Založ si blog

Julian Assange a Nobelova cena mieru

Začiatkom mesiaca apríl 2019 utrpeli hodnoty západného sveta veľkú porážku. Dôvodom tejto porážky bol fakt, že štátne orgány Veľkej Británie sa zmocnili človeka, ktorý sa stal symbolom boja za slobodu, mier a transparentnosť vo svete. Zadržanie J. Assangea na veľvyslanectve Ekvádoru v Londýne je závažné najmä preto, lebo sa môže stať odstrašujúcim príkladom pre všetkých, ktorí by chceli v budúcnosti odhaľovať zločiny západných veľmocí.

 

Čo vlastne Assange vykonal?

J. Assange je novinárom a zakladateľom portálu WikiLeaks, ktorý v poslednom desaťročí upozornil na najstrašnejšie zločiny, ktoré vykonali USA a ich spojenci, predovšetkým pri ich zahraničných intervenciách. V roku 2010 zverejnil veľké množstvo materiálov od whistleblowerky Ch. Manningovej. Spomedzi najzávažnejších zverejnených informácií treba upozorniť na dokumenty o vojne v Iraku, ktoré ohaľovali ťažké zločiny okupačných vojakov. Asi najznámejšie bolo video, pri ktorom americkí vojaci v roku 2007 streľbou z vrtuľníku povraždili novinárov. WikiLeaks však postupne zverejňovali videá a dokumenty nielen o zločinoch USA, ale aj o zločinoch ďalších štátov, vrátane Číny, Ruska a arabských krajín.

J. Assange bol kvôli zverejneniu materiálov rôzne šikanovaný a dokonca sa proti nemu objavili aj obvinenia z trestnej činnosti. Vo Švédsku ho obvinili zo znásilnenia, v USA zo sprisahania za účelom vyzradenia tajných informácií. Počas svojho pobytu v Londýne bol preto zadržaný britskou políciou a hrozilo jeho vydanie do Švédska. Podporovatelia J. Assangea sa však obávali, že obvinenie zo znásilnenia vo Švédsku je len trik na jeho neskoršie vydanie do USA, kde mu hrozia veľmi vysoké tresty. Preto v roku 2012 požiadal o azyl na veľvyslanectve Ekvádora, ktoré ako jedna z krajín Latinskej Ameriky odmietala všetky formy amerického imperializmu. Vtedajší prezident R. Correa mu udelil azyl a v roku 2017 dokonca aj ekvadorské občianstvo. Napriek tomu však J. Assange zostával na veľvyslanectve v Londýne, odkiaľ sedem rokov nemohol ani len vykročiť. Až do jeho zatknutia v apríli 2019.

Fakt, že ekvadorský prezident L. Moreno nakoniec odňal azyl pre J. Assangea je alarmujúci z viacerých dôvodov. Vznikajú podozrenia, že vydanie J. Assangea súvisí s nátlakom a finančnými benefitmi zo strany USA. Treba tiež uviesť, že J. Assange si zvolil ako miesto azylu veľvyslanectvo Ekvádoru, hoci je jasné, že sa rozhodoval medzi viacerými azylovými alternatívami. Ambasádu malého Ekvádora uprednostnil asi aj preto, aby sa vyhol podozreniu, že je agentom nejakej protizápadnej veľmoci. Zdá sa však, že malé štáty ako Ekvádor nie sú schopné odolávať nátlaku USA a tak sa zdá byť pochopiteľnejšie konanie E. Snowdena, ktorý sa rozhodol pre azyl v Rusku, hoci sa tým vystavil podozreniam z prepojenia na Moskvu.

 

Nobelova cena mieru?

J. Assange sa svojimi činmi stal hrdinom veľkej časti verejnosti a aj objektívne treba priznať, že odkrytie zločinov imperiálnych veľmocí je prekážkou pri vykonávaní ich ďalších neprávostí. Odhalenia WikiLeaks tak predstavujú spravodlivosť, ako aj nádej pre mier vo svete. Aj to je dôvod, prečo je od roku 2011 J. Assange pravidelne navrhovaný na Nobelovu cenu mieru. Samozrejme, že túto cenu dostať nemôže, pretože ju udeľuje Nobelov výbor v Oslo a ten sa skladá z bývalých politikov Nórska, členskej krajiny NATO. Niektorí z týchto politikov nesú dokonca spoluzodpovednosť za účasť Nórska v amerických vojnách a preto od nich nemožno očakávať, že by dokázali oceniť niekoho, kto spochybnil ich politiku na Blízkom Východe.

Naopak, Nobelovu cenu za mier dostali v 21. storočí už traja americkí politici, vrátane prezidenta B. Obamu, ktorý hon na J. Assangea rozpútal. Je signifikantné, že pokiaľ ide o Západ, v 21. storočí sa Nobelova cena mieru udeľuje „zaslúžilým“ politikom, ale pokiaľ ide o konkurentov Západu, cenu dostávajú hlavne disidenti z týchto krajín, napr. Liu Xiaobo z Číny (2010). Podobne to platí aj pre Sacharovovu cenu, ktorú udeľuje Európsky parlament. Stačí uviesť, že v roku 2017 získala Sacharovovu cenu „Demokratická opozícia vo Venezuele“ a v roku 2018 O. Sencov z Ukrajiny, ale J. Assange ju nedostal nikdy. Pritom práve štáty EÚ v rokovaniach s mimoeurópskymiu štátmi otvárali kauzy, týkajúce sa ocenených ľudí.

Platí to aj pre ministra M. Lajčáka, ktorý v minulom roku v Moskve prediskutoval tému O. Sencova s ruskou stranou. Je preto potrebné, aby slovenská diplomacia použila podobný meter i v prípade J. Assangea a otvorila túto otázku v rokovaniach s V. Britániou a USA. Je to o to dôležitejšie, že svojimi zverejneniami Wikileaks prispeli i k informovaniu o masívnom špionážnom programe, ktorý rozvinuli tajné služby USA na čele s NSA voči európskym občanom a politikom. Záujem na prípade J. Assangea by preto mali prejavovať aj osoby ako kancelárka A. Merkelová.

V súvislosti s prípadom J. Assangea sa opäť vynára aj kauza E. Snowdena, ktorý svojimi odhaleniami pomohol krajinám západnej i východnej Európy odhaliť porušovanie ich záujmov, najmä pri masívnom odpočúvaní zo strany americkej NSA. Je preto smutné, že Európania sa nielen že nezmohli na poskytnutie azylu uvedeným bojovníkom za slobodu, ale dokonca sa pokúšali dolapiť pre Američanov E. Snowdena v bolívijskom lietadle, v ktorom sa ani nenachádzal. Všetci si pamätáme, že pri prelete lietadla bolívijského prezidenta E. Moralesa cez Európu v júli 2013 mu viaceré štáty EÚ odopreli povoliť prelet len pre podozrenie, že by v lietadle by mohol sedieť E. Snowden a donútili toto lietadlo pristáť vo Viedni, kde absolvovalo podrobnú prehliadku.

 

Skutočná vina Assangea

Niet pochýb, že proti J. Assangeovi vedú západné tajné služby a mainstreamové médiá vytrvalú kampaň, pri ktorej sa ho snažili nielen odchytiť, ale aj zdiskreditovať ako ruského špióna. Smutný bol aj pohľad na slovenský mainstream v čase Assangeovho zadržania, keď sa niektoré médiá snažili zdôrazniť, že vo väzení sa bude mať sčasti lepšie než na veľvyslanectve – a tým prekrývali vážne memento jeho zatknutia. Zverejnenia WikiLeaks, ako aj prípad J. Assangea predstavovali pre politkov a médiá v EÚ výnimočnú príležitosť distancovať sa od masívneho porušovania ľudských práv, ktoré vo svete 21. storočia symbolizujú najmä USA.

To sa však nepodarilo, pretože európski politici sa odhaleniami Wikileaks cítili veľmi dotknutí. Práve oni totiž o svojich krajinách dlhodobo pestovali ilúziu, že sú šíriteľmi demokracie o ochrancami ľudských práv. Po zverejneniach WikiLeaks však už týmto tvrdeniam nemohol uveriť vôbec nikto a prestíž Západu, vážne poškodená protiprávnymi intervenciami na Blízkom Východe, úplne stratila dôveryhodnosť. Prípad J. Assangea však stále núka európskym politikom možnosť, aby sa pokúsili o návrat k ochrane hodnôt, ktoré neustále zdôrazňujú vo svojej rétorike. Práve teraz nastala vhodná doba pre udelenie Nobelovej ceny mieru alebo Sacharovovej ceny J. Assangeovi.

 

Vyšlo v Literárnom týždenníku 15-16/2019

Koniec „otvoreného neba“ a Slovensko mimo „jadra“ Európy

28.05.2020

Keď minulý týždeň ohlásil Washington odstúpenie od ďalšej zmluvy o kontrole zbrojenia (Zmluva o otvorenom nebi), vo svete nebol nikto príliš prekvapený. Odstupovanie od zmlúv o kontrole zbrojenia sa v 21. storočí stalo všeobecným trendom americkej politiky. V novej situácii vzniku multipolárneho sveta sa americká vláda snaží zvýšiť svoju prevahu v oblasti [...]

Poslanie Slovenska v Európe a servilita „zahranično-politického konsenzu“

15.05.2020

Dňa 9. mája podpísali traja najvyšší ústavní činitelia spoločné vyhlásenie k otázkam zahraničnej politiky. Malo ísť o ohlasované vytváranie konsenzu v zahraničnej politike, ktoré sa spomínalo aj v programovom vyhlásení vlády SR. Dokument je však veľmi všeobecný a ako taký odpovede na podstatné otázky neprináša. Dokonca ho možno označiť za veľkú [...]

Popiera vláda oslobodenie v máji 1945?

11.05.2020

Zatiaľ čo 8. mája traja najvyšší ústavní činitelia SR svorne navštívili pamätníky osloboditeľom, tesne predtým bolo podpísané vyhlásenie, ktoré môže mať pre slovenské hodnotenie konca Druhej svetovej vojny zásadný význam. I. Korčok, minister zahraničia Matovičovej vlády, podpísal spoločné vyhlásenie USA a deviatich krajín „novej Európy“. [...]

luxemburg, Michel barnier

Vyjednávač EÚ pre brexit Barnier obvinil Britániu, že neplní včas svoje záväzky

31.05.2020 21:21

Varoval, že ak v tom bude pokračovať, k vzájomnej pobrexitovej obchodnej dohode nedôjde.

casino,petržalka, D2, dialnica na Budapesť, kitssee

Hasiči zasahujú pri nehode štyroch áut na rýchlostnej ceste R3

31.05.2020 20:33

Vo vozidlách sa nachádzalo 11 účastníkov, z toho tri maloleté osoby.

pocasie-1-6-2020

Jún sa poriadne rozfúka. Čo porobí s teplotami?

31.05.2020 18:39

Prvé júnové dni sa budú vyznačovať premenlivosťou, aj veterným počasím. Čo to všetko spraví s teplotami?

Heinz-Christian Strache

Voči expredsedovi rakúskej FPÖ Strachemu sa objavili ďalšie podozrenia z korupcie

31.05.2020 18:37

Podozrenia vyšli najavo po preskúmaní chatových konverzácií v jeho mobilnom telefóne.

Branislav Fábry

Štatistiky blogu

Počet článkov: 318
Celková čítanosť: 1378764x
Priemerná čítanosť článkov: 4336x

Autor blogu

Kategórie

Odkazy