Založ si blog

Boj proti korupcii a jeho zneužívanie – príklad Brazílie

Hoci sa rok 2018 nesie v znamení množstva udalostí vo svete, na Slovensku však vďaka nevyváženému spravodajstvu väčšiny médií nemáme dosť informácií o mnohých závažných témach vo svete, napr. o Latinskej Amerike. Závažnou skutočnosťou bolo, keď začiatkom apríla v Brazílii nastúpil výkon trestu odňatia slobody bývalý prezident Luis Ignacio Lula da Silva (ďalej len „Lula“). Toto odsúdenie môže byť kľúčové pre tamojšie prezidentské voľby v októbri 2018, ale napr. aj pre vývoj globálnych tém, ako napr. ochrana životného prostredia alebo boj proti otrockej práci. Zvlášť dôležitý bol tiež spôsob, akým sa tam selektívne využil „boj proti korupcii“ na zasahovanie do volebnej súťaže. Aj na Slovensku by sme mali pozorne sledovať, ako nebezpečná pre slobodnú súťaž politických síl môže byť spolupráca oligarchov a ich médií s niektorými sudcami a „aktivistami“.

V nasledujúcom texte sa budem venovať týmto témam:

 

Hlavný favorit brazílskych volieb

Pri osobe bývalého brazílskeho prezidenta Lulu treba predovšetkým uviesť, že ide o politika, ktorý sa v Brazílii 21. storočia stal určujúcou osobnosťou vývoja. Tento bývalý odborársky predák z obdobia vojenskej diktatúry v roku 1980 spoluzakladal Stranu pracujúcich (PT), s ktorou v rokoch 2002 a 2006 zvíťazil v prezidentských voľbách. Vďaka tomu vykonal sociálne a environmentálne reformy, ktoré väčšina obyvateľov vítala s nadšením. Na konci výkonu svojej funkcie mal preto podporu verejnosti až 80%. Na druhej strane však treba uviesť, že Lula často vystupoval populisticky a dokázal manipulovať s citmi a vášňami más. Bez ohľadu na to však Lula už v roku 2010 do prezidentských volieb nenastúpil, a v rokoch 2010 a 2014 tak zvíťazila jeho spolustraníčka Dilma Rouseffová, i vďaka jeho podpore. V roku 2016 však prezidentku odvolali prostredníctvom veľmi problematického impeachmentu a na jej miesto nastúpil M. Temer.

Tento impeachment prispel aj k tomu, že exprezident Lula začal znovu usilovať o zvolenie vo voľbách, ktoré sa majú konať v októbri 2018. Podľa všetkých doterajších prieskumov je Lula hlavným favoritom októbrových volieb. Viaceré prieskumy potvrdzujú, že bývalému prezidentovi na popularite neodobrali ani trestné konania voči nemu. Podľa prieskumu z apríla by mohol získať až 47% hlasov, pričom 12% opýtaných sa rozhodlo nejsť vôbec voliť a 6% ešte nevie, komu dá hlas. Takýto výsledok by Lulovi stačil na pohodlné víťazstvo už v prvom kole. Jeho predvolebná dominancia je očividná a v súčasnosti si len ťažko možno predstaviť súpera, ktorý by ho mohol poraziť. Určite to nie je súčasný prezident Michel Temer, najnepopulárnejší prezident Brazílie, ani jeho minister financií Henrique Meirelles, o ktorom sa tiež občas hovorí ako o kandidátovi na prezidenta.

Na druhom mieste sa v prieskumoch ocitá pravicový extrémista Jair Bolsonaro. Ide o obdivovateľa vojenských diktatúr 20. storočia, vrátane diktatúry generála Pinocheta. Jeho program obsahuje tradičné konzervatívne prvky ako zákaz interrupcií či obmedzenie práv osôb LGBT, J. Bolsonaro však zastáva aj niektoré problematickejšie postoje, napr. pokiaľ ide o otázky mučenia. Jeho radikálne riešenia ale oslovujú iba menšiu časť spoločnosti a v druhom kole prezidentských volieb by proti Lulovi určite neuspel. Keďže má obmedzený okruh voličov, jeho šance na zvolenie by boli neisté dokonca aj v prípade, keby sa podarilo Lulu z volieb vylúčiť.

V takomto prípade by sa však prudko zvýšili šance iných kandidátov, napr. J. Barbosu a M. Silvy. Joaquin Barbosa sa v prieskumoch ocitá na treťom mieste a pri neúčasti Lulu je schopný prilákať určitú časť Lulových voličov. Ako prvý černošský sudca Najvyššieho súdu by mohol využiť „Obamov efekt“ a prilákať čiernych voličov. J. Barbosa sa tiež rád prezentuje bojom proti korupcii, čím oslovuje študentov, na druhej strane je však jeho boj s korupciou veľmi otázny, keďže jeho meno sa objavuje aj pri kauze tzv. Paradise Papers. Celkom dobré šance by pri Lulovej neúčasti mala Marina Silva, bývalá Lulova ministerka životného prostredia. Je schopná osloviť veľkú časť Lulových voličov, spomína sa aj možná podpora veľkých finančných skupín, napr. okolo Deutsche Bank. Tieto kontakty jej môžu priniesť určitú mediálnu podporu. Oligarchické médiá sa však ešte stále môžu pokúsiť vytvoriť i nejakého mediálne neopozeraného kandidáta „macronovského typu“.

 

Problematický proces s Lulom

Či bude Lula kandidátom na prezidenta alebo nie, zatiaľ nie je definitívne rozhodnuté, avšak odsúdením I. Lulu vznikla právna prekážka pre jeho kandidatúru. Preto si treba položiť otázku, o čo vlastne v jeho prípade išlo. V júli 2017 odsúdil Lulu sudca Sergio Moro za trestný čin pasívnej korupcie a prijímania úplatku. I. Lula mal prijať plnenie od veľkej stavebnej firmy OAS vo forme nehnuteľnosti na pobreží v meste Guarujá (štát São Paolo) v hodnote asi 1,1 milióna dolárov. Ako protislužbu mal I. Lula podporiť OAS pri zmluvách so štátnou petrochemickou firmou Petrobras. Rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil odvolací súd v januári 2018 a začiatkom apríla 2018 nastúpil I. Lula na trest odňatia slobody na 12 rokov. Na základe tohto faktu sa tak volebná komisia bude môcť obrátiť na Najvyšší volebný súd, ktorý by mal Lulovi zrušiť status kandidáta na prezidenta a tým ho vylúčiť z volieb – definitívne rozhodnutie by malo padnúť do septembra 2018. Podmienky na daný krok sú splnené, avšak mnohé bude závisieť aj od verejných politických demonštrácií pred voľbami.

Na celom Lulovom prípade je však podozrivých niekoľko vecí. Predovšetkým Lula ani jeho tzv. blízke osoby nikdy nenadobudli vlastníctvo k danej nehnuteľnosti a mali byť len používateľmi výhod a nehnuteľnosť navštevovať. Ako hlavný dôkaz v tomto prípade poslúžilo svedectvo Lea Pinheiru (J. A. Pinheiro Filho), bývalého funkcionára spoločnosti OAS, ktorý bol sám odsúdený z viacerých trestných činov. Po tom, čo podal svedectvo v neprospech Lulu, bol odsúdený na nižší trest. Pritom sám ako obžalovaný nemusel podľa brazílskeho práva ani pri výpovedi o Lulovi hovoriť pravdu. Veľmi závažná je i rýchlosť konania v prípade Lulu. Pre riešenie veľkých káuz nebýva ani v Brazílii rýchlosť práve typická. Keby sa však Lulu nepodarilo odsúdiť a zavrieť do väzenia pred voľbami, Lula by ako pravdepodobný nový prezident získal imunitu. Zaujímavý je aj ten fakt, že Lula sa stal prvým bývalým prezidentom v Brazílii, ktorého odsúdili za korupciu, hoci v iných prípadoch boli obvinenia oveľa závažnejšie.

Spomedzi týchto prípadov treba spomenúť najmä korupčný škandál súčasného prezidenta Temera, ktorý sa hneď po nástupe do funkcie ocitol v zložitom postavení. Vzhľadom na to, že nikdy nezvíťazil vo voľbách a k moci sa dostal len vďaka problematickému impeachmentu, nemohol sa opierať o podporu ľudí. Povesť mu však veľmi pokazila publikácia nahrávky jeho rozhovoru s oligarchom J. Batistom, ktorá sa objavila v máji 2017 a bola i forenzne potvrdená. Táto nahrávka ho usvedčovala z korupcie, avšak lobbyistami ovládaná snemovňa sa nakoniec rozhodla prezidenta na stíhanie nevydať (pomer hlasov: 263:227). Paradoxne, odvolaný bol generálny prokurátor Janot, ktorý žiadal o vydanie prezidenta. Je zrejmé, že daný výsledok ovplyvnili oligarchovia, najmä z lobby veľkých vlastníkov pôdy, tzv. ruralistas. Politicky slabý prezident M. Temer je pre nich veľmi výhodný.

 

Výsledky Temerovej vlády

Brazília sa v súčasnosti vracia do obdobia na začiatku 21. storočia, keď bola krajina doslova rajom pre rôzne podnikateľské skupiny, najmä pre agrárne a ťažiarske firmy. Amazonský prales predstavoval bohatstvo, aké sa nenachádzalo nikde inde na svete. Po nástupe prezidenta I. Lulu po roku 2002 sa však problém deforestácie pralesa začal brať veľmi vážne a reštriktívnymi zásahmi sa podarilo znížiť ročnú deforestáciu z asi 25 000 km2 za rok (2003) na menej než 5000 km2 za rok (2012). Dôvodom tohto úspechu boli najmä posilnené právomoci dozorných orgánov na súkromných pozemkoch, kde bola deforestácia zvlášť intenzívna. Rovnako sa rozšírili i pásma vysokej ochrany oblastí, o ktoré mali ťažiarske spoločnosti záujem.

Oligarchovia sa však s novým stavom nemienili zmieriť a preto všemožne podporovali odporcov strany PT. Po impeachmente proti prezidentke D. Rousseffovej sa dostali opäť do ofenzívy. Vrcholom ich úsilia bol dekrét prezidenta M. Temera  z roku 2017 o vyňatí územia veľkého približne ako SR (územie „Renca“) z vysokého stupňa ochrany, čo by znamenalo jeho rýchlu deforestáciu. Tento krok však vyvolal pobúrenie na celom svete a niektoré zahraničné subjekty žiadali vrátiť príspevky na záchranu pralesa. Prezident sa nakoniec rozhodol neriskovať veľký medzinárodný škandál a aj súdy dekrét zrušil. Vďaka medzinárodnému tlaku sa tak podarilo nárast deforestácie v roku 2017 zastaviť.

Vládna moc však pripravila novú stratégiu v prospech ťažiarskych spoločností. Ide o ekonomickú „racionalizáciu“ a „flexibilizáciu“ orgánov ochrany prírody, ktorá má spôsobiť zníženie ochranárskych kapacít. Už v roku 2017 klesol rozpočet ministerstva životného prostredia o 43%, čím sa efektívna ochrana životného prostredia veľmi skomplikovala. Keďže veľká časť deforestácie sa uskutočňuje ilegálne a v prostredí pralesa, je potrebná rozsiahla kontrolná činnosť. Práve preto môže pokles výdavkov viesť z dlhodobého hľadiska ku katastrofálnym následkom. „Racionalizácia“ a „zoštíhľovanie“ štátnej správy sú však kroky, ktoré sa nedajú napadnúť tak ľahko ako vyňatie veľkých území z vyššieho stupňa ochrany, hoci môžu viesť k podobným následkom.

Ďalšou témou, ktorá po nástupe M. Temera veľmi vyhovuje oligarchom, je oslabovanie pracovno-právnej ochrany. To prináša mnoho negatívnych trendov, napr. nárast nútenej a otrockej práce, na čo poukázala aj Medzinárodná organizácia práce. Legalizovať niektoré takéto konania sa nová vláda pokúša aj cez novú definíciu otrockej práce, keď mení najmä pohľad na formu ekonomickej závislosti. Veľkým problémom je aj nová zákonná úprava zaberania pôdy, ktorá predstiera sociálny rozmer, v skutočnosti však poskytuje amnestiu na organizovanú ilegálnu činnosť a umožňuje nadobúdanie vlastníctva k verejným pozemkom za nižšie než trhové ceny.

 

Zasahovanie USA do brazílskych volieb

Často spomínaným problémom procesu s Lulom je i zasahovanie zahraničných subjektov do procesu, pričom sa tu spomínajú najmä väzby sudcu Sergia Mora, ktorý rozhodoval Lulov prípad na prvom stupni, ale vystupoval aj proti prezidentke Rousseffovej. Médiá a niektoré mimovládne organizácie ho vykresľujú ako „hrdinu“ boja proti korupcii a on sám sa do tejto role rád stavia. Vďaka tejto úlohe sa v roku 2017 začalo v určitých kruhoch dokonca uvažovať o S. Morovi aj ako o kandidátovi na prezidenta. Právnici Lulu tiež opakovane poukazovali i na zaujatosť S. Mora, ktorú ten ale vždy odmietal. Proces s Lulom však vyvolával mnohé otázniky v celej Latinskej Amerike a na jeho obranu sa postavili viaceré hlavy štátov a ďalšie významné osobnosti.

Morove vzťahy k USA sa stali jednou z kľúčových otázok celého procesu. Už v roku 2016, keď sa rozbiehala protikorupčná kauza „Java Lato“, ho niektorí brazílski aktivisti obvinili zo spolupráce s americkými tajnými službami. Veľmi mu priťažilo aj to, že o jeho spolupráci s USA sa hovorilo aj v uniknutých diplomatických dokumentoch z roku 2009, ktoré zverejnili Wikileaks. Za spolupracovníka tajných služieb USA ho označil aj samotný Lula, dokonca obvinil USA z organizácie celého procesu. Bez ohľadu na reálnu mieru zapojenia USA do procesu, si brazílska verejnosť o amerických zásahoch do ich politiky nerobí ilúzie. Najmä po kauze odpočúvania brazílskej prezidentky Rousseffovej zo strany NSA o zasahovaní pochyboval málokto. Medzi Rousseffouvou a Obamom panovali veľmi napäté vzťahy a Rousseffová kvôli americkej špionáži obvinila USA priamo na Valnom zhromaždení OSN a zrušila aj plánovanú návštevu USA v roku 2013. USA zasa pri voľbách v roku 2014 podporili jej protikandidáta.

Keďže však Rousseffová v prezidentských voľbách 2014 zvíťazila, vznikli podozrenia, že USA začali do brazílskej politiky zasahovať iným spôsobom. Na rozdiel od 20. storočia (až na výnimky) nezasahujú USA v Latinskej Amerike prostredníctvom ozbrojených prevratov, ale prostredníctvom tzv. soft power. Vzhľadom na proces s Lulom sa veľa diskutovalo o úlohe mimovládnych organizácií z USA v brazílskej politike. Pozornosť sa venovala najmä tzv. Brazílskemu inštitútu, ktorý je súčasťou Centra Woodrowa Wilsona vo Washingtone. Ten je z jednej tretiny financovaný z prostriedkov Kongresu USA, ale má aj významných súkromných darcov, napr. spoločnosť Chevron. V Dozornej rade sa nachádzajú poprední politici, napr. R. Tillerson. Brazílsky inštitút organizoval tzv. Justičný dialóg medzi USA a Brazíliou, na ktorom sa zúčastňoval aj sudca S. Moro.

 

Poučenie pre Slovensko

Pokiaľ ide o Slovensko, podobne ako v Brazílii, tu vládne presvedčenie, že všetci politici sú skorumpovaní. Lenže médiá, politickí aktivisti a sudcovia túto tému zameriavajú proti konkrétnym politikom a naopak, iných šetria. V Brazílii tak bol odsúdený kvôli korupcii favorit prezidentských volieb Lula, ale o verejne dokázanom škandále prezidenta Temera sa už toľko nehovorí. Na Slovensku zasa disponuje veľmi zvláštnou mediálnou imunitou prezident Kiska, hoci o jeho škandáloch by sa dalo veľa hovoriť. Na Slovensku je tiež zaujímavé, ako málo pozornosti venujú protikorupční aktivisti veľkým zbrojárskym nákupom, hoci tie neprebiehajú vôbec transparentne.

Zaujímavé a pre Slovensko poučné sú aj heslá, pod ktorými sa v Brazílii vedie boj proti skorumpovaným ľavicovým politikom z Lulovej strany PT – jedným z často opakovaných hesiel je napr. heslo „za slušnú Brazíliu“… Dôležitá je pritom úloha médií, ktoré sú ochotné angažovať sa v boji proti určitým politikom. V súvislosti s procesom proti Lulovi popri jednostrannom spravodajstve odvysielali niektoré televízie aj seriálovú fikciu s názvom „Mechanizmus“ o boji statočného antikorupčného sudcu proti mafii ovládanej hlavou štátu (fakticky S. Moro proti Lulovi). Táto fikcia bola problematická už preto, lebo v čase jej odvysielania bol prezidentom Lulov protivník prezident Temer. A hoci by Temerova korupčná kauza bola v čase odvysielania veľmi aktuálna, tvorcovia seriálu celú jeho kauzu akosi obišli. Celá táto seriálová fikcia proti Lulovi sa tak trochu podobala i na známu slovenskú filmovú fikciu s názvom „Únos“…

Samozrejme, medzi Slovenskom a Brazíliou existuje mnoho rozdielov, ktoré komplikujú hľadanie akýchkoľvek paralel. Predovšetkým prezidenti Lula a Rousseffová boli oveľa asertívnejší voči politike USA a ich boj za sociálnu spravodlivosť bol oveľa úprimnejší než v prípade vládnych politikov v SR. Napriek tomu si však možno zobrať poučenie z určitých javov v Brazílii aj pre vývoj na Slovensku. Boj proti korupcii treba určite podporovať, pretože korupcia je na Slovensku naozaj vážnym problémom, na druhej strane si však treba uvedomiť, ako ľahko a efektívne možno tento boj zneužiť.

Macron a Merkelová u Trumpa: priateľstvo či rivalita?

10.05.2018

Politický vývoj v apríli 2018 sa vo svete niesol v znamení neustálych zmien, pripomínajúcich aprílové počasie. Na začiatku mesiaca západné veľmoci znovu zostrili svoju rétoriku voči Rusku viac »

Boj o verejnoprávny charakter RTVS

04.05.2018

Včera bol v niektorých slovenských médiách publikovaný list s názvom „Ani verejnoprávne médiá nemožno umlčať“. Išlo o veľmi jednostranný text, ktorý mal za cieľ zmariť snahu vedenia viac »

Kauza Skripal a úpadok „civilizovaného Západu“

25.04.2018

V mesiacoch marec a apríl dominovalo v medzinárodných vzťahoch neustále zvyšovanie napätia medzi Ruskom a Západom. Hlavnou príčinou tohto napätia sa stali kauzy údajného použitia chemických viac »

Koloseum, Rím

Hnutie piatich hviezd a Liga sa dohodli na novom premiérovi, jeho meno sa najskôr dozvie prezident

20.05.2018 20:58

Jeden z dvojice talianskych populistických lídrov oznámil, že sa so svojím rivalom zhodli na tom, kto by mal byť novým premiérom - ani jeden z nich.

Steven Mnuchin,

Mnuchin: Obchodná vojna medzi USA a Čínou sa odkladá

20.05.2018 20:52

Spojené štáty a Čína sa dohodli, že zatiaľ nenaplnia svoje hrozby uvalenia nových ciel na vzájomnú obchodnú výmenu.

dovolenka, lietanie, letisko

Drahšia ropa, drahšie dovolenky

20.05.2018 20:00

Aj rozhodnutia vo vysokej medzinárodnej politike zdražujú naše letné dovolenky.

hzs, horská záchranná služba

Vo Vysokých Tatrách zahynul 57-ročný Poliak

20.05.2018 19:02

Vysoké Tatry si dnes vyžiadali ďalšiu obeť.

Branislav Fábry

Štatistiky blogu

Počet článkov: 216
Celková čítanosť: 810580x
Priemerná čítanosť článkov: 3753x

Autor blogu

Kategórie

Odkazy