategórii fyzická osoba, aby čitateľ vedel, že jeho „znalecké“ vyjadrenie môže byť motivované aj týmto faktom. Je možné, že A. Duleba sa výsledkami ankety cíti dotknutý, ale za to, že v ankete o najhoršieho rusofóba Slovenska dostal toľko hlasov, si môže sám. Keď v médiách neustále opakuje absurdnú analógiu medzi Krymom 2014 a Mníchovom 1938 a používa hanlivé pojmy, nemôže sa svojej povesti rusofóba diviť.

 

V inom článku M. Kerna sa k ankete vyjadroval ako „znalec ruskej politiky“ G. Mesežnikov z Inštitútu pre verejné otázky. Keďže sa aj táto organizácia ocitla v ankete o rusofóboch veľmi vysoko, patrilo by sa v článku uviesť na pravú mieru i „nezaujatosť“ vyjadrení G. Mesežnikova. Vyjadril sa: „Nechávam to na svedomí pána Čarnogurského, ktorý ako disident bojoval za slobodu. Prepožičal sa na používanie najhorších propagandistických metód súčasného ruského štátu tu na Slovensku…“ Alebo: „Je to prevzatie takýchto vzorcov z Ruska a ich aplikovanie u nás. Je to vyhlasovanie verejných nepriateľov…“: https://dennikn.sk/64619/carnogurskeho-spolocnost-hladala-najvacsich-rusofobov/ .

 

Je zaujímavé, že na svedomie disidenta Čarnogurského sa odvoláva práve G. Mesežnikov. Pamätá sa G. Mesežnikov, čo robil on, keď bolo treba pred rokom 1989 naozaj kritizovať propagandistické metódy ruského štátu?

 

A označovať anketu o najhoršieho rusofóba Slovenska za „vyhlasovanie verejných nepriateľov“ je rovnaký nezmysel. Neviem, aké „vyhlasovanie verejných nepriateľov“ mal G. Mesežnikov na mysli, ak však existujú „verejní nepriatelia“, tak sa zrejme objavujú v niektorých slovenských médiách. Stačí spomenúť, že v minulých dvoch rokoch som bol predsedom Slovensko-ruskej spoločnosti ja a za ten čas ma ani jedna televízia nepozvala na diskusiu o Rusku (hoci sa o Rusku diskutovalo prakticky neustále)…

           

            Prednáška Putinovho analytika ako hrozba?

 

V Denníku N sa objavilo množstvo ďalších nepresných tvrdení o celej ankete. T. Gális napísal: „Tretím problémom je reakcia Jána Čarnogurského, ktorý sa tvári, že s anketou na stránke spoločnosti, ktorú vedie, nič nemá.“ Bolo by dobre uviesť, kde sa mal J. Čarnogurský takto vyjadriť…

 

V Denníku N sa však v spomínaných článkoch nepustili len do Slovensko-ruskej spoločnosti, ale napadli aj Univerzitu Komenského – článok M. Kerna “Na Univerzite Komenského prednášal Putinov analytik“. Autor v článku kritizoval fakt, že na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského a na dvoch ďalších univerzitách v SR prednášal V. Kozin z Ruského inštitútu strategických štúdií. Autor kritizoval aj to, že prednášku tohto analytika ponúklo akademickej obci ruské veľvyslanectvo.

 

Je ťažké pochopiť, prečo prednáška analytika s prokremeľským názorom na aktuálne udalosti vo svete vyvolala až takúto hysterickú reakciu Denníka N. Na slovenských univerzitách sa totiž bežne uskutočňujú prednášky analytikov z rôznych organizácií v USA a v EÚ, kde sa o jednostrannosti názorov pochybovať nedá. Na našich školách naozaj nehrozí, že by si študenti nemohli vypočuť proamerické názory. A aj v týchto prípadoch podporujú zahraničné ambasády prednáškovú činnosť konkrétnych analytikov.

 

Zamyslime sa však, prečo by malo byť na škodu, keď sa študenti dozvedia pohľad druhej strany? Prečo je zlé vypočuť si raz za čas názor „Putinovho analytika“? Ale keby si študenti vypočuli aj priamo V. Putina, v čom by bol problém? Nie je diskusia práve o tom, že zaznie i názor druhej strany? Lenže v médiách ako Denník N, kde pravidelne zakazujú k článkom o Rusku diskusiu, to možno nechápu…

 

Boj o Najvyšší súd USA: prípad Kavanaugh

18.10.2018

V posledných mesiacoch sa medzi vnútropolitickými udalosťami v USA vynímala téma obsadenia Najvyššieho súdu sudcom B. Kavanaughom. Proti tejto nominácii sa však objavil silný odpor a ten sa viac »

Nacionalistické excesy na Ukrajine 2018: zákaz ruského jazyka, ťaženie proti menšinám a náboženský konflikt

14.10.2018

Nedávno vykonal slovenský minister zahraničia M. Lajčák návštevu Ukrajiny a Ruska, dvoch dôležitých krajín na východe Európy. Ministrove cesty mali určite zmysel, i keď za neprimeraný možno viac »

Európa po prejavoch Orbána a Junckera

05.10.2018

Niet pochýb, že september 2018 sa do európskych dejín zapíše významným spôsobom. V priebehu tohto mesiaca vystúpili v Európskom parlamente so svojimi prejavmi dvaja politici, ktorí predstavujú viac »

Jordánsky kráľ Abdalláh II.

Jordánsko ruší časti mierovej zmluvy s Izraelom

21.10.2018 21:56

Jordánsky kráľ Abdalláh II. má v úmysle odstúpiť od dvoch dodatkov k mierovej zmluve z roku 1994.

zlato, tehly

Centrálne banky zvyšujú svoje zlaté rezervy

21.10.2018 20:54

Veľa centrálnych bánk začalo v čase poklesu cien zlata navyšovať svoje zlaté rezervy. Za prvý polrok 2018 nakúpili podľa Svetovej rady pre zlato 193,3 tony zlata.

SR Vrátna Dolina Výročie Cintorín Symbolický ZAX

Na symbolickom cintoríne vo Vrátnej si uctili obete hôr

21.10.2018 20:50

Svätú omšu na symbolickom cintoríne celebroval vojenský ordinár František Rábek.

andrej danko

Lenč: Kvórum neodstráni stranícku oligarchiu

21.10.2018 20:00

Podľa politológa novela zákona o politických stranách nerieši najdôležitejšie neduhy, ktoré zmietajú stranami.