brankof.blog.pravda.sk

Ako je dobre známe, začiatkom tohto mesiaca prekvapila celý svet vlna masívneho zatýkania vysokých politických funkcionárov a podnikateľov v Saudskej Arábii. Medzi zatknutými sa objavili aj členovia kráľovskej rodiny, prinajmenšom jedenásť princov. Napriek tomu, že v krajine žije až okolo 20 tisíc princov a princezien, tentokrát išlo o veľmi významných bývalých ministrov, generálnych riaditeľov podnikov, ale aj o vrchného veliteľa námorníctva. Hlavnú pozornosť pútalo zatknutie princa al Walída bin Talála, jedného z najvplyvnejších ľudí celého Blízkeho Východu.

Uvedené skutočnosti predstavujú závažný jav, pretože saudská kráľovská rodina určite nestojí o takúto publicitu a keď sa už rozhodla riziko riešenia konfliktu na verejnosti podstúpiť, muselo ísť o vážne dôvody. Oficiálne sa hovorí o boji proti korupcii a novej protikorupčnej agende korunného princa Muhammada bin Salmána, lenže boj proti korupcii je ľahko zneužiteľný nástroj aj na mocenské ciele. Keďže korupcia sa uskutočňuje za zatvorenými dverami, v boji proti korupcii sa štátne orgány môžu opierať i o pomerne subtílne dôkazy. Môžu sa objavovať svedkovia s rôznymi obvineniami, verejnosť ich však ako oznamovateľov korupcie vníma pozitívne a ich výpovede možno ľahko zneužiť na diskreditáciu politických protivníkov.

Aj súčasná protikorupčná rétorika saudskej vlády vyvoláva otázniky. Zatknutí boli najmä štátni funkcionári či generálni riaditelia, ktorí stratili svoje pozície v nedávnej minulosti a zatýkanie sa v podstate netýka súčasných držiteľov moci. Ťažko si však možno predstaviť, že práve tí súčasní ministri s korupciou nič do činenia nemajú a naopak, tí minulí boli skorumpovaní. Veď všetci pôsobili počas panovania toho istého panovníka. Zaujímavý je aj široký rozsah sektorov, z ktorých zatknutí pochádzali: vzniká dojem, ako keby zatknutých spájalo niečo iné než korupcia a existoval konkrétny zoznam neželaných jednotlivcov.

Podľa mnohých názorov dôvodom zatýkania nebola žiadna korupcia, ale spor mocenských skupín v rámci kráľovskej rodiny. Za zatýkaním mal stáť mladý korunný princ, ktorý si upevnil svoju moc a dokázal skoncentrovať vo svojich rukách všetky mocenské zložky. Zásadnú úlohu v ich rámci zohráva Národná garda, ktorá sa líši od armády a už od 50-tych rokov zohráva zásadnú úlohu pri mocenských sporoch v monarchii.

Mocenský boj medzi vplyvovými skupinami je však len jedným z prvkov, ktorý prispel k vyhroteniu situácie v súčasnosti. Ďalším dôležitým prvkom je nespokojnosť širokých más so situáciou v krajine. Obyvatelia sú z tvorby politických rozhodnutí stále vylúčení, neexistujú oficiálne politické strany ani odbory. Panovník slúži ako najvyšší vládca, najvyšší sudca a súčasne aj najvyšší náboženský predstaviteľ. Jeho poradný zbor (Madžlis) tvorí 150 poradcov, menovaných na päť rokov a je zaujímavé, že v roku 2012 bolo po prvýkrát do tohto zboru menovaných 30 žien. Od roku 2005 sa tiež objavujú určité volebné prvky v rámci samosprávy.

Zásadnú úlohu v krajine zohráva náboženstvo a náboženskí funkcionári, najmä z rady imámov (ulama): Náboženské normy sú všadeprítomné a ovplyvňujú nielen spoločenské vzťahy, ale i právny poriadok. Medzi náboženskými názormi dominuje tzv. wahhabitský smer v rámci tradičnej hanbálovskej školy. Táto sa považuje za najkonzervatívnejšiu zo všetkých sunnitských škôl. Z hľadiska náboženstva je zásadný aj fakt, že Saudská Arábia kontroluje Mekku a Medinu, sväté mestá islamu.

Saudská Arábia dokázala v minulosti svoj politický model zakonzervovať i preto, lebo mohla uspokojiť sociálne potreby svojich obyvateľov z vysokých príjmov z ropy. Kvôli blahobytu sa masy neusilovali o revolučnú zmenu, tak ako sa to stávalo v iných krajinách Blízkeho Východu. S populačnou explóziou v krajine, ktorá už presiahla 32 miliónov obyvateľov, sa však možnosť rozdeľovania ropných príjmov znižuje a mladá generácia vysokoškolsky vzdelaných ľudí bez primeraného zamestnania so sebou preto prináša revolučný potenciál. V situácii obrovských vojenských výdavkov a pri prudko rastúcej populácii nebude doterajší sociálny systém v krajine udržateľný.

Saudská vláda na dané výzvy už pred časom reagovala tým, že sa pokúsila nahradiť vo vybraných povolaniach zahraničných špecialistov vlastnými absolventmi vysokých škôl, napr. v oblasti vzdelávania a zdravotníctva. To však finančné problémy nevyriešilo, pretože mladí Saudi neboli ochotní poskytovať za rovnakých platových podmienok taký výkon ako „gastarbeiteri“.

Napriek tomu, že vládnuci režim v Saudskej Arábii je silno zakotvený, jeho popularita klesá. Objavujú sa rôzne formy odporu voči režimu, od pouličných protestov šiitskej menšiny až po blogerské aktivity kritikov režimu (R. Badáwí). Jedným z tradičných spôsobov ako zvýšiť popularitu režimu bola aj možnosť malej víťaznej vojny. Túto príležitosť sa Saudská Arábia pokúsila zrealizovať v marci 2015 vojenskou intervenciou v susednom Jemene. Víťaznou vojnou by si svoje postavenie posilnila aj skupina okolo korunného princa. Vojna v Jemene sa však miesto nástroja na zvýšenie podpory pre vládu stala obrovským problémom.

Pre saudský rozpočet je vojna ťažkým bremenom a pokračujúci konflikt krajinu vyčerpáva. Hoci má saudská armáda obrovskú technologickú prevahu nad húthiovskými jednotkami, na rýchle víťazstvo proti mobilnému nepriateľovi, využívajúcemu terén, to nestačí. Saudi zrejme počítali aj s podporou tamojšej sunnitskej väčšiny, lenže wahhabitský islam zo Saudskej Arábie nie je populárny ani medzi sunnitskými moslimami. Navyše, Saudi  majú s Jemenom mnohoročné územné spory a preto sú tam mnohými vnímaní ako historický nepriateľ.

Vzhľadom na to, že konflikt prebieha na území susedného štátu nemôžu sa Saudi z konfliktu vyviazať bez priamych následkov. Uzavretie mieru s pohŕdanými šiitskými jednotkami by v Rijáde stále považovali za veľkú blamáž, ktorá by spôsobila aj pokles saudskej autority v celom arabskom svete. Saudom však v arabskom svete nepridáva na popularite ani krutý spôsob vedenia vojny, pri ktorom bombardujú infraštruktúru a civilné ciele. To spôsobilo humanitárnu katastrofu a viedlo k utrpeniu celého jemenského obyvateľstva; v nečakane veľkom meradle sa objavila aj epidémia cholery.

Saudská Arábia sa v minulom desaťročí považovala za jeden z pilierov stability Blízkeho Východu. Tzv. arabská jar sa jej dotkla len okrajovo a naopak, saudská armáda zasahovala i v susedných krajinách. Lenže arabská jar môže prísť s určitým oneskorením i do Saudskej Arábie. V súčasnosti je kontakt Saudov so zahraničím oveľa intenzívnejší a do krajiny prichádza z roka na rok aj viac turistov vo forme skupinových zájazdov. Vzhľadom na to, že to pri poklese cien ropy predstavuje turizmus zaujímavý príjem, nie sú saudské orgány voči tomuto trendu až tak odmietavé ako v nedávnej minulosti.

Podobne aj kyberpriestor predstavuje pre Rijád rastúcu výzvu. Vláda sa na to pokúša reagovať reštriktívnymi opatreniami, tie sa však ukazujú ako neefektívne. Na nové výzvy reaguje rôzne i saudská spoločnosť: jedni sa usilujú o reformu v štýle susedných emirátov, iní zasa podporujú islamistické skupiny doma i v zahraničí. Avšak ani islamistické skupiny nie sú zďaleka spokojné s fungovaním saudského štátu a luxusný život kráľovskej rodiny je často predmetom ich kritiky. Zatiaľ nie je jasné, aký bude budúci vývoj v krajine, zdá sa však, že Saudská Arábia sa určitým zmenám nevyhne.