Založ si blog

G7 – prežitok 20. storočia

 

Na konci augusta sa vo francúzskom meste Biarritz uskutočnilo stretnutie najvyšších predstaviteľov krajín G7. Toto stretnutie skončilo veľkým neúspechom, žiadne sporné otázky sa vyriešiť nepodarilo a najvyšší predstavitelia neprijali dokonca ani len spoločné komuniké. Stretnutie však nastolilo otázku, ktorá nie je úplne nová, avšak nanajvýš aktuálna: či stretnutia G7 majú ako také zmysel a či netreba tento selektívny formát stretnutí opustiť ako historicky prekonaný.

 

Amerika verzus Európa

Na summite G7 v Biarritzi bolo cítiť viaceré nezhody už od začiatku. Samotné štáty EÚ sa nedokázali medzi sebou zhodnúť na mnohých základných otázkach a  napätia bolo cítiť najmä medzi Veľkou Britániou a francúzsko-nemeckým motorom EÚ. Téma Brexitu komplikuje vzťahy i na summitoch G7 a nový premiér B. Johnson intenzívne hľadá dorozumenie s USA. D. Trump už sľúbil Britom „veľmi veľkú obchodnú dohodu“, avšak práve to zlepšeniu atmosféry s ostatnými členmi EÚ nepomohlo. Napäté sú aj francúzsko-talianske vzťahy. Taliansko má veľmi odlišný postoj na mnohé otázky riešenia problémov v rozvojovom svete, o ktorých sa na summite hovorilo.

Hlavný problém, ktorý sa počas summitu G7 naplno prejavil, je však narastajúci rozpor medzi USA a štátmi EÚ. Európske štáty na summitoch tradične rešpektovali hegemóniu USA a to v minulosti uľahčovalo hľadanie spoločných stanovísk. D. Trump však na názory európskych predstaviteľov berie oveľa menší ohľad než jeho predchodcovia. V oblasti ekonomiky zdôrazňuje D. Trump protekcionizmus, zatiaľ čo jeho európski partneri voľný obchod. Rozpory sa prejavili aj v otázke amerických digitálnych spoločností, ktoré v EÚ tvoria veľké zisky, ale vyhýbajú sa tamojším daniam. To sa pokúšajú zmeniť najmä vo Francúzsku, avšak USA na francúzsku daňovú politiku zareagovali – pohrozili zavedením nového cla na francúzske vína.

Veľmi vážnou témou bola otázka Iránskej jadrovej dohody, ktorú sa EÚ pokúša zachrániť. E. Macron kvôli tomu pozval do Biarritzu aj iránskeho ministra zahraničia, avšak to vyvolalo na strane USA zjavné podráždenie. Pre EÚ je iránska dohoda zásadná, pretože negatívne dôsledky jej likvidácie by postihli práve Európu. Navyše, po skúsenosti s migračnou krízou z Blízkeho Východu je hrozba prípadného konfliktu medzi Iránom a USA vnímaná citlivo aj v EÚ. Okrem návštevy iránskeho ministra prezidenta D. Trumpa nenadchli ani iní hostia: veľmi chladne prijal pozvanie pre predstaviteľov Afriky, s ktorými chceli Francúzsko a Nemecko riešiť viaceré problémy rozvojového sveta.

 

Enviromentálne otázky

Rozpory medzi EÚ a USA sa preukázali aj pri klimatických otázkach, aktuálne išlo o masívne požiare v Brazílii. V predošlých rokoch USA investovali veľa úsilia do zmeny režimu v Brazílii, kde sa v roku 2016 podarilo impeachmentom odstrániť prezidentku D. Rousseffovú a to hlasmi zjavne kúpených poslancov. V roku 2018 sa zasa podarilo znemožniť prezidentskú kandidatúru I. Lulovi, najväčšiemu favoritovi volieb, pochybným odsúdením za korupciu. S tichou podporou USA sa nakoniec presadil J. Bolsonaro, spojenec D. Trumpa. Problém z pohľadu EÚ však nastal, keď nový prezident zlikvidoval enviromentálnu politiku predošlých vlád a začal obnovovať nadvládu ťažiarskej lobby v Amazonskom pralese. Politici v EU, najmä ľavicoví, však musia na ochrane prírody trvať, lebo po likvidácii sociálneho štátu v Európe im už veľa ďalších tém nezostalo. E. Macron preto pohrozil, že nepodporí obchodnú dohodu EÚ – Mercosur. J. Bolsonaro však zareagoval nekompromisne a vyhlásil, že požiare v Brazílii sú jej vnútornou záležitosťou.

K európsko-americkým vzťahom neprispievajú ani viaceré povýšenecké návrhy zo strany USA. D. Trump sa nedávno otvorene vyjadril, že chce odkúpiť ostrov Grónsko od Dánska. Je očividné, že mu ide o bohaté náleziská surovín a lepší prístup do Arktídy, avšak nemožno čakať, že by ťažiari z USA dbali na životné prostredie v Grónsku. Dánsko pritom nebolo ochotné predať Američanom ostrov ani v roku 1946, keď sa nachádzalo v zložitej povojnovej situácii a preto dnes, keď sa medzi EÚ a USA vyhrocuje spor o Parížsku klimatickú dohodu, je podobný krok ešte menej predstaviteľný. Mimochodom, Dánsko vystupuje ako jeden zo spojencov USA a práve svojimi enviromentálnymi výhradami komplikuje rusko-nemecký projekt NordStream 2.

 

Formát z minulého storočia

Mnohé z problémov G7 v súčasnosti pramenia z neaktuálnosti tohto formátu. Neformálna skupina G7 vznikla v druhej polovici 20. storočia a bola reakciou na vtedajší vývoj vo svete. Už v roku 1975 sa zišlo šesť krajín s koloniálnou minulosťou na neformálnom summite vo Francúzsku a založili skupinu G6, ktorá mala určovať osud svetovej ekonomiky. V roku 1976 sa k tejto skupine pridala aj Kanada a tak vznikol známy formát G7. Zakladateľmi boli krajiny, ktoré v čase vzniku skupiny patrili medzi najväčšie štáty na svete a väčšina z nich sa ešte v polovici 20. storočia radila do prvej desiatky krajín podľa počtu obyvateľov. V súčasnosti tam však patria iba USA.

Skupina G7 ale v 20. storočí združovala predovšetkým najväčšie ekonomiky sveta podľa veľkosti HDP (s výnimkou ZSSR). Po rozpade Sovietskeho bloku sa dokonca zdalo, že tieto štáty budú schopné určovať vývoj svetovej ekonomiky i do budúcnosti. V 21. storočí sa však situácia zásadne zmenila. Centrum svetovej ekonomiky sa posunulo smerom na východ a „dielňou sveta“ sa stala Čína. Navyše, je len otázkou času, kedy táto krajina predbehne USA vo všetkých ekonomických ukazovateľoch a stane sa nespochybniteľným lídrom svetovej ekonomiky. Okrem Číny sa však medzi centrá svetovej ekonomiky zaradili i ďalšie štáty, najmä z Ázie a postoje G7 preto nemajú takú váhu ako v minulosti. Dokonca aj podľa nominálneho vyjadrenia dnes štáty G7 produkujú už iba menšinu svetového HDP.

 

Problém ruskej (ne)účasti

Na konci 20. storočia sa štáty združené v G7 rozhodli prijať ako ôsmeho člena Rusko a vytvoriť tak skupinu G8 (formálne v roku 1998). Išlo v zásade o podporu pre B. Jeľcina, ktorý v zahraničnej politike neustále ustupoval Západu a v Rusku jeho ústupčivá politika vyvolávala nespokojnosť. Členstvo v G8 malo tiež pomôcť zmierniť ruský odpor proti rozširovaniu NATO na východ. Tento cieľ však bol dosiahnutý len čiastočne, pretože za V. Putina Rusko začalo znovu brániť svoje záujmy v krajinách bývalého ZSSR. V roku 2014 preto rozpory medzi Západom a Ruskom vyvrcholili vylúčením Ruska z G8 a návratom k formátu G7. Západné veľmoci sa pri vylúčení Moskvy odvolávali na medzinárodné právo a jeho porušenie na Ukrajine, neboli však pritom dôveryhodné, pretože sami patrili k hlavným porušovateľom medzinárodného práva v 21. storočí.

Do roku 2019 sa však západné mocnosti presvedčili, že riešenie svetových problémov bez Ruska je ešte ťažšie než bolo vo formáte G8. Najmä aktuálne problémy na Blízkom Východe viedli E. Macrona a D. Trumpa k tomu, aby začali uvažovať nad návratom Ruska. To sa však pre veľký odpor iných štátov, hlavne V. Británie, na summite v Biarritzi nepodarilo presadiť. Veľmi chladná však bola aj reakcia Moskvy – tá sa oficiálne vyjadrila, že žiadnu formu spolupráce nevylučuje, ale S. Lavrov tiež uviedol, že Rusko o návrat do G8 nepožiadalo. Pre Rusko nie je tento formát vôbec výhodný, pretože sa v ňom ocitá samo tvárou v tvár západným štátom a tie by ho mohli dokonca hocikedy znovu vylúčiť.

Pre Moskvu je oveľa zaujímavejší formát G20, kde má Západ iba menšinu členov a vplyv tam majú aj veľké ázijské štáty ako Čína a India. V rámci tohto formátu nemožno Rusko len tak izolovať. G20 tiež lepšie zodpovedá reálnemu rozloženiu síl vo svetovej ekonomike. Hoci aj voči zloženiu tejto skupiny možno mať výhrady, v zásade sú tam zastúpené všetky veľké ekonomiky a všetky významné regióny sveta. Aj Západ by si preto mal konečne uvedomiť si, že návrat do 20. storočia s dominantným postavením G7 už nie je možný a bez Číny či ďalších nových mocenských centier sa problémy sveta riešiť nedajú.

 

Vyšlo v Literárnom týždenníku 29-30/2019

Vojna nie je riešenie!  

26.02.2022

Vo štvrtok ráno 24. februára prezident Vladimír Putin rozhodol o vykonaní špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine. Bez ohľadu na to, čo tomuto vývoju predchádzalo, ide o protiprávny krok, ktorý treba odsúdiť. Vojna je vždy zlom, nikdy nie je riešením! Akty vojnového násilia a straty na ľudských životoch treba čo najskôr zastaviť! Zhoršovanie vzťahu Ruska [...]

Predvolebné sľuby poslancov a obranná dohoda s USA

07.02.2022

V Národnej Rade SR sa v najbližších dňoch bude hlasovať o návrhu dohody o spolupráci v oblasti obrany s USA (parlamentná tlač 879). Ide o veľmi zásadné hlasovanie pre budúcnosť Slovenska a práve pri ňom by si poslanci mali prečítať čl. 2 ods. 1 ústavy: „Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov [...]

Prezidentka a ľudské práva: Dubaj verzus Peking

04.02.2022

Jedným z hlavných problémov Slovenska v posledných rokoch je extrémny dvojaký meter, ktorý sa objavuje pri najrôznejších témach – od privilégií politikov počas pandémie až po ochranu detí. Tento meter cítiť zvlášť silno pri hodnotení situácie s ľudskými právami v zahraničí. Príkladom takého postupu bolo rozhodnutie Z. Čaputovej necestovať na [...]

vojna na Ukrajine

ONLINE: Michel: Aby bol v Európe mier, musí sa pripraviť na vojnu. Volá po vojnovej ekonomike

19.03.2024 06:15, aktualizované: 07:16

Ak nebude reakcia EÚ správna a neposkytne Ukrajine dostatočnú podporu, aby zastavila Rusko, budeme ďalší na rade, tvrdí šéf Európskej rady Michel.

Putin

Putinov triumf odobrili hostia z AfD. Ako ruské voľby "monitorovali" extrémisti z Nemecka

19.03.2024 06:00

Aby prezidentským voľbám dodal zdanie legitimity, Putin si ako pozorovateľov pozval poslancov nemeckej strany AfD.

anketa, kandidáti na prezidenta 2024

ANKETA: Osem kandidátov na prezidenta odpovedalo na 19 otázok. Tu sú všetky odpovede

19.03.2024 06:00

Do ankety sa zapojilo 8 z 10 kandidátov. Líder SNS Andrej Danko sa vzdal v prospech Štefana Harabina. Milan Náhlik a Štefan Harabin do uzávierky neodpovedali.

anketa kandidati-kolaz

Veľká prezidentská anketa: Aké majú plány so Slovenskom a čo odkazujú mladým? Kandidáti odpovedali aj na to, kde budú bývať alebo či využijú vládny špeciál súkromne

19.03.2024 06:00

Kandidáti pre Pravdu opísali svoju víziu, predstavu o tom, aký má byť prezident a odpovedali na 19 kľúčových hodnotových otázok.

Branislav Fábry

Štatistiky blogu

Počet článkov: 399
Celková čítanosť: 2235300x
Priemerná čítanosť článkov: 5602x

Autor blogu

Kategórie

Odkazy