brankof.blog.pravda.sk

Dňa 24. augusta 2018 na Ukrajine sa oslavoval Deň nezávislosti a v rámci týchto osláv sa uskutočnila mohutná vojenská prehliadka. Nuž a podobne ako v minulých rokoch, ani tentokrát sa oslavy nezaobišli bez posilňovania nacionalistických a protiruských tradícií. Hlavným prejavom tohto trendu sa počas nedávnych osláv stalo zavedenie nechválne známeho pozdravu „Sláva Ukrajine! Hrdinom sláva!“ v armáde.

Tento pozdrav je problematický hlavne preto, lebo ho v minulosti používali členovia OUN, teda tzv. Banderovci. Tí sa počas vojny dopustili strašných zločinov – nielen voči Rusom, ale najmä voči Židom a Poliakom. Takže hoci v iných otázkach majú ruskí, izraelskí a poľskí historici veľmi odlišné názory, pri hodnotení banderovských zločinov sa zhodujú. Veľmi dôležitý je najmä oficiálny poľský pohľad, ktorý Banderovcom pripisuje zodpovednosť za strašnú genocídu vo Volyni – Varšavu totiž nemožno obviniť, že hlása „sovietsku propagandu“. Vyvinením banderovských zločinov nie je ani to, že v rokoch 1941-1944 nechal Hitler S. Banderu zavrieť. Podobne totiž nechal zavrieť aj mnohých zo svojich najbližších spolupracovníkov, napr. E. Röhma alebo H. Göringa, keď mu prekážali. Ani to ich však zodpovednosti za zločiny nezbavuje…

Na Slovensku sa niektoré probanderovské médiá pokúšajú fašistický pôvod pozdravu zľahčovať poukazom na to, že sa používal ešte pred vznikom OUN a že revolúcia na Majdane pozdrav znovu legitimizovala. Nuž, o dôležitej úlohe fašistov na Majdane niet pochýb a fašista O. Ťahnybog bol v rokoch 2013-14 dokonca jedným z troch oficiálnych lídrov Majdanu. Mimochodom, práve on a jeho poslanci už v roku 2014 navrhli zavedenie tohto pozdravu v armáde, avšak dostatočnú podporu v parlamente vtedy ešte nezískali. P. Porošenko a spol. sa ale dnes stali dedičmi tejto iniciatívy.

Ani dlhá história banderovského pozdravu však nie je dôvodom na jeho legitimitu – dlhú históriu má aj slovenský gardistický pozdrav „Na stráž!“. Ten používali rôzne skautské organizácie dávno pred vznikom Hlinkovej gardy, keby ho však chcel dnes niekto používať v armáde alebo hoc i medzi skautmi s podobným odôvodnením, aké sa používa pre banderovský pozdrav na Ukrajine, zrejme by skončil pred súdom. Rovnako by bol na smiech ten, kto by pozdrav vztýčenou pravicou ospravedlňoval ako pozdrav starých Rimanov…

Pri hodnotení banderovského pozdravu na Ukrajine treba tiež spomenúť fakt, že je zakázaný aj pri mnohých európskych športových podujatiach. Napr. európska futbalová federácia UEFA veľmi pozorne sleduje prejavy rasizmu a fašizmu na štadiónoch a banderovský pozdrav v európskych súťažiach zakazuje. Najznámejší incident sa stal v roku 2015, keď fanúšikovia Dinama Kyjev v zápase Európskej ligy proti Guingampu chceli roztiahnuť obrovský nápis „Sláva Ukrajine!“. Prítomní predstavitelia UEFA však proti tomu veľmi rázne zakročili.

Jednou zo smutných kapitol pri oslavách Dňa nezávislosti na Ukrajine boli i posolstvá slovenského prezidenta A. Kisku. Okrem tradičnej podpory P. Porošenkovi sa A. Kiska znovu pustil do kritiky Ruska. Odsúdil pritom proces s O. Sencovom, ktorý bol v Rusku odsúdený za podpaľačské útoky na verejné budovy na Kryme v roku 2014. O Sencovovom procese síce možno diskutovať (písal som o tom aj ja), avšak na Ukrajine sa v posledných rokoch udiali oveľa závažnejšie udalosti a o tých sa A. Kiska nikdy ani len nezmienil. Spomenúť možno napr. vraždy opozičných novinárov O. Buzinu alebo P. Šeremeta, ktoré stále neboli vyšetrené či trvalá neochota stíhať vinníkov masakry z 2. mája 2014 v Odese, kde bolo upálených 52 ľudí.

Najväčšmi sa však pokrytectvo A. Kisku odhaľuje v prípade N. Savčenkovej. Keď v rokoch 2014 a 2015 prebiehal jej proces v Rusku, kde bola súdená kvôli vojnovým zločinom, tak sa za ňu A. Kiska intenzívne zasadzoval. N. Savčenková sa nakoniec v roku 2016 vrátila na Ukrajinu, akonáhle však začala vystupovať proti vláde, tak pre ňu vyvstali problémy a skončila vo väzení. Na rozdiel od procesu v Rusku má pritom proces na Ukrajine oveľa viac znakov politického procesu a zatiaľ čo pre ruskú vládu išlo o bezvýznamnú Ukrajinku, pre P. Porošenka bola N. Savčenková ako verejne známa „hrdinka“ veľmi nebezpečná. Je preto zvláštne, že A. Kiska na svoju bývalú chránenkyňu zabudol a o jej procese sa v rozhovore s P. Porošenkom nezmienil.

Predstavitelia Ukrajiny a apologeti banderovských tradícií by si mohli uvedomiť, že vojenskými prehliadkami a používaním banderovských hesiel sa Ukrajina k EÚ nepriblíži. Dokonca aj Poľsko, inak najväčší podporovateľ Porošenkovej Ukrajiny, sa už v roku 2017 oficiálne vyjadrilo, že s kultom S. Banderu Ukrajina do EÚ vstúpiť nemôže. Lenže pestovaním banderovského kultu si ukrajinská vláda nepomôže ani doma. Mnohí obyvatelia Ukrajiny sa dodnes stotožňujú viac s Červenou armádou než s Banderovcami, o čom svedčia aj stále rozšírené oslavy 9. mája. Navyše, ak Kyjev chce niekedy v budúcnosti znovu dosiahnuť integráciu Donbasu, nemal by pestovať symboly, ktoré obyvateľov tak veľmi rozdeľujú. Pritom však nejde len o Donbas, proti kultu S. Banderu sa ostro vyjadrili napr. i židovské obce a organizácie na Ukrajine.

Vyšlo v Literárnom týždenníku 29-30/2018