brankof.blog.pravda.sk

Podľa očakávania, v tzv. mienkotvorných slovenských médiách sa rozbehla diskreditačná kampaň proti zhromaždeniam odporcov základní NATO na Slovensku, ktoré sa opakovane uskutočnili v Bratislave na Hviezdoslavovom námestí či v iných mestách SR. Objavujú sa pokusy o diskreditáciu účastníkov, najmä obvineniami z pravicového alebo z ľavicového extrémizmu. V časopise Týždeň sa snažili zdiskreditovať zhromaždenia proti NATO tým, že sa na zhromaždení objavili komunistické vlajky a svoje útoky zamerali hlavne voči J. Čarnogurskému, ktorý na zhromaždeniach vystúpil. V denníku Sme sa zasa objavili obvinenia z pravicového extrémizmu.

           Ako za minulého režimu…

Diskreditačný článok do denníka Sme napísal M. Havran a uviedol ho hanlivým názvom „Jazyk politrukov“: http://komentare.sme.sk/c/7733586/jazyk-politrukov.html  . Pochopiteľne, M. Havran sa snažil celé zhromaždenie predstaviť v tom najhoršom svetle, citujem: „Prešiel som minulý týždeň okolo manifestácie proti NATO. Videl som tam neonacistických ksichtov z 90. rokov, chlapcov z Karlovky a Petržalky, čo mládili decká pred účkom a v nočákoch. Dnes sú z nich „mieroví aktivisti“. Chvíľami som postál, vypočul si putinovských propagandistov a šiel som ďalej.“

Úprimne povedané, nechce sa mi veriť, že by M. Havran len tak „prešiel okolo manifestácie“. Nebudem špekulovať, či sa M. Havran na zhromaždenie dostavil už s vopred pripraveným plánom alebo len hľadal nejaké „ksichty“ na diskreditáciu, ak tam ale videl niečo „neonacistické“, mohol na to organizátorov upozorniť. Každopádne, svoj článok „Jazyk politrukov“ naladil veľmi útočne. Ak však niečo, tak práve jeho rétorika je typická pre „politruka“. M. Havran pôsobí v RTVS, píše do Sme a Denníka N, takže ak má niekto k súčasným „politrukom“ blízko, je to práve on.

O zhromaždeniach proti základniam NATO by sa ale mal i tak vyjadrovať serióznejšie. Vo všeobecnosti, ide o zhromaždenia občanov, ktorých ciele sú jasne deklarované v siedmych základných tézach: http://brankof.blog.pravda.sk/2015/03/11/sedem-tez-k-zhromazdeniu-proti-zakladniam-nato/ . Ľudia, ktorí si neželajú základne NATO na Slovensku, nemusia byť ani „neonacistickými ksichtmi“, ani „putinovskými propagandistami“. A bez ohľadu na to, čo si M. Havran myslí, zhromaždenia proti základniam NATO majú jednoznačný mierový cieľ.

Najsmutnejšie na celom Havranovom článku je ale to, že na diskreditáciu zhromaždení proti základniam používa presne také isté metódy, aké používal munulý režim pred rokom 1989. Aj vtedy chodili na zhromaždenia proti režimu ľudia s rôznymi politickými názormi, liberáli, konzervatívci, dokonca i sympatizanti vojnového slovenského štátu. Účastníkov spájal spoločný cieľ, nie spoločná ideológia. Minulý režim sa však toto pluralitné zloženie snažil popierať a o demonštrantoch vytváral mediálny obraz pravicového extrémizmu. Takže nič nové pod slnkom!

Útoky denníka Sme a spol. proti zhromaždeniam sa skôr alebo neskôr dali očakávať a bolo jasné, že účastníci budú označení nejakou hanlivou nálepkou. Nie je to prekvapenie, ale zhromaždenia napriek tomu zostanú občianskou aktivitou: akákoľvek uvedená ideologizácia zhromaždení by bola v rozpore s ich cieľmi. Nuž a pokiaľ ide o „putinovských propagandistov“, tak mieroví aktivisti boli „nástrojmi Kremľa“ už počas studenej vojny. Opäť teda nič nové.

Navyše, na zhromaždení proti základniam NATO väčšinu času hovoria tí spomedzi zúčastnených, ktorí o to požiadajú. Organizátori určili priestor a podmienky pre spontánne vystúpenia občanov, najmä žiadne výzvy na nenávisť a žiadne vulgarizmy. Niektoré prejavy rečníkov sú lepšie, niektoré slabšie, ale pri väčšine je už na prvý pohľad vidno, že ide o názor občanov a nie o vystúpenia „propagandistov“.

          Mýtus o demokratickom NATO

Havran ďalej v článku tvrdí: „NATO nie je Sauronova armáda ani Džingischánova horda, je to vojenské zoskupenie demokratických krajín.“

Opomeniem, že tolkienovská rétorika sa objavuje skôr v článkoch Sme o Rusku, ale vyjadrenie M. Havrana je i tak dôkazom jeho neobjektivity. NATO určite nie je „vojenské zoskupenie demokratických krajín“. Stačí si pripomenúť, že zakladujúcim členom NATO bolo v roku 1949 aj Portugalsko, kde vtedy vládol fašistický diktátor Salazar. Štát, ktorý oficiálne hlásal fašistickú a rasistickú ideológiu, sa stal zakladajúcim členom NATO! Nebol pritom zďaleka jedinou nedemokratickou výnimkou, zakladajúcimi členmi NATO boli aj rasistické koloniálne impériá, ktoré na svojich „farebných“ obyvateľov pozerali ako na „podľudí“.

Treba spomenúť, že i mnohé dnešné štáty NATO majú od demokracie ďaleko. Často ide o krajiny, kde vládne banková oligarchia a na názor občanov sa tam nehľadí. Keď už M. Havran „kádruje“ účastníkov zhromaždenia proti základniam NATO, mal by si uvedomiť, že členmi NATO sú aj dnes štáty, kde sa oficiálni politici zúčastňujú na pochodoch veteránov Waffen SS. Napr. v Lotyšsku každoročne 16. marca pochodujú veteráni Waffen SS a ich obdivovatelia, vrátane politikov – na počesť sviatku lotyšských divízií Waffen SS. Istý čas tam bol 16. marec dokonca zaradený i medzi oficiálne štátne sviatky!!! Zatiaľ čo väčšine miestnych Rusov, asi tretine obyvateľov, po roku 1991 odňali občianstvo a volebné právo. To sú tie demokracie?

Žiaľ, M. Havran sa naplno zapojil do propagandy NATO na Slovensku. Pokúsil sa relativizovať i výhrady voči NATO a to bez ohľadu na množstvo obetí vojenských agresií. Citujem: „Vojaci NATO nie sú postavami z Walking Dead, sú to rovnakí chlapci, akých majú naše rodiny v armáde, robia veľmi podobné veci ako naši vojaci a nazaj by sme o nich nemuseli, aspoň z úcty ku všetkým, ktorí pomáhali našim starým rodičom v boji proti nacizmu, vrieskať, že sa na nás rúti Nazgúl.“

Nuž, analogicky by nebol problém trvdiť, že vojaci Červenej armády, ktorí sem prišli v roku 1968, boli „rovnakí chlapci“ a preto proti prítomnosti sovietskych vojsk z roku 1968 nemožno „vrieskať“, aspoň z úcty k tým, ktorí pomáhali našim starým rodičom. Je to ale presne naopak: ani úcta k tým, ktorí pomáhali našim starým rodičom, nemôže byť prekážkou pre kritiku vojnových zločinov, nech ich už spáchal ZSSR alebo NATO…

           Čierno-biely svet

Pochopiteľne, nie je to prvý krát, čo M. Havran hrubo „kádruje“ ľudí s odlišným názorom. Pre jeho prístup je typický článok s názvom „Prečo (nie) je Západ skazený a Východ duchovný“, ktorý taktiež publikoval v denníku Sme: http://komentare.sme.sk/c/7654739/preco-nie-je-zapad-skazeny-a-vychod-duchovny.html . Opomeniem nenávistnú rétoriku typu „ksichty z dočasnej vlády nejakej juhoukrajinskej diery“ a iba zacitujem.: „Súčasťou polemiky o rusko-ukrajinskom konflikte je aj presvedčenie stúpencov Putinovej politiky o takzvanom skazenom Západe. Toto slovné spojenie sa objavuje vo verejnej diskusii v najneočakávanejších podobách. Skazený Západ je zodpovedný za vakcíny, ktoré robia z detí autistov…“

Je možné, že argument o „skazenom Západe“ sa v diskusii niekedy objavuje, ale určite nejde o presvedčenie tých, ktorých Havran nazýva „stúpencami Putinovej politiky“. Argumenty k rusko-ukrajinskému konfliktu vyzerajú úplne inak. A stotožňovať „stúpencov Putinovej politiky“ s odporcami vakcín je naozaj scestné. Bez ohľadu na samotnú problematiku vakcín, zo strany M. Havrana ide o veľmi priehľadnú snahu rozdeľovať ľudí na vedecky racionálnych zástancov Západu a poverčivých konšpirátorov, iracionálne obdivujúcich Rusko. Celé je to ale úplne inak: stúpenci i odporcovia vakcín sa objavujú na všetkých stranách pri diskusii o ukrajnskej kríze. Aj ja osobne som bol členom viacerých etických komisií v oblasti zdravotníctva a z vlastného pôsobenia vo funkciách môžem potvrdiť, že to, čo sa snaží podsúvať M. Havran, je nezmysel!

K „duchovnému Rusku“ len toľko: Rusko nie je žiadna novodobá Kitež (legendárne mesto veriacich), pomery v Rusku sú v mnohých ohľadoch veľmi „skazené“ a prízemné, od bujnej byrokracie a korupcie cez nedôstojné podmienky pre dôchodcov až po predsudky, rozšírené medzi obyvateľstvom. Lenže ani to nie je dôvodom na odmietanie priateľských mierových vzťahov s Ruskom či ignorovanie jeho strategických záujmov. A tiež to nič nemení na protiústavnom prevrate na Majdane.

Tendenčné predstavy šíri M. Havran i o západných „demokratoch“, napr.: „Demokrat je nerozhodný, v Eurovízii podporí rakúskeho buzeranta preto, že sa „mu to páči“ a nevie sa biť.“

Demokrat je nerozhodný a nevie sa biť? Nuž, na to sa treba spýtať na Blízkom Východe! Korporátne médiá Západu síce rady šíria obraz „mierumilovného a nebojovného západného demokrata“, avšak práve západní „demokrati – humanitárni bombardéri“ nesú zodpovednosť za najhoršie zločiny 21. storočia. Tí „nerozhodní demokrati“ najprv strieľajú a až potom sa pýtajú!

Havran ďalej píše: „Zo žiadneho demokratického politika ešte nikto nemal erekciu, za žiadneho z nich, s výnimkou Churchilla, nechceli umierať všetky vrstvy bez ohľadu na majetok a pôvod.“

Ak by som použil rovnaký slovník ako M. Havran, tak z demokrata Obamu „dostal erekciu“ celý Nobelov výbor v Nórsku. Inak si ťažko vysvetliť jeho Nobelovu cenu mieru. Avšak pokiaľ ide o demokraciu, môj názor sa od Havranovho veľmi líši. Tam, kde on nadšene hovorí o demokracii, ja vidím vládu oligarchie. Líšime sa i pri hodnotení W. Churchilla. Ja síce  Churchilla považujem za veľkú osobnosť dejín, ale nie za demokrata a to najmä kvôli dejinám britskej Indie. Pre väčšinu obyvateľov britského impéria za Churchilla nevládla žiadna demokracia, ale otvorený rasizmus. Aj s vôľou umierať za Churchilla to v britskej Indii tiež videli inak – Gándhí sedel, Nehrú sedel, Basu prebehol k nepriateľovi… Iste, mohol by som spomenúť ešte mnoho iných omylov z článkov M. Havrana, napr. analógie Putina a Kotlebu, ale jeho čierno-biele vnímanie sveta je i tak očividné.

            Nebudem nálepkovať

Určite by nebol problém onálepkovať kritikov zhromaždení proti základniam NATO najrôznejšími výrazmi, ja ale nebudem používať takúto metódu. Viem tiež, že v korporátnych médiách budú útoky proti zhromaždeniam naďalej pokračovať. Pre nich budú účastníci stále iba „lúza“, ako to napísal jeden z „demokratov“. Keď však dnes niekoho v korporátnych médiách kritizujú a urážajú, zväčša to znamená, že jeho konanie je správne. Oveľa horšie by bolo, keby Sme a spol. účastníkov zhromaždenia proti základniam NATO chválili. To by bol vážny dôvod na zamyslenie!