brankof.blog.pravda.sk

            Nie je to tak dávno, čo sa tzv. mienkotvorné médiá na Slovensku a ich dvorní „analytici“ pokúšali vytvoriť jednostranný obraz nepokojov, vyvolaných povstalcami na Majdane. Situáciu v Kyjeve charakterizovali pojmami ako „demokratickí aktivisti“, „forma priamej demokracie“ alebo „diktátorský režim V. Janukovyča“. Dnes v tých istých médiách zaznievajú pojmy ako „radikáli“ alebo „ruskí separatisti“ pre opis nepokojov v Donecku alebo v Charkove. Veľmi často padajú aj obvinenia voči „ruským agentom“, hoci keď niekto pred dvoma mesiacmi naznačil, že Majdan financovali a podporovali západné veľmoci, tak bol v médiách hneď za „konšpirátora“. Pritom západní politici neváhali podporovať povstalcov na Majdane aj osobne, zatiaľ čo ruskí predstavitelia sa dnes držia spiatky a nenavštevujú Doneck či Charkov. Tzv. mienkotvorné médiá ignorovali aj správy o zapojení žoldnierskej firmy Greystone Ltd. z USA do potláčania nepokojov na východnej Ukrajine. Rovnako tak sa snažia marginalizovať súčasné nepokoje na východe a znižovať počty demonštrantov, hoci predtým tendenčne navyšovali počty kyjevských demonštrantov voči V. Janukovyčovi.

            Agresivita nacionalistickej moci v Kyjeve

            Keď si človek porovná to, čo sa stalo počas minulých protestov v Kyjeve a čo sa stalo počas súčasných protestov na východe Ukrajiny, tak vidí, že pojmy ako „radikál“ alebo „aktivista“ by sa kľudne mohli používať i v obrátenom garde. Ale je tu jeden dôležitý problém. Zatiaľ čo V. Janukovyč odvodzoval svoju moc od volieb, ktoré považovali aj na západe za legitímne a demokratické, tak súčasná moc v Kyjeve sa opiera len o revolučné protiústavné prebratie moci. Podľa ukrajinskej ústavy je stále prezidentom V. Janukovyč, lebo pri jeho „odvolávaní“ neboli splnené ústavné podmienky podľa čl. 111 ukrajinskej ústavy. Povstalci v Kyjeve tiež protiústavne vymenili časť ústavných sudcov a nechali svoju novú „vládu“ schváliť parlamentom, ktorý bol obkľúčený ozbrojencami a nemohol slobodne rozhodovať.

            Táto neústavná moc v Kyjeve od začiatku postupovala radikálne a nekompromisne voči odlišným názorom. Hneď po prebratí moci sa pokúsili zbaviť ruštinu statusu regionálneho jazyka, schválili to dokonca i v parlamente a len pod vplyvom ostrej reakcie rusko-jazyčných regiónov, najmä po vývoji situácie na Kryme, O. Turčynov tento zákon vetoval. Nacionalisti však naďalej pokračovali v extrémnych krokoch.

            Spojenectvo Majdanu a oligarchov

             Noví vládcovia Kyjeva sa pri svojom boji proti inak zmýšľajúcim zamerali hlavne na východ Ukrajiny, kde majú  najviac odporcov. Tu sa pokúsili zlomiť odpor spojenectvom s miestnymi oligarchami typu Taruta (Doneck) alebo Kolomojskij (Dnepropetrovsk). Títo oligarchovia mali vďaka svojim obrovským finančným prostriedkom vplyv na miestne neformálne štruktúry a tento vplyv chceli využiť na likvidáciu oponentov ukrajinského nacionalizmu. Koalícia nacionalistov a oligarchov však ani Doneck a ani ďalšie centrá východnej Ukrajiny upokojiť nedokázala. Miestni obyvatelia toto spojenectvo považovali skôr za provokáciu, veď povstanie na Majdane sa oficiálne viedlo v mene boja proti oligarchom.

             Že „boj proti oligarchom“ boli len populistické reči na zaslepenie davu na Majdane dokazuje aj fakt, že hlavnými kandidátmi súčasných vládnych síl na prezidenta Ukrajiny sa stali dvaja známi a bohatí oligarchovia: P. Porošenko a J. Tymošenko. Obyvatelia východnej Ukrajiny sa týmto pokryteckým postupom cítia dotknutí. Je hanebné, že povstalci z Majdanu, ktorí svoje prebratie moci ospravedlňovali ako boj proti oligarchom a obydlie V.Janukovyča ukazovali ako odstrašujúci príklad sociálnej nespravodlivosti, využívajú práve vplyv oligarchov na boj proti obyvateľstvu východnej Ukrajiny. A niektorí naši analytici to dokonca vyhlasujú za dohodu západu s východom Ukrajiny! Pre týchto analytikov sú rusko-jazyční obyvatelia východnej Ukrajiny len „irelevantný hmyz“ a nemajú čo hovoriť do toho, ako sa dohodnú nacionalisti a oligarchovia. Ukazuje sa však, že obyvateľstvo východnej Ukrajiny tiež dokáže vyjadrovať svoje názory a už dalo najavo, čo si myslí o nových vládcoch v Kyjeve.

            „Teroristi“ na východe Ukrajiny ?

            Paradoxom je, že keď svoje kritické názory vyjadrili proruskí demonštranti na východe, zrazu začali „demokrati“ z Majdanu používať práve tie metódy, ktoré vyčítali prezidentovi V. Janukovyčovi. Nelegitímny „prezident“ O. Turčynov vyhlásil demonštrantov za „teroristov“ a „agentov Moskvy“ a ukrajinský parlament prijal zákon, ktorým zostril trestné sadzby za „zradu“ a podobné zločiny. Všetci si pritom dobre pamätáme, koľko bolo kriku kvôli represívnym zákonom V. Janukovyča z januára tohto roku. Je preto smutné, že nové „protiteroristické“ zákony z Kyjeva sa nestretli so žiadnym ohlasom v západných médiách.

            Problémom novej povstaleckej moci v Kyjeve je hlavne to, že sa pokúsila presadzovať svoje nacionalistické vízie a ignorovať postoje regiónov z východu a juhu Ukrajiny. Opakujú tým chyby V. Juščenku, ktorý tiež vedel urobiť „oranžovú revolúciu“, ale byť prezidentom celej Ukrajiny nedokázal. Pri voľbách za ním stála len polovica obyvateľov (51,99% v treťom kole volieb v r. 2005) a on svojimi postojmi dokázal len prehlbovať deliace čiary na Ukrajine. V. Juščenko napr. prehlásil S. Banderu za „hrdinu Ukrajiny“ a zostril tým spory s východom štátu. V. Juščenko ignoroval aj volanie po väčšej samospráve vo východných a južných regiónoch a presne to robí aj nová moc v Kyjeve dnes. Vládcovia Kyjeva sa miesto seriózneho hľadania kompromisov s odlišnými postojmi na východe správajú voči týmto regiónom ako voči dobytému územiu.

            Federalizácia Ukrajiny ako riešenie

            Ukrajina dnes nepotrebuje tvrdé postoje centrálnej moci voči regiónom, ale dialóg častí tejto hlboko rozdelenej spoločnosti. Je potrebné sa seriózne zamyslieť nad federalizáciou Ukrajiny. Žiaľ, predstavitelia novej nacionalistickej „verchušky“ federalizáciu odmietajú a ignorujú pritom názory východnej a južnej Ukrajiny, ktoré nie sú dnes v Kyjeve zastúpené. Zdá sa, že nepochopili, kam vedie zostrovanie deliacich čiar medzi regiónmi Ukrajiny. Práve vďaka nacionalistickej jednostrannosti povstaleckých centrálnych orgánov v Kyjeve sa ukazuje, že federalizácia je racionálne riešenie, ktoré by mohlo uspokojiť rôzne politické sily v štáte. Tento názor som vyjadril už vo februári: http://brankof.blog.pravda.sk/2014/02/22/federalizacia-ukrajiny-ako-najlepsie-riesenie/ .

            Západ Ukrajiny mal už príležitosť zistiť, že snaha o dominanciu jednej polovice Ukrajiny nad druhou vyvoláva iba nové konflikty. Pokiaľ nová moc v Kyjeve bude tieto konflikty naďalej provokovať, môže sa kľudne opakovať aj krymský scenár. To, čo sa stalo na Kryme nebolo výsledkom federalizácie, ale snahou o centralistické vnucovanie vôle nesúhlasiacim regiónom. Keby noví vládcovia v Kyjeve začali s rusko-jazyčnými regiónmi okamžite po prebratí moci diskusiu o federalizácii, zrejme k odtrhnutiu Krymu prísť nemuselo. Federalizácia nie je metódou, ako vyvolať opakovanie situácie na Kryme, ale metódou, ako tejto situácii zabrániť.

            Hoci si to nová moc v Kyjeve neuvedomuje, ale ak chce držať Ukrajinu pokope silou svojich represívnych zložiek, tak vnútorné pnutia v štáte z dlhodobého hľadiska iba zostrí. Ak sa aj novým vládcom Ukrajiny podarí násilne potlačiť nepokoje na východe štátu, niet dôvod na optimizmus: tieto nepokoje sa budú opakovať. Kyjev by mal dať nespokojným regiónom pocit, že Ukrajina je aj ich vlasť a že aj oni majú právo riadiť svoje veci podľa vlastných predstáv. Ekonomické perspektívy Ukrajiny sú neružové a niet dôvodu sa domnievať, že nová moc dokáže štrukturálne problémy ekonomiky vyriešiť. Keď sa k týmto problémom Ukrajiny pridá aj politická nespokojnosť s faktom, ako Kyjev ignoruje oprávnené záujmy niektorých regiónov, musí sa to prejaviť.

            Je zaujímavé, že aj naše televízie a ich tendenční analytici, podobne ako nacionalisti v Kyjeve, odmietajú federalizáciu a obhajujú násilnú centralizáciu Ukrajiny, hoci je zjavné, že východným regiónom Ukrajiny dochádza s neúnosným centralizmom trpezlivosť. Terajšie obsadenie budov orgánov verejnej moci nie je len jednorazový, okrajový jav či akcia malých skupín „ruských agentov“, ako sa to snažia neustále podsúvať naše médiá. Stačí si totiž uvedomiť masovosť nepokojov vo východných regiónoch pred pár týždňami a vidno, že tamojšie nepokoje majú skutočne masový a trvalý základ. Najzaujímavejšie je ale to, ako naši televízni analytici presadzujú silnú centralizáciu Ukrajiny, hoci inokedy majú plno rečí o tom, že moc má byť bližšie k občanom. Analytici z našich televízií sa tu stávajú veľmi priehľadnými: téza „moc má byť bližšie k občanovi“ je pre nich očividne relevantná len vtedy, keď je to v súlade s určitými geopolitickými záujmami. 

            Pomôže medzinárodná konferencia ?

            Riešeniu situácii na Ukrajine by určite mohla pomôcť medzinárodná konferencia za účasti strán konfliktu na Ukrajine, ako aj relevantných veľmocí. O tejto konferencii sa už diskutuje, hoci tzv. mienkotvorné slovenské médiá pokrytecky vyjadrujú svoj údiv nad tým, že na tejto konferencii by mali byť prítomní i zástupcovia východnej Ukrajiny. Tento ich postoj ostro kontrastuje s požiadavkou, ktorú rovnaké médiá a ich analytici formulovali ešte pred pár mesiacmi. Tvrdili, že V. Janukovyč musí rokovať s opozíciou za účasti medzinárodných sprostredkovateľov. Vtedy sa neobjavoval žiaden údiv nad účasťou nespokojnej časti Ukrajiny pri rokovaniach.

            Požiadavka na účasť východnej polovice Ukrajiny na konferencii je absolútne legitímna, lebo rozdelenie Ukrajiny po ovládnutí Kyjeva povstalcami z Majdanu vôbec nezaniklo, skôr sa ešte prehĺbilo. Žiaden z politikov na súčasnej Ukrajine nemá autoritu reprezentanta oboch polovíc štátu. Navyše, súčasní vládcovia v Kyjeve majú stále len násilnú legitimitu, vytvorenú porušením ústavy a preto súčasnú situáciu možno označiť prinajlepšom za akési „provizórium“.

            Práve na konferencii by sa malo hľadať riešenie, určitý modus vivendi, ktorý môže uspokojiť aj východné regióny Ukrajiny. Preto treba, aby aj oni mohli vyjadriť svoje požiadavky – ich účasť je doslova žiaduca. Ak má konferencia pomôcť vyriešiť vnútorné rozpory Ukrajiny, tak konferencia nesmie vytvárať ilúziu, že kyjevskí politici predstavujú nespochybniteľných reprezentantov všetkých Ukrajincov. Naopak, konferencia by mala postaviť základ pre silnejšiu legitimitu ukrajinských štátnych orgánov na východe i na západe.