Založ si blog

Mediálna vojna voči ruskej vojne v Sýrii

Jeseň bola počas posledných troch rokov mimoriadne zaujímavá najmä z hľadiska udalostí v Sýrii. A zaujímavé bolo aj to, aké neuveriteľné kotrmelce dokázali predviesť západní politici a ich médiá pri informáciách o Sýrii. V lete a na jeseň 2013 brojili médiá proti B. Asadovi a žiadali, aby západné štáty bez ohľadu na pravidlá OSN bombardovali pozície jeho armády. Na jeseň 2014 zase médiá vyzývali na útoky proti Asadovým odporcom z hnutia ISIL a blahorečili americkým leteckým útokom na toto hnutie. A napokon, na jeseň 2015 tie isté médiá kritizovali Rusko za jeho angažovanosť v boji proti sýrskym islamistom, hoci má určite právne najsilnejšiu legitimitu…

V nasledujúcom článku sa budem venovať týmto bodom:

 

Mediálny výsmech z vlastných divákov

Keď si dnes človek vypočuje alebo prečíta niečo zo spravodajstva tzv. mienkotvorných médií na Západe o vojne v Sýrii, musí len žasnúť, aké neuveriteľné rozmery jednostranná propaganda dosiahla. Podľa spravodajstva západných médií to v Sýrii vyzerá asi takto:

Tzv. umiernená opozícia a tzv. Slobodná sýrska armáda vedú vojnu na dvoch veľkých frontoch – bojujú proti hnutiu ISIL a súčasne aj proti jednotkám prezidenta Asada, pričom medzi Asadovými jednotkami a hnutím ISIL boje neprebiehajú. Avšak napriek tomu, že tzv. umiernená opozícia bojuje na dvoch frontoch, dokázala nad vojskami prezidenta Asada zvíťaziť. Ten si preto musel proti nej zavolať na pomoc Rusov. Ruské letectvo má tak za úlohu bombardovať pozície “Slobodnej sýrskej armády”, vyhýba sa boju s hnutím ISIL a snaží sa vytvoriť tretí veľký front proti “umiernenej opozícii”. Rusko okrem toho bezohľadne masakruje civilistov a pomáha Asadovi uskutočniť etnickú čistku…

Na prvý pohľad to vyzerá, že podobnými “informáciami” si tzv. mienkotvorné médiá robia posmech zo svojich divákov. Podľa tejto mediálnej interpretácie by sa totiž zdalo, že prezident Asad, Rusko a hnutie ISIL vzájomný konflikt iba predstierajú, v skutočnosti však vytvárajú koalíciu proti “umiernenej sýrskej opozícii”. Lenže ak by “umiernená opozícia” popri bojoch s jednotkami ISIL ešte zvládala porážať aj regulérnu sýrsku armádu, tak by musela disponovať mimoriadnou bojaschopnosťou. Pri všetkej úcte, na to, aby mohla úspešne vzdorovať dvom najväčším vojenským zoskupeniam v Sýrii, by musela vyzerať úplne inak…

Je zrejmé, prečo tzv. mienkotvorné médiá podávajú takéto spravodajstvo. A zrejmé je aj to, prečo sa v poslednom čase znovu ostro pustili do B. Asada. Dokonca už i “diskusie” našich liberálnych televíznych moderátoroch sa konajú pri téme Sýria bez oponentov a zachádza sa až tak ďaleko, že aj sekularizmus Asadovho režimu sa tam zhadzuje ako čosi, čo je vraj iba prejavom diktatúry. Lenže aj keď nebol Asadov sekularizmus práve demokratický, i tak znemožňoval kameňovanie a bičovanie ľudí za ich sexuálne “zločiny”. Naopak, mnohí z tých, čo uverili na výroky o nábožensky založenej “demokratickej opozícii” v Sýrii, sa rýchlo zobudili, keď údajní “demokrati” začali inovercom urezávať hlavy…

Žiaľ, informácie v tzv. mienkotvorných médiách už dlho nemajú príliš veľký súvis so skutočnosťou. Médiá v podstate hrajú divadlo pre málo informované masy, ktoré situáciu sledujú len zbežne. Najmä v otázke zahraničného spravodajstva je táto “dramaturgia” očividná. Pri spravodajstve z domova síce musia médiá aspoň občas zohľadňovať realitu, avšak pri informáciách zo zahraničia sa niektorí novinári menia na skutočných “rozprávkarov”. Mnoho ich informácií pochádza z pochybných zdrojov na sociálnych sieťach a “údajné informácie” opakujú tak často, až sa z nich stane “pravda”.

 

“Mimovládne informácie” a vojna v Sýrii

Za príklad týchto mediálnych manipulácií treba považovať napr. médiami neustále živené a opakované informácie o tom, že Asad je zodpovedný za viac ako 80% všetkých obetí vojny. Ide zväčša o čísla, ktoré pochádzajú od organizácií “Syrian Network for Human Rights” a „Syrian Observatory for Human Rights“. Tá druhá bola založená už v roku 2006 v Británii, ale sama o svojej právnej forme a štatutárnych zástupcoch uvádza málo. Je však známe, že ide o anglickú mimovládnu organizácie, spájanú s osobou, vystupujúcou pod menom Rami Abdulrahmán. Ten ale komunikuje len s vybranými médiami a s kritickejšími novinármi z Ruska sa odmietol stretnúť.

Schopnosť týchto organizácií hodnotiť obete bojov v Sýrii je však prinajmenšom nejasná. Organizácie sa zásadne opierajú o protiasadovské zdroje a pri svojich správach o počte obetí často zmiešavajú civilistov a islamistických bojovníkov. Pritom pri mnohých obetiach vojny pritom nemožno vôbec presne identifikovať, do ktorej kategórie mŕtvy patril a to ani obhliadkou mŕtvoly, avšak R. Abdulrahman z Coventry vie s číslami „čarovať“. Pochybnosti pritom vzbudzuje i oficiálna metodika poskytovaných správ, v ktorých sa uvádza: “This report does not include the government forces casualties or ISIS casualties in the absence of criteria of this type of victims.”

Problém podobných mimovládnych organizácií spočíva v tom, že i keď predstierajú nestrannosť, sú len nástrojom na presadzovanie politických názorov svojich zakladateľov. Hoci tieto organizácie majú reprezentatívny názov a tvária sa ako “významné entity”, nereprezentujú nikoho okrem svojich členov. V médiách sa však dajú veľmi efektívne využiť. S uvedenými britskými mimovládnymi organizáciami je to asi tak, ako keby si v Rusku či v Sýrii niekto analogicky založil organizáciu s názvom “Združenie hovorcov Bieleho domu” a potom by vydával správy o zločinoch USA vo svete. Uvedená mimovládna organizácia by s USA síce veľa do činenia nemala, ale v ruských a čínskych médiách by potom mohli napísať, že “Združenie hovorcov Bieleho domu” priznalo zodpovednosť USA za prevrat na Majdane, vyzbrojenie ISIL, atď.

 

Sýrska vláda, ISIL alebo ďalšie subjekty?

Každý, kto má trochu zdravého rozumu, nemôže konšpiračnému “spravodajstvu” tzv. mienkotvorných médií a mimovládnych organizácií veriť. Je očividné, že v Sýrii prebieha predovšetkým vojna medzi regulérnou sýrskou armádou a hnutím ISIL. Ide o vojnu, pri ktorej síce pôsobia i ďalšie sýrske sily, zohrávajú však vedľajšiu úlohu. Mýtus o “demokratickej opozícii” v Sýrii ako o tretej významnej sile v konflikte je už dávno iba mediálne dobre živenou ilúziou. Všetky jednotky tzv. umiernenej opozície si museli alebo budú musieť vybrať, ku ktorej z oboch dominantných síl v Sýrii majú bližšie. Navyše, tzv. umiernená opozícia nekontroluje dokonca ani to, čo má podľa mediálnych zdrojov ovládať. Jej vlastné jednotky, vycvičené i za pomoci USA, opakovane prešli s celou výzbrojou na stranu ISIL.

Samozrejme, niektoré skupiny majú na udalosti v Sýrii svoj vplyv, napr. kurdské jednotky, ktoré statočne vzdorujú hnutiu ISIL. Na rozdiel od informácií z médií však Kurdi majú jasno, ku komu sa treba pridať a stoja vo vojne na strane prezidenta B. Asada proti ISIL. Aj v súčasnosti Asadova armáda spolupracuje s kurdskými jednotkami na rôznych úrovniach. Lenže napriek tomu, Kurdi predstavujú v Sýrii iba malú časť celkovej populácie (asi 2 milióny), ich územia nie sú vzájomne prepojené a tak sa nemôžu stať rozhodujúcou silou v Sýrii.

Kurdské jednotky sú navyše zovreté medzi dvoma nebezpečnými hrozbami – hnutím ISIL a tureckou armádou. Je tiež známe, že najviac Kurdov žije priamo na území Turecka a tak Ankara robí všetko pre to, aby ani Kurdi v Sýrii príliš nezmocneli. Ak by tam totiž Kurdi proklamovali nejakú formu samostatnosti, určite by to nerobili kvôli zopár kurdským mestám v Sýrii, ale kvôli obrovským kurdským územiam v Turecku s desiatkami miliónov obyvateľov. Popri konfliktoch s ISIL a Tureckom dnes Kurdi nepotrebujú bojovať ešte i proti prezidentovi Asadovi. Naopak, Kurdi sa dlhodobo opierali o podporu sýrskej vlády a netreba zabúdať, že ešte v roku 1998 kvôli sýrskej podpore Kurdov takmer vypukla turecko-sýrska vojna. Kurdi na to nezabudli…

 

Arogancia a bezradnosť Západu

Po skúsenostiach z Iraku a Líbye dnes nikoho príliš neprekvapuje “úroveň” informácií o Sýrii na Západe. A neprekvapuje ani západná snaha poučovať sýrsku vládu, keď USA a spol. žiadajú od B. Asada jeho abdikáciu kvôli vojnovým zločinom. Uvedené štáty však nevedia povedať, ako si budúcnosť Sýrie bez Asada predstavujú a ako sa k nej treba dopracovať. A paradoxne, ide o štáty, ktoré sa samy nedokážu ospravedlniť za vlastné zločiny na Blízkom Východe, hoci od Asada  žiadajú, aby zo svojich zločinov vyvodil závery.

Najmä USA by sa mali ospravedlniť za svoju politiku na Blízkom Východe, prinajmenšom za agresiu v Iraku 2003. Lenže hoci B. Obama priznal, že vojna v Iraku bola chybou, neospravedlnil sa a ani vojnu neodsúdil. Je jasné, že vojna USA v Iraku 2003 bola chybou, ale treba, aby sa za ňu USA Iračanom ospravedlnili a odsúdili okupáciu v Iraku aspoň tak, ako Rusko odsúdilo “pošliapanie zásad medzinárodného práva” a “neospravedlniteľné zotrvanie sovietskych vojsk” v roku 1968 v preambule základnej zmluvy so SR (č. 9/95 Z.z.).

Žiaľ, USA a ich spojenci sa zachovali nesprávne aj pri vojne v Sýrii, keď opäť nezmyselne porušili medzinárodné právo. Pri svojich útokoch nedisponovali ani mandátom Bezpečnostnej Rady OSN, ani súhlasom medzinárodne uznanej sýrskej vlády a ich zdôvodnenia útokov boli prinajmenšom sporné. Porušovanie medzinárodného práva zo strany veľmocí síce nie je žiadnou novosťou, smutné je však to, že USA sa ani len nepokúsili o riešenie v súlade s právom. Vojna proti ISIL by sa totiž pri troche dobrej vôle dala legalizovať a USA naozaj sa mohli aspoň pokúsiť o rokovania so sýrskou vládou, ako im to ukladal čl. 33 Charty OSN. Je pritom pravdepodobné, že B. Asad by im útoky proti ISIL odsúhlasil. A USA by rokovaním s B. Asadom nezrušili ani svoju politiku ani sankcie voči Damašku…

Pri konaní západných politikov a ich médií cítiť ešte jeden absurdný moment. Dnes sa vo svojej arogancii mnohí pokúšajú tvrdiť, že chybou USA neboli ani tak intervencie samotné, ako to, že sa USA z okupovaných krajín stiahli príliš rýchlo. Prečo sa USA stiahli prirýchlo, vidím inde.  Americká agresia v uvedených krajinách totiž vyvolala obrovskú nenávisť ľudu, ktorá naplno prepukala po odchode okupačných armád. Je jedno, či by USA odišli o pár rokov neskôr, po ich odchode by nastal rovnaký  vývoj. Veď si len spomeňme na to, aká protiruská nenávisť prepukla po roku 1989 u nás, hoci Rusi tu nespáchali toľko zla ako USA v Iraku. Miesto výhovoriek by si mal dnes Západ priznať, že hoci je schopný dobývať krajiny Blízkeho Východu, nedokáže im dobre vládnuť!

 

Odstúpenie B. Asada?

Na rozdiel od amerického konania sa konanie Rusov v Sýrii zdá byť podstatne rozumnejšie. Rusi sa zrejme poučili zo svojich imperialistických zločinov minulosti a konajú opatrnejšie. Do vojny zasahujú v súlade s medzinárodným právom a najmä tam, kde môžu počítať so značnou podporou domácich síl. Pri vojne v Sýrii sa Rusi opierajú o legitímnu sýrsku vládu, jednu z dvoch hlavných síl v krajine. Jasne si určili, koho treba podporovať a prečo. To je v ostrom protiklade k postupu USA a spol., ktoré v Sýrii nemajú silného spojenca a vystupujú aj proti ISIL, aj proti sýrskej vláde.

Je zrejmé, že ani konflikt v Sýrii sa nebude dať vyriešiť ani rýchlo, ani ľahko. Ak sa však bude hľadať aspoň nejaká realistická vízia ukončenia konfliktu, dá sa dosiahnuť iba so silným spojencom priamo zo Sýrie. Prečo tým spojencom má byť práve legitímna sýrska vláda som nedávno uviedol: http://brankof.blog.pravda.sk/2015/09/20/preco-treba-pomoct-assadovi-v-syrii/ . Ako sa zdá, dnes si už aj niektorí politici na Západe uvedomujú, že jedine spolupráca s B. Asadom môže priniesť riešenie. Napriek tomu však stále u mnohých tvrdohlavo pretrváva požiadavka na jeho odstúpenie.

Vyjadrenia západných politikov o odstúpení B. Asada sú však nebezpečné aj z iného hľadiska. Akákoľvek dohoda o odstúpení by totiž mala pre priebeh vojny v Sýrii katastrofálne následky. Ak by B. Asad súhlasil s abdikáciou, tak by okamžite vyvolal obrovskú demoralizáciu vlastnej armády. Platilo by to aj vtedy, ak by podobné dohody urobil s výhľadom do budúcna. Sýrski vojaci totiž nie sú šachové figúrky a ak doteraz nasadzovali svoje životy za B. Asada, tak by ich správa o jeho odstúpení pripravila o veľkú časť bojovej morálky. Podobná demoralizácia sýrskej armády by bola skvelou správou pre hnutie ISIL.

Ešte horšie je však ďalšie riziko prípadného Asadovho odstúpenia. Ak B. Asad odstúpi alebo čo i len prejaví zámer odstúpiť, nastane v Damašku boj o “následníctvo”. Na strane B. Asada proti ISIL bojujú rôzne ideové a náboženské skupiny. Niektorí podporujú B. Asada preto, lebo v ňom vidia zástancu umierneného sekulárneho socializmu, iní zase predstaviteľa náboženskej menšiny alevitov, ďalší ho podporujú kvôli jeho postojom k panarabskému hnutiu, atď. Medzi týmito skupinami neexistujú pevné väzby a stmeľuje ich len osoba B. Asada. Preto by sa v prípade jeho odstúpenia stratila doterajšia jednota, vznikli by vnútorné spory a z toho by opäť najviac profitovalo hnutie ISIL.

Západní politici by si tiež mali uvedomiť, že čím viac budú vyzývať B. Asada na odstúpenie, o to menej môže reálne odstúpiť. Mnoho Sýrčanov je presvedčených, že ISIL je výtvorom USA a S. Arábie a preto západným postojom neveria. Navyše, Asadovi podporovatelia, ktorých je v Sýrii stále veľa, pociťujú nechuť voči Západu kvôli dlhoročnej snahe zmeniť vládu v Sýrii a kvôli sankciám, ktoré Západ aplikuje voči Sýrii už vyše desať rokov. Čím viac tak bude Západ na B. Asada tlačiť, o to viac v ňom bude množstvo Sýrčanov vidieť symbol protiamerického odporu. A ak by aj B. Asad zvažoval odstúpenie, musel by si dať veľký pozor, aby nevznikol dojem, že ide o kapituláciu pred diktátom USA.

 

Potreba návratu do reality

Nie je to síce príjemné konštatovanie, ale faktom je, že v 21. storočí prepadol Západ nepatričnému velikášstvu. Západné štáty sa postavili nad medzinárodné právo a snažili sa hrať na “vyššiu moc” svetových dejín. Uverili, že majú monopol na akúsi “demokratickú pravdu” a môžu ostatným určovať pravidlá. Žiaľ, toto velikášstvo išlo ruka v ruke s poklesom reálneho politického i hospodárskeho vplyvu Západu. Lenže prúd utečencov nás presvedčuje, že nie sme žiadna “vyššia moc” a náš ideologický pocit nadradenosti sa rúca pri strete s realitou.

Uvedomme si, že žiadna krajina EÚ, ani Nemecko, zďaleka nehostí toľko utečencov, koľko hostila Sýria pred vypuknutím občianskej vojny. Môžeme okúsiť len zlomok toho, čo vďaka našim zločinom v Iraku musela celé roky znášať Sýria a už hovoríme o neúnosnej situácii. Priznajme si, že západná hra na “vyššiu moc” je podstatne horšia než medzinárodné právo založené na rovnosti štátov a že západný politický systém, charakterizovaný nadvládou finančnej oligarchie a jej mediálnou dominanciou, ako vzor pre svet nefunguje.

Americká agresia a nové sýrske Kosovo?

06.07.2017

Jedným z charakteristických javov v mesiaci jún bolo opätovné vyhrocovanie situácie v Sýrii: USA a ich spojenci sa svojim bombardovaním sýrskeho územia začali nebezpečne zahrávať s možnosťou viac »

Brániaca sa demokracia a rozpustenie ĽSNS

03.07.2017

Ako je dobre známe, v tomto roku sa na Slovensku objavila snaha rozpustiť politickú stranu ĽSNS a generálny prokurátor už v tejto veci podal návrh na Najvyšší súd SR. Keďže sa k uvedenej viac »

Zrušenie Mečiarových amnestií a jeho možné následky

22.06.2017

V slovenskej verejnej diskusii sa na začiatku roku 2017 stala ústrednou témou otázka zrušenia tzv. Mečiarových amnestií. Táto téma sa v minulosti pravidelne vracala a objavovali sa rôzne právne viac »

poľsko, protest, demonštrácia,

Valec drví poľské súdy

21.07.2017 20:00

Fabrika na zákony, ktorá podľa Bruselu čoraz viac vzďaľuje Varšavu od európskych zásad demokracie a právneho štátu, pracuje ďalej na plné obrátky.

utečenci, lampedusa

Medzi Rakúskom a Talianskom graduje napätie kvôli migrantom

21.07.2017 19:54

Medzi Talianskom a Rakúskom ďalej rastie napätie kvôli nezhodám ohľadom zvládania prílevu migrantov do Európy.

Paolo Gentiloni

Nepoučujte nás, odkázal V4 taliansky premiér Gentiloni

21.07.2017 19:43

Taliansky premiér Paolo Gentiloni odkázal krajinám V4, že jeho krajina sa nenechá poučovať a vyzval všetky krajiny Európskej únie na plnenie svojich povinností.

škola, učitelia, vyučovanie,

Platy učiteľov v septembri zrejme porastú

21.07.2017 19:00

Platy učiteľov by mohli byť od septembra vyššie o šesť percent. O riešení má v pondelok rozhodnúť vláda.

Branislav Fábry

Štatistiky blogu

Počet článkov: 181
Celková čítanosť: 675894x
Priemerná čítanosť článkov: 3734x

Autor blogu

Kategórie