brankof.blog.pravda.sk

          Tento článok som sa rozhodol napísať po tom, čo som sa dozvedel, ako sa oficiálni predstavitelia Liptovského Mikuláša, najmä primátor Liptovského Mikuláša A. Slafkovský, škandalózne postavili k oslavám oslobodenia Liptovského Mikuláša Červenou armádou, keď na nich odmietli účasť zástupcu vojenského pridelenca Ruského veľvyslanectva v SR. Predpokladám, že predstavitelia Liptovského Mikuláša nepochopili, ako negatívne môže ich postoj ovplyvniť aj oslavy oslobodenia Liptovského Mikuláša v budúcnosti. Oslavy oslobodenia s protiruským kontextom sú absurdné a je treba sa vôbec zamyslieť nad zmyslom takýchto osláv. Vec je oveľa vážnejšia než si myslia politici v Liptovskom Mikuláši. Mali by vedieť, ako veľmi citlivo vnímajú podobné postoje slovenských politikov v Rusku a že za urážku to považujú aj žijúci veteráni druhej svetovej vojny.

          Predstavitelia Liptovského Mikuláša by sa mali spýtať, čo si práve veteráni Červenej armády z druhej svetovej vojny myslia o súčasnom vývoji na Ukrajine. Určite by sa dozvedeli, s akými obavami sledovali udalosti na Majdane v Kyjeve, kde sa jedným z troch lídrov opozície počas protestov v Kyjeve stal O. Tjahnybok, podľa názoru Centra S. Wiesenthala jeden z desiatky najhorších antisemitov sveta: https://www.kyivpost.com/content/ukraine-abroad/the-jerusalem-post-wiesenthal-ranks-svoboda-party-members-among-top-10-anti-semites-israel-haters-318246.html . O. Tjahnybok, tento líder ukrajinskej vládnej strany Svoboda sa spolu s ďalšími predstaviteľmi Majdanu a ukrajinskej vlády pravidelne zúčastňuje aj osláv na počesť S. Banderu, kde sa vyslovuje spôsobom, ktorý sa veľmi dotýka práve veteránov Červenej armády. Je zaujímavé, že organizátori osláv v Liptovskom Mikuláši nereagovali odmietavo voči veľvyslanectvu Ukrajiny kvôli účasti pravicových extrémistov v ukrajinskej vláde a ani sa nevyjadrili, že si neželajú účasť zástupcov tejto krajiny na oslavách oslobodenia Liptovského Mikuláša. Možno konštatovať, že postoj súčasného primátora k oslavám oslobodenia Liptovského Mikuláša určite potešil veteránov banderovského hnutia, ale o to väčšmi urazil veteránov Červenej armády.

          K postoju predstaviteľov mesta však treba mať výhrady ešte z ďalšieho dôvodu. Ak totiž kvôli Krymu neváhali zaujať tvrdý postoj voči predstaviteľom Ruska, mal by zastávať podobné postoje aj voči predstaviteľom veľvyslanectiev iných veľmocí kvôli ich zahraničnej politike. Neupieram pánovi primátorovi právo nesúhlasiť s postupom Ruska v prípade akcií na Kryme. Aj ja osobne som už viackrát vyhlásil, že akcie Ruska boli porušením medzinárodného práva, ale poukázal som i na to, že išlo vlastne len o opakovanie niektorých západných precedensov z minulosti, napr. precedensu Kosova. Pri západných agresiách išlo navyše o precedensy, ktoré boli oveľa krvavejšie než ruské akcie na Kryme. Z hľadiska porušenia medzinárodného práva nie je rozhodujúce, či agresor územie pripojí alebo tam vytvorí bábkovú vládu. Agresia totiž nespočíva v tom, aký status pre okupované územie agresor vymyslí, ale v tom, že agresor toto územie protiprávne napadne alebo okupuje. A treba dodať aj to, k akým dôsledkom niektoré západné agresie viedli: napr. z Kosova bolo po roku 1999 vyhnaných štvrť milióna Srbov a Rómov. Na Kryme sa zatiaľ žiadna podobná etnická čistka nekonala!

          Ak teda primátor zastáva názor, že predstavitelia Ruskej federácie nie sú vítaní v Liptovskom Mikuláši pri oslavách oslobodenia kvôli politike Ruska na Kryme, mal by sa podobne postaviť i k predstaviteľom západných veľmocí kvôli ich agresiám. A ak by chcel byť primátor konzekventný, tak by sa mal k predstaviteľom USA či Veľkej Británie postaviť dokonca ešte tvrdšie než sa stavia voči predstaviteľom Ruska. Stačí si uvedomiť, čo tieto veľmoci robia. Podľa logiky veci by samotná invázia do Iraku z roku 2003 mala byť dôvodom na úplne prerušenie akýchkoľvek vzťahov s USA a Veľkou Britániou. Keď porovnávame to, čo spáchali Rusi na Kryme s tým, čo spáchali USA s ich „koalíciou dobrovoľníkov“ (členom  bola i SR) v Iraku, tak vidíme jasný rozdiel. Na Kryme išlo o porušenie medzinárodného práva, ale takmer bez obetí na životoch a bez utečencov, ale v Iraku bolo porušene medzinárodného práva doplnené státisícmi mŕtvych a miliónmi utečencov. Na tieto dve situácie sa stačí pozrieť z hľadiska počtu obetí, aby bolo jasné, že nekrvavé obsadenie Krymu nemožno ani omylom kritizovať tak tvrdo ako tragédiu, spôsobenú okupantmi v Iraku.

          Keď sa však už snažíme porovnávať, tak treba uviesť aj útoky USA bezpilotnými lietadlami bez súhlasu dotknutých štátov, lebo tie sú tiež jednoznačnou agresiou na území suverénnych štátov. Počet týchto agresií je pritom alarmujúco vysoký. Tieto útoky navyše prinášajú oveľa viac obetí na životoch než všetky akcie Ruska na Kryme dokopy. Z logiky veci by po každom útoku bezpilotnými lietadlami mali predstavitelia Liptovského Mikuláša sršať protiamerickou rétorikou…

          Musím sa teda spýtať na to, ako sa postavili pán primátor a jeho okolie k brutálnym agresiám západných veľmocí. Odmietli sa snáď politici zo strany pána primátora zúčastňovať na oslavách skončenia druhej svetovej vojny spolu s predstaviteľmi USA a Veľkej Británie? Nie, ani kvôli Iraku a ani kvôli ďalším agresiám vo svete predstavitelia SDKÚ nevyvodili voči USA žiadne konzekvencie. Prečo však zaujali títo politici v prípade USA podobný postoj? Odpoveď na túto otázku získame, keď sa pokúsime nastaviť slovenským politikom zrkadlo. Vo vzťahu k Iraku majú totiž maslo na hlave aj oni samotní! Všetci sa dobre pamätáme, že Slovenská Republika bola súčasťou „koalície dobrovoľníkov“, ktorá sa dopustila porušenia medzinárodného práva v Iraku v roku 2003. A kto bol vtedy pri moci? To je taktiež veľmi dobre známe.

          Domnievam sa, že politici, ktorí sa snažia v súvislosti s akciami Ruska na Kryme zaujať podobne tvrdé stanovisko, sú veľkým politickým problémom Slovenska. Zdá sa, že sa chcú zviesť na vlne protiruskej nenávisti, ktorú tu intenzívne rozdúchavajú niektoré médiá a ktorá zasiahla časť slovenskej spoločnosti. Na tejto vlne je možné získať určitý počet nových voličov. A keďže títo politici už väčšinu svojich tradičných voličov opakovane sklamali, tak skúšajú ako politický program iracionálnu nenávisť k Rusku. Tá im môže priniesť zopár hlasov zo strany rusofóbnych extrémistov.

          Stanovisko pána primátora a spol. však nie je iba neprincipiálne, ale veľmi komplikuje aj budúcnosť osláv oslobodenia Liptovského Mikuláša. Predstavitelia Ruskej federácie a ani ruskí veteráni na postoj oficiálnych predstaviteľov mesta dlho nezabudnú. Oslavy oslobodenia sa budú akiste uskutočňovať aj po odchode pána Slafkovského z funkcie, no ešte dlho po jeho odchode bude nad nimi visieť tieň nesprávneho kroku z roku 2014.

          Domnievam sa, že oslavy oslobodenia Liptovského Mikuláša a ani ďalšie oslavy skončenia druhej svetovej vojny sa nesmú dostať do závesu politických hier. Som proti takým krokom, aké predviedli predstavitelia Liptovského Mikuláša vo vzťahu k Rusku. Na Slovensku je mnoho ľudí, ktorí agresívne akcie USA v rôznych oblastiach sveta považujú za oveľa horšie než konanie Ruska na Kryme, ale nebolo by správne, keby chceli vylúčiť predstaviteľov USA z oficiálnych osláv víťazstva v druhej svetovej vojne. Domnievam sa, že ani akcie Ruska na Kryme a ani akcie USA na celej planéte nie sú dostatočným dôvodom, aby sa z osláv víťazstva v druhej svetovej vojne stalo exkluzívne stretnutie ľudí z jedného politického spektra. Oslavy súvisiace s oslobodením a so skončením druhej svetovej vojny sú jednou z mála vecí, ktoré spájajú národy západu i východu. Túto hodnotu by mali rešpektovať aj politici z Liptovského Mikuláša!