Založ si blog

Zrušenie víz pre Ukrajincov

Ako je známe, po dlhom rozhodovaní sa Brusel rozhodol zrušiť turistické víza pre Ukrajincov a povoliť im cestu do EÚ bez víz. Od 11. júna 2017 budú mať Ukrajinci právo navštíviť bez turistických víz štáty Schengenskej zóny a to na obdobie najviac 90 dní. Ide určite o krok správnym smerom, pretože turistické víza pre Ukrajincov boli nezmyselným obmedzením ich slobody pohybu. Na druhej strane však motivácia a okolnosti zrušenia víz pre Ukrajincov zo strany EÚ budia veľké otázniky.

 

Bezvízový režim z 90-tych rokov

Téma bezvízového režimu pre ukrajinských turistov nie je na Slovensku nová. V 90-tych rokoch sem totiž bez víz cestovali nielen Ukrajinci, ale aj Rusi a Bielorusi a ich prínos bol cítiť najmä vo Vysokých Tatrách. Pre našich hoteliérov tvorili mimoriadne významnú skupinu turistov. Bezvízový režim znamenal pri súťaži o ruských a ukrajinských lyžiarov veľkú komparatívnu výhodu, pretože do Rakúska alebo Švajčiarska títo turisti víza potrebovali. Nemali sme a stále nemáme tak kvalitnú infraštruktúru ako ich zimné strediská, ale turistov z bývalého ZSSR sem lákala širšia znalosť ruštiny a bezvízový styk. Po zavedení víz sa veľká časť klientely z bývalého ZSSR preorientovala na zimné strediská v iných krajinách. Napriek tomu stojí za to o ňu súťažiť, najmä preto, lebo Rusko, Bielorusko a Kazachstan (Ukrajina menej) zažili od roku 2000 významný ekonomický rast.

Hoci boli krajiny bývalého ZSSR v 90-tych rokoch celkovo chudobnejšie ako dnes, ani vtedy sa obavy z bezvízového styku nenaplnili. Bezvízový styk krajín V4 s hospodársky oslabenými štátmi bývalého ZSSR nespôsobil žiaden kolaps pracovného trhu pred rokom 2000 a možno predpokladať, že ani nové zrušenie turistických víz nepovedie k neriešiteľným problémom. Samozrejme, treba uviesť, že Ukrajina je výrazne chudobnejšia než ostatné menované štáty bývalého ZSSR. Už pred revolúciou na Majdane mala Ukrajina na 1 obyv. asi len polovicu bieloruského HDP a s Ruskom alebo Kazachstanom sa nemohla porovnávať vôbec, i keď v roku 1991 začínala približne s rovnakým HDP na 1 obyv. V prípade bezvízového styku s Ukrajinou si treba dať pozor, aby sem na turistické víza necestovali ilegálni pracovníci, pracujúci za menej než je minimálna mzda. Čosi podobné sa nedávno preukázalo pri srbských pracovníkoch vo fabrike Samsung.

 

Zrušenie víz ako politická zbraň

Ako je známe, o zavedenie víz pre turistov z Ruska a Ukrajiny sa zaslúžila Dzurindova vláda vypovedaním dohôd o bezvízovom styku ešte v roku 2000. So zavedením víz sa Slovensko veľmi ponáhľalo a aj Kyjev označil tieto kroky za predčasné. Určite sme mohli so zavedením víz počkať trochu dlhšie, napr. ako to spravili Poľsko a Maďarsko (2003). Dzurindova vláda však zrejme aj takto chcela potvrdiť svoju prozápadnú orientáciu. Je paradoxné, že v súčasnosti sa stal práve M. Dzurinda jedným z hlavných podporovateľov zrušenia víz pre Ukrajincov. Určite ho ovplyvnila funkcia poradcu, ktorú v Kyjeve vykonáva, avšak jeho celkovo prepolitizovaný prístup k problematike víz považujem za veľmi nešťastný. Žiaľ, tento prístup je veľmi rozšírený medzi bruselskou elitou.

Problém spočíva v tom, že bruselská byrokracia považuje zrušenie víz za nástroj politického boja. Aj Ukrajincom dnes ruší turistické víza preto, lebo chce podporiť súčasný politický režim v Kyjeve. Lenže zrušenie víz je ako nástroj politického vplyvu veľmi obmedzený a väčšina Ukrajincov považuje zrušenie turistických víz za prirodzené. Ukrajinci nechápu, prečo práve oni majú také komplikácie pri žiadostiach o víza, keď do EÚ môže bez turistických víz cestovať takmer celá Latinská Amerika. Navyše tí, ktorí demonštrovali na Majdane, očakávajú od Bruselu podstatne viac než len zrušenie víz, teda najmä perspektívu vstupu do EÚ. Čosi také v súčasnej situácii Brusel nemôže a ani nechce prisľúbiť. Potom ale treba počítať s tým, že samotné zrušenie turistických víz nedokáže zabrániť rozčarovaniu Ukrajincov z politiky EÚ.

Európski politici nesprávne hodnotia tému turistických víz aj vo vzťahu k Rusku. Rusi opakovane problematiku zrušenia víz pre turistov otvárali pri summitoch s EÚ, avšak v Bruseli vždy našli dôvod, prečo bezvízový styk odmietnuť. Medzi západnými politikmi je o Rusku rozšírených veľmi veľa predsudkov. Viacerí z nich Rusko spoznali v 90-tych rokoch, keď prechádzalo smutným obdobím a nič tam nefungovalo. Ďalší sú zase sklamaní, že Rusko zaznamenalo hospodársky rozvoj v čase, keď prestalo vnímať Západ ako vzor a rozhodlo sa pre vlastný model transformácie. V samotnom Rusku si tiež všimli, že zatiaľ čo im zrušili víza pri ceste do iných bohatých krajín (Južná Kórea, Izrael), EÚ sa k tomuto kroku stále nechce odhodlať. Zrušenie turistických víz by pritom pomohlo aj lepšiemu vzájomnému poznaniu ľudí a teda aj odstráneniu predsudkov, ktoré sú rozšírené tak medzi obyvateľmi EÚ, ako aj medzi obyvateľmi Ruska.

 

Zlý signál z Kyjeva

Úplne najparadoxnejšie na celej situácii je ale chápanie vízovej otázky politikmi v Kyjeve. Na jednej strane sa zrušenie víz oslavuje ako „návrat do Európy“. Lenže keď pri cestách do EÚ nemusia o víza žiadať ani Mexičania či Guatemalčania, ktorí sa do Európy „vracať“ nechystajú, nejde o žiadny návrat do Európy, len o určitú normalizáciu pomerov so susedmi. Na druhej strane sa však v Kyjeve stále častejšie hovorí o zavedení víz pre turistov z Ruska. Tento nenormálny nápad už prezentujú nielen extrémni nacionalisti ako predseda parlamentu A. Parubij, ale aj ďalšie politické skupiny. Fakt, že ideu zavedenia víz pre Rusov berú v Kyjeve vážne, ukazuje, ako zle ukrajinskí politici porozumeli vízovej problematike. Prípadné zavedenie vízovej povinnosti by neprinútilo Rusko k žiadnym ústupkom, ale v prípade zavedenia víz pre ruských turistov by Moskva zaviedla recipročné opatrenia.

Tie by sa prejavili nielen zavedením víz pre ukrajinských turistov, ale zrejme i komplikáciou režimu pracovných víz pre obyvateľov Ukrajiny. Rusko je pritom stále najväčšou cieľovou destináciou pre lacnú pracovnú silu z Ukrajiny a hoci nie je úplne jasné, koľko Ukrajincov v Rusku pracuje, ide o milióny ľudí (oficiálne 2,1 milióna). Ukrajinskí „gastarbajteri“ odišli z Ukrajiny kvôli dlhodobej hospodárskej mizérii doma a peniaze, ktoré v Rusku zarobia, posielajú svojim príbuzným na Ukrajinu. Pre mnohých Ukrajincov predstavujú transfery z Ruska nevyhnutný zdroj príjmov na prežitie. Ak by sa však ukrajinskí pracovní migranti museli vrátiť späť do vlasti, kde pre nich niet pracovných príležitostí, tak by to len prispelo k ďalšiemu hospodárskemu rozvratu Ukrajiny. Avšak aj mnohí Ukrajinci, čo žijú a pracujú na Ukrajine, budú zavedením víz voči Rusku poškodení. Stačí si uvedomiť, koľko Ukrajincov má príbuzných v Rusku.

Pre Ukrajinu však existuje aj ďalšie riziko: zrušenie turistických víz pre jej občanov pri cestách do EÚ nemusí byť definitívnym krokom a mnoho ľudí v západnej Európe toto zrušenie víz nepodporuje. V prípade, že sa v EÚ zmení politická nálada alebo sa objavia problémy vo vzájomných vzťahoch s Kyjevom, napr. škandály s ilegálnymi pracovníkmi, bude môcť EÚ Ukrajine vízový režim znovu zaviesť. Nakoniec by mohli Ukrajinci skončiť tak, že budú potrebovať víza do EÚ i do Ruska…

 
Vyšlo v Literárnom týždenníku 21-22/2017

Zhromaždenie proti politizácii športu a list legendárnych hokejistov

11.02.2018

V sobotu 10. februára 2018 sa v súvislosti so začiatkom ZOH 2018 v Pjongčangu konalo na Šafárikovom námestí v Bratislave verejné zhromaždenie proti zaťahovaniu politiky do športu. Zhromaždenie viac »

Rusofóbia ako olympijská disciplína a politizácia MOV

02.02.2018

S blížiacou sa zimnou olympiádou v Pjongčangu 2018 sa opäť do popredia dostala téma účasti ruských športovcov na hrách. Nový rozmer táto téma získala v súvislosti s nespravodlivým postupom viac »

Srbská tragédia v Kosove

31.01.2018

16. januára 2018 zastrelili v meste Kosovská Mitrovica srbského politika Olivera Ivanoviča. Táto smutná udalosť obrátila pozornosť európskej verejnosti opäť smerom k problematike Kosova, pretože viac »

Euro, peniaze, graf, ekonomika

Krajiny V4 sa opäť budú približovať k Západu

22.02.2018 07:36

Ekonomická úroveň Slovenska, Česka, Poľska i Maďarska v pomere k 19 krajinám eurozóny v nasledujúcich rokoch porastie.

trump, zbrane

Trump v Bielom dome privítal delegáciu z Floridy, sľúbil viacero zmien pri predaji zbraní

22.02.2018 07:34

Americká vláda bude klásť veľký dôraz na kontrolu predaja zbraní a preverovanie psychického stavu kupujúcich.

Luiz Inácio Lula da Silva

Brazílsky exprezident usvedčený z korupcie bude opäť kandidovať. Posledné slovo bude mať súd

22.02.2018 07:07

Bývalý brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva oznámil, že bude kandidovať na úrad hlavy štátu.

Sergej Lavrov, ruský minister zahraničia

Našim srbským priateľom pomôžeme, sľubuje Lavrov pred rozhovormi o Kosove

22.02.2018 06:20

Rusko je pripravené zapojiť sa ako sprostredkovateľ do rozšírených rozhovorov medzi Belehradom a Prištinou, ak si to Belehrad bude želať.

Branislav Fábry

Štatistiky blogu

Počet článkov: 205
Celková čítanosť: 765611x
Priemerná čítanosť článkov: 3735x

Autor blogu

Kategórie

Odkazy