brankof.blog.pravda.sk

            Počas ukrajinských tzv. predčasných prezidentských volieb, ktoré sa uskutočnili 25. mája, sa udialo niekoľko veľmi prekvapujúcich udalostí, ktoré vyvolávajú pochybnosti o celom volebnom procese. Prekvapením rozhodne nebolo spravodajstvo západných médií, ktoré sa tvárili, ako keby na Ukrajine prebehli úplne štandardné a nespochybniteľné voľby. Prvou veľmi prekvapujúcou vecou bolo „prezidentské“ verejné vystúpenie P. Porošenku, ktoré sa uskutočnilo iba dvadsať minút po uzavretí volebných miestností. Ďalšou prekvapujúcou vecou boli okolnosti Porošenkovho vysokého počtu hlasov vo voľbách a tým tretím prekvapením zase pozitívne ohlasy pozorovateľov volieb zo Západu.

            Nečakal ani na výsledky

             Už dvadsať minút po zatvorení volebných miestností sa P. Porošenko predstavil ako víťaz volieb, poďakoval sa voličom a pomenoval zásadné témy svojej prezidentskej činnosti. Pritom každý, kto pozná volebnú procedúru, vie, že za dvadsať minút po skončení volieb je sotva možné poznať čo i len malú časť výsledkov volieb. Kým volebné komisie otvoria volebnú urnu, spočítajú hlasovacie lístky, podpíšu zápisnicu či urobia ďalšie nevyhnutné kroky, uplynie oveľa viac než 20 minút.

            V čase, keď P. Porošenko vystupoval ako prezident, nemohli byť známe ani len čiastočné výsledky volieb, nanajvýš mohli byť známe len sociologické odhady, ktoré mu prisudzovali okolo 55-57% hlasov. Išlo o dosť tesné prieskumy, lebo výsledok pod 50% by ho posielal do druhého kola. Navyše, nepresnosti v minulých prieskumoch výsledkov sa objavovali až príliš často.  Vyhlásenia P. Porošenku boli preto veľmi prekvapivé a z jeho konania vznikol dojem, že o výsledkoch prezidentských volieb „sa rozhodlo“ mimo volebných miestností.

            Rekord nezávislej Ukrajiny?

            Podozrenia o výsledkoch volieb vyvolávajú ešte ďalšie okolnosti. P. Porošenko mal nakoniec získať 54,7% hlasov pri uvádzanej volebnej účasti 60,3% voličov. Doteraz sa na Ukrajine po roku 1991 ešte nikdy nestalo, aby prezidentské voľby vyhral niektorý kandidát tak jednoznačne a dokonca už v prvom kole.

Aké boli výsledky v minulých prezidentských voľbách v prvom kole na Ukrajine?

            – rok 1994: L. Kravčuk (vyhral v 1. kole so 38,4%, prehral v 2. kole s L. Kučmom – 52,3%)

            – rok 1999: L. Kučma (1. k.: 38,0%)

            – rok 2004/05: V. Janukovyč (1. k.: 39,9%, prehral v 3. „opakovanom kole“ s V. Juščenkom – 51,99%)

            – rok 2010: V. Janukovyč (1. k.: 35,32%)

           Ako vidno, na Ukrajine sa po rozpade ZSSR ešte nikdy nestalo, aby nejaký kandidát získal v prvom kole čo i len 40% hlasov. Porošenkov „neuveriteľný“ výsledok z 1. kola nezískal pritom ani V. Juščenko pri voľbách počas „oranžovej revolúcie v treťom „opakovanom“ kole v rokoch 2004-2005. Vtedy získal len 51,99% hlasov! V. Juščenko bol pritom v roku 2004 v podstate kandidátom zjednotenej západnej Ukrajiny, zatiaľ čo P. Porošenko mal v roku 2014 veľa protikandidátov práve zo západnej Ukrajiny. Podobne ani v posledných voľbách v roku 2010 ich víťaz V. Janukovyč nedokázal ani v druhom kole volieb získať toľko percent, čo P. Porošenko už v prvom kole.

            Oligarchova popularita?

            Je viac ako otázne, prečo by práve P. Porošenko mal dosiahnuť tak jedinečný výsledok v histórii ukrajinských prezidentských volieb. P. Porošenko patrí do skupiny bohatých oligarchov – miliardárov, voči ktorým väčšina Ukrajincov cíti hlbokú nenávisť. Nenávisť k oligarchom mala byť aj jedným z motívov revolúcie na Majdane. Že by tí Ukrajinci, ktorí predtým v Kyjeve kritizovali oligarchov, zrazu našli tak obrovské zaľúbenie v jednom z nich?

            P. Porošenko má i pestrú politickú minulosť. Nie je to žiadna nová tvár, žiaden nepopísaný list v ukrajinskej politike. Bol už súčasťou rôznych politických síl na Ukrajine, podieľal sa na ich činnosti, zastával funkciu ministra či poslanca, a do politiky zasahoval aj vďaka svojim médiám. Pritom nesie spoluzodpovednosť za mnohé chybné kroky z minulosti.

            P. Porošenko nie je ani charizmatickým vodcom západnej Ukrajiny ako bol v roku 2004 V. Juščenko a nie je ani kandidátom oboch polovíc Ukrajiny. Jeho ukrajinský nacionalizmus na východe štátu nemajú v láske. Istú podporu mohla Porošenkovi priniesť podpora zo strany V. Klička, ale ani strana „Udar“, ktorú v parlamentných voľbách v roku 2012 viedol V. Kličko osobne, vtedy viac ako 14% nezískala. Dokonca ani pre seba nevedel získať populárny boxer V. Kličko vyšší počet hlasov. Ani podpora od V. Kličku teda percentá nevysvetľuje.

            Vzniká teda oprávnená otázka, čo teda spôsobilo ten „zázrak“, že práve P. Porošenko získal funkciu prezidenta už v prvom kole  s tak historicky jedinečným odstupom. Z uvedených skutočností vyplýva, že Kyjev potreboval „zvoliť“ prezidenta čo najskôr, aby mohol operovať „legitimitou“ štátnych orgánov. Je veľmi pravdepodobné, že o novom „prezidentovi“ sa rozhodlo niekde v zákulisí a nie vo voľbách. Nasvedčujú tomu i „prieskumy verejnej mienky“. Ešte v marci P. Porošenkovi niektoré odhady pripisovali iba 13,7% a až na tretie miesto: http://ua.interfax.com.ua/news/press-conference/195582.html . Potom ale mimovládne organizácie začali „vyrábať“ prieskumy, ktoré veľmi rýchlo „urobili“ z P. Porošenka jednoznačného favorita. Prečo práve on dostal túto rolu favorita? Prečo ustúpil do pozadia V. Kličko, ktorý mal pôvodne z pomedzi lídrov Majdanu väčšiu šancu na zvolenie a po prevrate v Kyjeve plánoval kandidovať za prezidenta: http://www.focus-fen.net/news/2014/02/25/328308/vitali-klitschko-to-run-for-ukraine-president.html .

 …

            Harmonickí pozorovatelia?

            Jedno z najväčších prekvapení počas prezidentských volieb na Ukrajine pripravili ale pozorovatelia volieb zo Západu. Ich pozitívne a optimistické hodnotenie ukrajinských volieb v tak zložitej spoločenskej situácii aká je na Ukrajine pôsobili nevierohodne. Už v minulom článku som poukázal na tendenčnosť pozorovateľov volieb z OBSE v minulosti: http://brankof.blog.pravda.sk/2014/05/22/ide-o-prezidentske-volby-na-ukrajine/ .Keby pri všetkých chválospevoch vyjadrili aspoň čiastočné výhrady (ktoré sa vyskytujú aj pri štandardných voľbách v konsolidovaných štátoch), ktoré na Ukrajine priamo bili do očí, tak by sa dalo o ich hodnoteniach diskutovať. Jednostrannosť ich hodnotení však  vyvolala práve opačný dojem. http://www.osce.org/odihr/elections/119081  

            J. Soares, šéf krátkodobej pozorovateľskej misie OBSE povedal: „Tieto voľby dokázali demokratického ducha ľudí Ukrajiny, ktorí mali príležitosť skutočne vyjadriť svoju vôľu pri volebných urnách…“ Žeby si pozorovateľ nevšimol, že na Ukrajine sa nedalo uplatniť všeobecné volebné právo, ktoré je základnou charakteristikou akéhokoľvek demokratického hlasovania?

            A. Gross, vedúci misie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, zase povedal: „Mimoriadna kvalita včerajších volieb poskytuje prezidentovi Ukrajiny legitimitu…“ Nuž, ak aj niekto chce hovoriť o legitimite volieb, nemal by hovoriť o ich „mimoriadnej kvalite“. Bez ohľadu na diskusiu o legitimite volieb, označiť ukrajinské voľby za „mimoriadne kvalitné“, to je prehnané hodnotenie a svedčí len o neobjektívnosti pozorovateľa.

            G. Färm, hlava delegácie Európskeho parlamentu, zase povedal: Tieto voľby položili pevný základ pre budúcnosť Ukrajiny…“  O pevnom základe možno mať tiež pochybnosti, pretože tieto voľby Ukrajinu určite nezjednotili. Navyše, pri takýchto „pozorovateľoch“ z Európskeho parlamentu možno ľahšie pochopiť i skepsu obyvateľov EÚ voči danej inštitúcii.

            Šéfka dlhodobej misie OBSE T. de Zulueta vyhlásila: „Počas dvoch mesiacov našej misie sme boli svedkami pôsobivého úsilia organizátorov volieb, aby zabezpečili občanom volebné právo.“ Ťažko tomu uveriť, najmä v situácii, keď vo východných regiónoch rozbehla nová moc z Kyjeva ozbrojené útoky voči „separatistom“ ešte počas volieb. V iných oblastiach zase kontrolovali regióny počas volieb ozbrojené sily miestnych oligarchov (napr. Kolomojského ozbrojené jednotky v Dnepropetrovskej oblasti). To na hlasovanie občanov malo určite neblahý vplyv. A pôsobivo nevyznievali ani politické čistky v Centrálnej volebnej komisii: http://forbes.ua/news/1368481-rada-naznachila-dvuh-novyh-chlenov-cik .

            V hore uvedenom materiáli OBSE sa uvádzajú aj ďalšie zaujímavé výroky: „Väčšina kandidátov mohla vykonávať volebnú kampaň bez obmedzení, okrem dvoch východných regiónov…“ Nuž, v OBSE zrejme zabudli, že dvoch prezidentských kandidátov surovo zbili v Kyjeve, a nie v Donecku. A kvôli reštrikciám pri kampani nakoniec z volieb odstúpili viacerí kandidáti, najmä komunistický kandidát P. Symonenko či O. Carjov, populárny na východe Ukrajiny.

            V materiáli bola zhodnotená i legalita volieb, citujem: „Právny základ bol dostatočný pre vykonanie demokratických volieb…“ Tvorcom materiálu zjavne nevadilo, že neboli dodržané viaceré pravidlá ukrajinskej ústavy, napr. že voľby prezidenta sa majú konať do 90 dní od odvolania prezidenta. „Majdanistom“ tiež všetko pochybné konanie schvaľuje ústavný súd, kde povstalci protiústavne dosadili skupinu svojich sudcov. To je síce „pevný základ“, ale určite nie právny…

            Pre bežného čitateľa z toho vyplýva, že pozorovatelia a novinári zo Západu zjavne plnia úlohu, ktorá im bola určená politickými sponzormi. Pri pozorovaní volieb na Ukrajine majú takmer monopol na túto funkciu, lebo ruskí a proruskí novinári sú na Ukrajine všemožne šikanovaní a účasť pozorovateľov z východu bola tiež v zásade znemožnená. I keď treba dodať, že tí pozorovatelia z Ruska, ktorých pozval oligarcha M. Chodorkovský, boli vítaní: https://news.pn/en/politics/105190 . Vo všeobecnosti na západe nie je záujem, aby niekto kládol kritické otázky o prezidentských voľbách, aby odhaľoval manipulácie a tým nebodaj spochybňoval predstavu, ktorú šíri nová moc o „demokratických krokoch“ na Ukrajine.

            Budúcnosť Ukrajiny a P. Porošenko

            Napriek vynikajúcim, hoci pochybným číslam v prezidentských voľbách, je P. Porošenko dnes v pomerne zložitej situácii. Jeho oficiálny volebný zisk vôbec nezodpovedá nálade obyvateľov na Ukrajine a nie je reálne, aby sa stal tento oligarcha rešpektovaným politikom. Jeho prvé kroky budú určite pre mnohých veľmi nepopulárne a jeho opatrenia, či už v politike alebo v ekonomike, zrejme povedú k spoločenským konfliktom. Rovnako tak P. Porošenko stojí pred otázkou, aký modus vivendi ponúkne odštepeneckým regiónom na východnej Ukrajine. Je smutné, že už vylúčil jedno z rozumných riešení v podobe federálnej ústavy a chce za každú cenu udržať Ukrajinu unitárnu. P. Porošenko však zatiaľ neponúkol východu nijaký skutočný kompromis a aj posledné agresívne akcie ozbrojených síl z Kyjeva svedčia o tom, že nová moc sa o dohodu s východom príliš neusiluje. Násilné riešenia v posledných dňoch len ďalej  zvýšili počet civilných obetí.

            P. Porošenko zjavne nedocenil ani ústretový postoj Moskvy, ktorá je bez ohľadu na otázku uznania s ním ochotná rokovať bez prostredníkov. Tým, že P. Porošenko trvá na zapojení západných prostredníkov do rozhovorov Kyjeva s Moskvou, dané rozhovory komplikuje. Ak chce Porošenko trvať na suverenite Ukrajiny vo vzťahu k Rusku, tak musí vystupovať aj ako predstaviteľ suverénneho štátu aj vo vzťahu k Západu.