brankof.blog.pravda.sk

V sobotu 14. mája zvíťazila v pesničkovej súťaži Eurovízia ukrajinská speváčka tatárskeho pôvodu Džamala s piesňou 1944. Z hľadiska zmyslu tejto súťaže ide o veľký omyl a Eurovízia sa týmto definitívne zaradila medzi propagandistické blamáže 21. storočia, podobne ako Nobelova cena za mier, ktorá sa tiež v posledných rokoch neuveriteľne sprofanovala.

Súťaž Eurovízia sa v tomto roku definitívne zmenila na súťaž politickej piesne a zostala iba biednou napodobeninou speváckej súťaže z minulosti. Každý, kto sledoval hlasovanie v tejto súťaži, videl, ako si body udeľovali krajiny so spriaznenými záujmami, objavili sa „hlasovacie mafie“ a víťazom tak bola pieseň, ktorá najväčšmi politicky a ideologicky vyhovovala záujmom určitých vládnucich síl v Európe, ktoré sa snažia o zostrovanie napätia medzi Ruskom a Ukrajinou aj prostredníctvom umenia.

Podľa oficiálnych vyjadrení organizátorov išlo v prípade vystúpenia Džamaly o osobný príbeh jej rodiny a nie o aktuálnu politickú tému. Snažili sa tvrdiť, že nešlo o politiku, pretože organizátori aj v minulosti diskvalifikovali niekoľko piesní kvôli ich politickému obsahu, aj v roku 2015 museli Arméni meniť časť svojej piesne „Nepopieraj!“, ktorá sa týkala tureckej genocídy. Lenže účelovej politickej slepote organizátorov v tomto roku nebolo možné uveriť, keďže Džamalina pieseň vyvolávala počas celej Eurovízie nadšenie ukrajinských nacionalistov, ktorí ešte aj v Štokholme po „banderovsky“ vykrikovali „Hrdinom sláva!“.

Už od ukrajinského kola Eurovízie bolo jasné, že pieseň „1944“ od speváčky Džamaly predstavovala nebezpečnú a hlúpu politickú provokáciu proti Rusku. Jej pieseň bola spojená s udalosťami na Kryme v roku 1944. V roku 1944 však bol Krym súčasťou Ruska a k Ukrajine bol v rámci ZSSR pričlenený až v roku 1954. Preto udalosti roku 1944 na Kryme nemožno považovať za súčasť ukrajinskej histórie, ale za históriu Ruska. V súčasnej napätej situácii však nie sú reprezentanti Ukrajiny najvhodnejšími kandidátmi na pripomínanie problémov ruskej histórie.

Keď sa spomenie rok 1944 a Ukrajina, tak každého napadá mnoho skutočne ukrajinských tém, o ktorých treba diskutovať aj v umení. Hrôzy, ktoré spáchali Banderovci a SS Galizien v roku 1944 patria k tomu najhoršiemu, čo sa udialo v Európe v 20. storočí. Ukrajinci by tieto témy mali riešiť aj preto, lebo fašisti získali v ukrajinskej politike opäť dôležité slovo a predsedom ukrajinského parlamentu sa stal nebezpečný pravicový extrémista A. Parubij. Ten je veľkým obdivovateľom S. Banderu a ešte v roku 1991 založil neonacistickú Sociálno-národnú stranu Ukrajiny, ktorá sa inšpirovala Hitlerovou NSDAP dokonca aj vo svojom názve a vo svojej symbolike.

Aj kvôli vplyvu fašistov sa dnes v ukrajinskom umení neriešia ukrajinské, ale ruské zločiny. Skutočným dôvodom, prečo Ukrajina nominovala speváčku Džamalu s jej politickou provokáciou nie je história roku 1944 na Kryme, keď ZSSR deportoval mnohých Tatárov, ale história roku 2014, keď Krym vyhlásil referendum o pripojení k Rusku. Najväčším paradoxom však je, keď pri počúvaní Džamalinej piesne ukrajinskí obdivovatelia S. Banderu vykrikujú „Sláva Ukrajine!“. Obdivovatelia toho Banderu, ktorého si s rokom 1944 na Ukrajine spájame určite častejšie než deportácie Tatárov…

Škandálom na Eurovízii v tomto roku však bola nielen politizácia, ale aj spôsob hlasovania. V skutočnosti spôsob hlasovania pripomínal otvorenú manipuláciu výsledkov, ktorá sa odohrala prostredníctvom „komisií“. Pokiaľ išlo o hlasovanie divákov, tak sa víťazom hlasovania stal ruský účastník súťaže S. Lazarev. Ten získal od divákov 361 bodov, zatiaľ čo ukrajinská reprezentantka Džamala iba 323. Lenže práve rozhodovanie netransparentne kreovaných komisií za jednotlivé štáty výsledky celej súťaže zvrátilo. Speváčka Džamala dostala od komisií 211 bodov, zatiaľ čo S. Lazarev iba 130 a vďaka tomu ho prebehla (534:491) a na druhé miesto sa dostala aj austrálska speváčka Dami Im.

Zaujímavé je aj to, ako sa názory odborných komisií v jednotlivých štátoch líšili od hlasovania divákov. V krajinách ako Estónsko alebo Ukrajina nepridelili národné komisie S. Lazarevovi z Ruska ani bod, hoci od tamojších divákov získal až 12 bodov. Práve v týchto krajinách, kde je oficiálna politika silno protiruská, možno predpokladať politické vplyvy pri rozhodovaní komisií.

Ešte viac ako politizácia Eurovízie mi vadí pokrytecké predstieranie politickej neutrality zo strany organizátorov. O politizácii súťaže sa hovorilo už opakovane aj v minulosti, v tomto roku však už o nej pochybovať nemožno. Ak totiž zvíťazila pieseň speváčky, ktorá najviac vyjadrovala svoje politické alebo ideologické posolstvo a súčasne nebola umelecky presvedčivá, tak by sa vplyv politického faktora na hlasovanie mal nanovo upraviť aj v rámci pravidiel. Bolo by dobré, aby si politické posolstvo mohli pripraviť všetci súťažiaci a nielen niektorí. V roku 2016 sa politická pieseň Džamaly presadila práve preto, lebo väčšina účastníkov spievala nepolitické piesne, zatiaľ čo ona pútala pozornosť politikou. Keby sa však okrem Krymu otvárali aj iné politické témy, napr. izraelská okupácia Palestíny, vyhnanie Srbov z Kosova, atď., tak by sa mohli cez politiku presadzovať i ďalší speváci.

Osobne za základnú hodnotu akejkoľvek súťaže považujem rovnosť súťažiacich a som presvedčený, že žiadna speváčka by nemala byť zvýhodnená. Tým, že Džamala dostala príležitosť pútať pozornosť politickou témou, zatiaľ čo ostatní speváci museli dodržiavať apolitické pravidlá, prišlo k diskriminácii ostatných spevákov. Viacerí, čo počúvali víťaznú pieseň, mali pocit, že speváčka nezvíťazila kvôli umeleckej kvalite, ale kvôli politickému kontextu. Je to nesprávny vývoj, ale úprimne povedané, neprekvapilo by ma už ani to, keby na budúcich olympijských hrách zvíťazila gymnastka, ktorá síce nedokáže urobiť poriadne salto, ale nastúpi by v drese s preškrtnutým Putinom.

Vystúpenie Džamaly na Eurovízii v roku 2016 vyvolalo rôzne politické vyjadrenia. Ostro politicky vystúpenie Džamaly interpretovali aj západné médiá, napr. Guardian alebo Spiegel. Bývalý premiér Ukrajiny A. Jaceňuk zase vyjadril nádej, že teraz sa Krym vráti rýchlo späť. Ešte počas súťaže sa agresívne vyjadril aj Z. Alasanija, generálny riaditeľ štátnej ukrajinskej televízie, ktorá ukrajinské kolo súťaže spoluorganizuje. Povedal, že ak vyhrá ruský účastník, Ukrajina sa v ďalšom roku súťaže Eurovízia nezúčastní. To by sa dalo chápať dokonca aj ako forma nátlaku a nechcem si predstaviť, čo by sa písalo, keby sa počas súťaže podobne vyjadril ruský predstaviteľ.

Víťazstvo speváčky Džamaly vyvolalo otázniky aj v samotnom Rusku. Objavila sa diskusia, či sa má Rusko na Eurovízii v budúcom roku zúčastniť. Podpredseda výboru Rady federácie pre obranu F. Klincevič sa vyjadril, že ak sa na Ukrajine nič nezmení, tak nemá žiadny význam zúčastniť sa na Eurovízii v Kyjeve. Naopak, J. Drapenko, podpredsedníčka výboru dolnej komory pre kultúru síce povedala, že výsledok bol nespravodlivý a išlo o súčasť informačnej vojny proti Rusku, ale treba v účasti na Eurovízii do budúcna pokračovať.

Otázka ruskej účasti je naozaj otvorená. Ak v tomto roku na Eurovízii v Štokholme zvíťazila protiruská politická pieseň, tak nemožno vylúčiť, že budúci rok v Kyjeve sa súťaž zmení na festival rusofóbnej nenávisti. V minulom roku niektorí diváci vypískali ruské účastníčky súťaže kvôli nesúhlasu s politikou Ruska, tento rok vyvolala protiruská pieseň speváčky Džamaly nacionalistické vášne. Musíme sa naozaj pýtať, čo sa asi bude diať na Eurovízii 2017 v Kyjeve? Udržia organizátori prejavy protiruskej nenávisti pod kontrolou alebo ich budú podporovať?

Teoreticky je pritom možné, že do súťaže Eurovízia 2017 vstúpi aj nejaká ruská speváčka s politicky motivovanou piesňou, tentokrát zameranou proti Ukrajine. Možno zaspieva o tom, ako jej Banderovci alebo esesáci z Haliče počas vojny vyvraždili rodinu. Takých speváčok je v Rusku dosť a po tohoročnej Eurovízii budú mať u ruských divákov dobrú šancu kvalifikovať sa až do Kyjeva. K čomu by však podobná pieseň na Eurovízii v Kyjeve viedla, nemožno ani predvídať.

Žiaľ, Eurovízia dnešných dní porušuje presne tie hodnoty, kvôli ktorým bola v minulosti vytvorená. Po hrôzach vojen 20. storočia mali spevácke súťaže ako Eurovízia prispieť k vzájomnému porozumeniu a historickému zmiereniu medzi európskymi národmi. Avšak akciami ako bolo vystúpenie Džamaly v Štokholme prispieva Eurovízia len k vytváraniu atmosféry nenávisti a vzájomného podozrievania. Takéto podujatia v dnešnom svete plnom konfliktov naozaj nepotrebujeme!