brankof.blog.pravda.sk

Nedávno uverejnil denník Sme niekoľko článkov proti novinám Bojovník, periodika Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov (SZPB). Uviedol tam množstvo neprávd, vrcholom všetkého však bol „rozhovor“ so šéfredaktorom V. Mikundom. Problémom toho „rozhovoru“ bol najmä fakt, že redaktor denníka Sme telefonické odpovede V. Mikundu pozmenil a podopĺňal výrokmi, ktoré ten nikdy nevyslovil. Zo strany denníka Sme to nie je vôbec prekvapujúce, hoci médium oficiálne tvrdí, že proti hoaxom bojuje. V. Mikunda však na lživé tvrdenia reagoval a vo svojej odpovedi obvinenia vyvrátil. Denník Sme ale miesto ospravedlnenia za hrubé porušenie novinárskej etiky pokračuje v ďalších útokoch voči SZPB.

Najnovšie denník Sme vytiahol do útoku s tvrdením, že SZPB je šíriteľom fašizmu a publikoval článok M. Havrana s názvom: „Prečo som sa nepridal bojovníkom proti fašizmu“, na sme.sk s názvom: „To naozaj. Fašizmus šíria bojovníci proti nemu“. Ak si ale M. Havran naozaj myslí, že SZPB šíri fašizmus, mal by podať trestné oznámenie – je to dokonca jeho občianska povinnosť! To si však zrejme netrúfa urobiť, pretože by musel prezentovať konkrétne dôkazy a v celom jeho článku nie je jediná konkrétna citácia z ktoréhokoľvek médiá SZPB, ktorá by niečo také ako šírenie fašizmu dokazovala. Je určite ľahšie písať jedovaté články, plné všeobecných fráz o fašizme na stránku sme.sk so scenzurovanou diskusiou než predkladať konkrétne dôkazy orgánom činným v trestnom konaní!

Základný problém M. Havrana spočíva v tom, že za fašistov označuje ľudí, nie kvôli ich postojom k fašistickej ideológii, ale kvôli tomu, že s ním nesúhlasia. Všetci sa pamätajú, koho všetkého už M. Havran obvinil z fašizmu: nedávno označil za fašistu R. Sulíka, dnes obviňuje zo šírenia fašizmu SZPB. Ide pritom o veľmi nebezpečné vyjadrenia, pretože svojim extenzívnym výkladom pojmu fašizmus M. Havran pomáha skutočným fašistom na Slovensku. Ak budeme používať pojem fašizmus na všetko, čo sa niekomu nepáči, tak verejnosť začne brať skepticky každú informáciu, pri ktorej sa pojem „fašizmus“ objaví.

Proti fašizmu a neoľudáctvu treba určite vystupovať, ale treba vystupovať vecne (ako napr. tu) a nie vulgárnym zneužívaním pojmu fašizmus proti názorovým odporcom. Žiaľ, základným pilierom diskusie v médiách ako je denník Sme sa stala práve argumentácia „reductio ad Hitlerorum“. Ak niekoho označíme za „fašistu“, tak ho vyhlásime za zlo, s ktorým nemá zmysel viesť rozumnú diskusiu. Čím viac odlišných názorov potom vyhlásime za fašistické, o to menej sa musíme venovať vecnej argumentácii. Prehnané používanie tejto argumentácie je ale nevhodné a marí racionálnu verejnú diskusiu.

Myslím, že práve toto je dôvod, pre ktorý M. Havran tak často skĺzava k používaniu pojmu „fašizmus“. V skutočnej diskusii by musel presvedčovať silou svojich argumentov, na to však zrejme nie je pripravený. Vďaka mimoriadnemu priestoru, ktorý mu RTVS poskytuje, získal M. Havran veľké sebavedomie, začal sa správať velikášsky a prestal používať vecnú argumentáciu. Toto sa prejavuje i v diskusnej relácii „Večera s Havranom“, ktorú mu Mikova RTVS kráľovsky vyčlenila a ktorá sa obvykle vyznačuje extrémnou názorovou nevyváženosťou. Opakovane som poukazoval na fakt, že v relácii Večera s Havranom sa porušuje verejno-právny charakter a to znižuje kredit celej RTVS. Požadovať za také čosi koncesionárske poplatky je nemorálne…

Pokiaľ ide o samotný článok, autor začína svoj text vetou: „Antisemitizmus, besnota, holocaust ako výmysel. K tomu všetkému sa zrejme hlási Slovenský zväz protifašistických bojovníkov.“ Žiaľ, toto bombastické tvrdenie M. Havrana predstavuje iba obyčajnú konšpiračnú teóriu bez akýchkoľvek dôkazov, zjemnenú výrazom „zrejme“. M. Havran neuviedol konkrétne, v ktorom článku SZPB sa podobné výroky mali objaviť, použil iba všeobecné frázy a to je na tak vážne obvinenie ako obvinenie z fašizmu veľmi málo.

Podľa očakávania, v článku M. Havrana sa objavili i obvinenia voči mojej osobe: „A hrubé útoky na niektoré verejné postavy, školské texty nejakého pána Fábryho o urážke obetí nacizmu prezidentom…“ Opomeniem, na koľko verejných postáv už hrubo útočil práve M. Havran, ale v obvinení voči mne zámerne neuviedol dôvod, prečo som označil výroky A. Kisku za urážku obetí nacizmu. Urážkou obetí nacizmu podľa mňa bola totiž analógia, ktorú A. Kiska urobil medzi udalosťami na Kryme 2014 a nacistickými zločinmi. Aj v uvedenom článku prebratom novinami Bojovník som jasne a presne vysvetlil, prečo je taká analógia neprimeraná a prečo ide o urážku obetí nacizmu – nielen tých ruských. Či už ale pán Havran s mojimi argumentami súhlasí alebo nie, nechápem, prečo má publikácia tohto článku viesť k obvineniu SZPB z fašizmu…

Zásadným dôvodom pre obvinenie z fašizmu sa stal postoj SZPB k Rusku, ktorý sa v novinách Bojovník objavuje. M. Havran však opäť neuviedol žiadnu citáciu, len napísal: „…a dookola tie isté slaboduché nezmysly a výmysly a obdiv nie k Rusku, ale k Putinovi a smiešne texty o anexii Krymu a opäť Noční vlci aj s programom ich cesty a, útoky na Globsec…“ Žiadalo by sa konkrétne uviesť, v čom boli slaboduché tie údajné „nezmysly a výmysly“, v čom boli texty o anexii Krymu smiešne, v čom boli „útoky“ na Globsec neoprávnené, v čom je postoj SZPB k Rusku a Putinovi nesprávny. Najmä o tom Globsecu by som si rád vypočul názory pána Havrana. Ak by uviedol čosi konkrétne, dalo by sa diskutovať, takto nie je o čom…

Havran tiež napísal: „…lebo som videl na oficiálnej stránke SZPB texty a odkazy, pred ktorými som chcel nájsť bezpečné miesto, medzi príslušníkmi odboja a rodinami, ktorým nešibe, kde netrepú o tom, že Brusel je nová Moskva a smernica o regulácií zbraní je nový fašizmus a Noční vlci, trollovia na amerických motorkách, v amerických bundách, sú našimi priateľmi.“ Nuž, na Nočných vlkov má pán M. Havran svoj skeptický názor, neviem však, prečo by ich mali aj v SZPB považovať za „trollov“ a ignorovať ich kladenie vencov pri pamätníkoch obetiam nacizmu na Slovensku. A už vôbec nerozumiem, prečo by ich malo diskvalifikovať to, že jazdia na amerických motorkách a v amerických bundách (to pritom takto všeobecne neplatí). Na stránke SZPB však určite nie sú odkazy na články, kde by „trepali“ o tom, že „regulácia zbraní je nový fašizmus“ alebo, že „Brusel je nová Moskva“.

Od M. Havrana je tiež neseriózne obviňovať J. Čarnogurského za názory a postoje jeho otca v Druhej svetovej vojne: „…ktorého otec bol ľudáckym poslancom a ktorý schvaľoval politiku, ktorá pripravila tisíce hrdinov a ich rodiny o život…“  . Nuž, keby sme chceli za ľudí diskvalifikovať za konanie ich predkov, tak vytvoríme naozaj divokú spoločnosť, založenú na dedičnej vine.

Dôležitou výhradou M. Havrana je fakt, že Bojovník preberá články z webu hlavnespravy.sk . Je pravda, že Bojovník preberá články i z tej stránky, ale preberá články napr. i zo stránky The Atlantic. Spektrum zdrojov Bojovníka je veľmi široké, objavujú sa tam zdroje z Ruska, Ukrajiny, Nemecka, Izraela i ďalších štátov. To však neznamená, že by sa SZPB so všetkými publikáciami tých médií stotožňoval a už vôbec to nemožno pokladať za súhlas s blogermi, ktorí na daných stránkach publikujú. Keby denník Sme a ďalší mainstream informovali objektívne a nezamlčovali dôležité udalosti, najmä o Rusku a Ukrajine, zrejme by nebolo potrebné hľadať informácie v ďalších zdrojoch.

Myslím, že netreba dokazovať, ako jasne členovia SZPB vystupujú proti fašizujúcim a neoľudáckym prejavom v SR, o tom svedčí množstvo ich akcií. Treba však uviesť, že väčšina členov SZPB odmieta aj extrémnu rusofóbiu, ktorú na Slovensku šíria médiá ako denník Sme. Žiaľ, práve postoj SZPB voči Rusku je pre denník Sme zrejme tým hlavným dôvodom, pre ktorý začal na SZPB útočiť. Mainstream sa dlho a úporne snaží vytvoriť obraz, že tvrdenia o fašizme na Ukrajine sú iba ruská propaganda, lenže v periodiku SZPB sa objavujú iné informácie. Práve v SZPB kladú veľký priestor analýze súčasnej vládnej moci v Kyjeve a jej snahe o legitimizáciu Banderovcov, teda téme, ktorá je v mainstreame zámerne opomínaná. Myslím, že keby SZPB chválil legitimizáciu Banderovcov na Ukrajine, tak by to denníku Sme vadilo oveľa menej ako keď ich kritizuje.

Postojom SZPB k súčasnej moci na Ukrajine sa však nemožno príliš diviť, veď dokonca aj predseda ukrajinského parlamentu A. Parubij je neskrývaným fašistom a fašistické výroky používajú ďalší vedúci politici na čele s A. Jaceňukom, ktorý ešte vo funkcii premiéra prepisoval dejiny. Závažných informácií, ktoré mainstream o fašizme na Ukrajine zamlčuje, je však podstatne viac, napr. to, že v niektorých regiónoch Ukrajiny opakovane vyhlásili 9. máj za smútočný deň  alebo že pomajdanský gubernátor Chersonskej oblasti verejne nazval Hiltera osloboditeľom od komunistického zla . A mnoho ďalších a ďalších…

Obvinenia M. Havrana z podpory fašizmu v SZPB sú nepodložené a bez poukazov na konkrétne články, naopak to ale neplatí. Nie je najmenší problém ukázať príklad článkov, v ktorých denník Sme obhajuje a podporuje fašistov. Napr. v článku „Vojna oživila symbol Banderu. Ukrajinci pochodovali s fakľami“ sa denník Sme snažil z Banderu urobiť bojovníka proti komunizmu a obhajoval ho tým, že bol istý čas nacistami uväznený. Lenže ani dočasné uväznenie nie je vyvinením Banderových zločinov, veď podobnou argumentáciou by bolo možno vyviniť dokonca i Göringa. Toho Hitler na konci vojny tiež nechal uväzniť a dokonca vylúčil z NSDAP. Niektorých popredných nacistov dal  Hitler nielen uväzniť, ale rovno i zastreliť. Ani to ich však nevyviňuje zo spáchaných zločinov…

Medzi ďalšie excesy denníka Sme možno zaradiť napr. článok „Fašizmus, Rusko a Ukrajina“, v ktorom sa uvádza: „Odhliadnuc od Židov, ktorých utrpenie bolo zďaleka najväčšie, hlavnými obeťami nacistickej politiky boli Ukrajinci a Bielorusi a nie Rusi.“ Táto veta popiera historický fakt, že Rusi mali vo vojne najvyšší počet mŕtvych, teda ide vlastne o obdobu popierania Holocaustu. Mohol by som pokračovať aj ďalšími publikáciami denníka Sme, napr. tendenčnými rozhovormi s fašistami z bataliónu Azov alebo neobjektívnymi článkami na obhajobu N. Šarinovej, ktorú v Rusku podmienečne odsúdili za prechovávanie extrémistickej ukrajinskej literatúry, atď…

Osobne neprikladám váhu útokom, ktorými v mainstreame častujú názorových odporcov, avšak tým, že denník Sme svojimi hrubými vyjadreniami útočí na SZPB, útočí aj na tých, ktorí ho predstavujú. M. Havran sa síce vo svojom článku rozpísal, že mal medzi svojimi predkami ľudí, ktorí proti nacizmu bojovali (tých sme mali viacerí), avšak na Slavíne či pri iných pamätníkoch padlým hrdinom ho členovia SZPB nevídávajú. Tak či onak, nemá žiadne právo hanobiť organizáciu, ktorú vytvorili práve hrdinovia SNP a ktorí v nej majú dodnes najčestnejšie miesto. Práve SZPB združuje najviac bývalých účastníkov SNP, tejto najslávnejšej udalosti slovenských dejín 20. storočia. Nie Havran, ale oni sú tou autoritou, ktorá má medzi skutočnými antifašistami váhu.

Hoci sa to na prvý pohľad nemusí zdať, takto vedený útok voči SZPB je veľmi nebezpečný pre všetkých ľudí s odlišným názorom. Ak totiž možno tak neseriózne vyhlásiť o antifašistoch z SZPB, že šíria fašizmus, tak si pred podobne scestným obvinením nemôže byť istý už vôbec nikto. Zdá sa, že jedným z dôvodov, pre ktorý v mainstreame označujú ako fašistov tých, ktorí fašistami nie sú, ale majú odlišný názor, je snaha vytvoriť v spoločnosti atmosféru, ktorá bude naklonená represii voči odlišným názorom. Keď sa všetci odporcovia zbrojenia, militarizmu a vojenských intervencií zaradia medzi fašistov, tak ich bude možné ľahšie perzekvovať kvôli údajnej alebo priamo vykonšturovanej podpore extrémizmu.