Založ si blog

Konšpiračné teórie europoslanca Šimečku

 

Na Slovensku sa počas pandémie koronavírusu COVID-19 často konštatuje, že sa objavilo množstvo dezinformácií a konšpiračných teórií. Spomína sa však len určitá skupina postojov, hoci autori dezinformácií zastávajú veľmi rôzne politické postoje. Medzi najhorších dezinformátorov a konšpirátorov sa počas pandémie zaradil Michal Šimečka, poslanec Európskeho parlamentu za Progresívne Slovensko. Na jeho prípade je najparadoxnejšie asi to, že sám aktívne vystupuje proti dezinformáciám a konšpiračným teóriám iných (niekedy celkom oprávnene), používa však rovnaké metódy ako iní konšpirátori, čím veľmi znižuje svoju dôveryhodnosť. Mladí ľudia majú síce sklon k radikálnym vyjadreniam, ale v politických funkciách by mali viac vážiť slová. V tomto texte rozoberiem desať dezinformácií a konšpiračných teórií, ktoré v období pandémie koronavírusu COVID-19 Michal Šimečka šíril (je ich však oveľa viac).

 

1. Z nedávnych prípadov treba spomenúť status Michala Šimečku o Rusku. Uvádza sa v ňom: „O skutočnom rozsahu epimédie v Rusku však vypovedá aj fakt, že oproti minulému roku narástol – až o 37 percent – výskyt zápalu pľúc. V realite môže ísť o pacientov COVID-19.“

Toto tvrdenie o náraste 37% skvele ukazuje, ako sa vyrábajú dezinformácie: ide totiž o manipuláciu s údajmi Rosstatu, ktorý uviedol, že v Moskve bolo v januári 2020 o 37% viac pacientov so zápalom pľúc než v januári 2019. V celom Rusku však bol podľa toho istého zdroja v porovnaní s januárom 2019 nárast iba o 3%. Michalovi Šimečkovi to však nebránilo, aby vztiahol tých 37% na celé Rusko. Teoreticky časť osôb so zápalom pľúc mohli predstavovať i osoby nakazené COVID-19, išlo však o údaje pacientov za január 2020, keď sa o víruse vedelo aj v Moskve ešte pomerne málo. Navyše, keby v januári tých 37% naozaj tvorili pacienti s vírusom COVID-19, nárast „zápalov pľúc“ vo februári a marci by bol podstatne vyšší než v januári.

 

2. Michal Šimečka v tom istom statuse tvrdil: „zhruba 80 percent zdravotníckeho materiálu, ktoré Rusko do Talianska dopravilo, označili zdroje z prostredia talianskej vlády za „nepoužiteľné alebo zbytočné“ (informáciu zverejnil denník La Stampa, a talianska vláda ju oficiálne nepoprela)“

Tvrdenie opierajúce sa o anonymný zdroj je ako také nedôveryhodné. Faktom tiež je, že Jacopo Iacoboni v danom článku v denníku La Stampa nepísal o zdroji z prostredia talianskej vlády, ale o politickom zdroji „di alto livello“ (vysokopostavenom), čo nemusí znamenať vládu. V prípade talianskej vlády však vôbec neprekvapuje, že oficiálne nereagovala na článok, ktorý okrem odvolávky na anonymné zdroje prirovnával príchod ruskej pomoci do Talianska k sovietskemu vpádu do Afganistanu. K článku sa ale vyjadril Attilio Fontana, prezident 10-miliónového regiónu Lombardsko, ktoré obdržalo väčšinu ruskej pomoci. Označil to za politizáciu a poznamenal: „Vždy sa nájde nejaký šakal, ktorý by chcel špekulovať.“

 

3. Ďalej v uvedenom statuse Michal Šimečka napísal: „podozrenie, že Moskva pod rúškom pomoci Taliansku rozbehla spravodajskú operáciu, posilnil aj zbytočný transport ruského konvoja z Ríma do Bergama. Kedže priamo v okolí Bergama je plno vhodnejších letísk, 600 kilometrový presun dáva zmysel najmä ako logistické cvičenie ruskej armády na území NATO“

Spravodajská operácia? Logistické cvičenie ruskej armády? To všetko len preto, že existujú letiská bližšie k Bergamu? Je pritom otázne, ktoré letiská sú „vhodnejšie“, pretože kvôli pandémii sú mnohé mimo prevádzky. Ale veď aj miesto, kde lietadlá pristáli, sa neurčovalo podľa plánov ruských „logistických cvičení“, ale v úzkej koordinácii a podľa pokynov talianskej vlády. A cesta po diaľnici z Ríma do Bergama ako logistické cvičenie? To naozaj pripomína teóriu „imperialistického chrobáka“.

 

4. Michal Šimečka v spomínanom statuse uviedol aj toto: „Osobne mám Rusko a Rusov rád, roky som študoval ruštinu, ruskú kultúru a dejiny. O to viac ma bolí, že Rusi sú opäť raz obeťami vlastného režimu, ktorý nemá záujem ani silu ochrániť ich zdravie.“

Ruský režim robí určite veľa chýb a to nielen pri boji proti pandémii, ale tvrdenie, že „nemá záujem“ chrániť zdravie Rusov, je naozaj divokou konšpiračnou teóriou. Keď teda režim „nemá záujem“ chrániť zdravie Rusov, načo všetky tie karanténe opatrenia v súčasnosti? Keby podobné nepodložené tvrdenia vyslovoval niekto o EÚ, vyhlásili by ho za „hybridnú hrozbu“. Mimochodom, Michal Šimečka sa o Rusku vyjadruje podobne ako komunisti o USA pred rokom 1989. Aj oni tvrdili, že majú radi pracujúci americký ľud, ale nie vládnuci buržoázny režim v USA. A tiež tvrdili, že vláda v USA nemá vôbec záujem o pracujúci americký ľud.

 

5. V uvedenom statuse tiež napísal: „Primátor Moskvy či predstavitelia ostatných miest a regiónov prijímajú kvôli neschopnosti Kremľa vlastné krízové opatrenia.“

Michal Šimečka zrejme nerozumie pravidlám federalizmu v Rusku. Subjekty federácie majú značné právomoci v oblasti verejného zdravia, ktoré využívajú nie kvôli „neschopnosti Kremľa“, ale preto, lebo sú v súlade s ruskými zákonmi vecne príslušné. Samozrejme, o mnohé právomoci v oblasti verejného zdravia sa delia aj s centrom. Zdieľané právomocí majú svoj zmysel, pretože Ruskú federáciu tvorí pomerne nehomogénna skupina republík a ďalších subjektov, pri ktorých treba brať na vedomie regionálne rozdiely, napr. medzi Moskvou a riedko osídlenými oblasťami za polárnym kruhom. Opäť, centrálna moc urobila chyby, ale tiež prijala kvôli pandémii veľa právnych aktov. Ani primátor Moskvy nekonal pri pandémii „na vlastnú päsť“, ale v zhode s centrálnymi orgánmi. Pandémia pritom odkryla aj skutočné problémy federalizmu v Rusku a o tých treba hovoriť kriticky: regióny majú v otázkach verejného zdravia právomoci, pri ich vykonávaní sú však fiskálne príliš závislé od centra.

 

6.samostatnom statuse Michal Šimečka uviedol: „V prvom rade, Rusko nie je faktor. V globálnej pomoci pri korone je relatívne malým a nepodstatným hráčom, ktorý navyše ignoruje vlastnú hroziacu pandémiu. V prípade ruskej pomoci do Európy išlo spolu o 9 lietadiel s materiálom a virológmi do Talianska.“

Číslo 9 lietadiel však bolo dezinformáciou so zjavným cieľom znížiť kvantitu ruskej pomoci. V skutočnosti tých lietadiel s pomocou bolo oveľa viac – nakoniec až 15. Tento povýšenecký postoj k ruskej pomoci kontrastuje s postojom talianskej vlády, ktorá za ňu vyjadrila vďaku.

 

7.ďalšom statuse obvinil Michal Šimečka zasa Čínu: „keby čínsky režim niekoľko týždňov neututlával informácie o korone vo Wuhane, mohli sme si ušetriť celosvetovú pandémiu.“

Nemám síce dosť informácií, aby som posúdil mieru manipulácie s informáciami v Číne (Šimečkom uvádzané zdroje sú príliš jednostranné), ale toto je opäť neuveriteľná konšpiračná teória. Vznik celosvetovej pandémie nespôsobilo „ututlávanie“ informácii zo strany Číny. Veď dokonca aj v časoch, keď WHO varovala a oficiálne vyhlásila pandémiu, mnohé krajiny sveta brali upozornenia na ľahkú váhu. Zrejme by sa rovnako správali aj v prípade, keby Čína od začiatku bila na poplach alebo svoje údaje dokonca nadhodnocovala. Miesto obviňovania Číny z „ututlávania“ informácií by skôr bolo treba oceniť, že vďaka tamojším prísnym reštriktívnym opatreniam sa rozšírenie pandémie podarilo aspoň zabrzdiť.

 

8. V danom statuse o Číne Michal Šimečka tiež napísal: „keby v Číne dodržiavali základné hygienické podmienky na trhoch, vírus by sa ani nepreniesol zo zvierat na človeka a korona by vôbec nebola problémom. Viete si predstaviť vznik podobnej epidémie v Európe? Asi ťažko – aj kvôli prísnym hygienickým normám a smerniciam, ktoré uplatňujeme v EÚ.“

Je veľmi špekulatívne tvrdiť, že pri dodržaní „základných hygienických podmienok“ na trhoch by sa vírus nepreniesol a najmä, že „korona by vôbec nebola problémom“. Na také ultimatívne tvrdenie stále chýbajú dostatočné dôkazy. Nebezpečné epidémie koronavírusov nie sú v 21. storočí nič nové a vznikali aj mimo Číny. Okrem toho, vznik podobnej pandémie si veľmi dobre možno predstaviť i v EÚ. Hoci sú hygienické normy v teórii prísne, v praxi sa často nedodržujú – stačí sa pozrieť do rôznych osád alebo ilegálnych migračných táborov. Hygienici by však vedeli rozprávať nielen o osadách… dodržiavanie hygienických noriem v súčasnosti často zaostáva aj za dodržiavaním hygienických noriem z obdobia socializmu. Varovaním je aj to, že sa sem vrátilo mnoho chorôb, ktoré sme ešte nedávno považovali za eradikované.

 

9. Okrem hanobenia pomoci z Ruska a Číny sa Michal Šimečka pokúšal aj o obhajobu inštitúcií EÚ počas pandémie. V statuse z 13. marca tvrdil: „Lenže málokto už povie aj B: že EÚ nemá kompetencie ani mandát, aby v boji s pandémiou prevzala iniciatívu – a nemá ich preto, lebo vlády členských štátov sa zakaždým postavili proti tomu, aby EÚ zasahovala do národných zdravotníckych systémov.“

EÚ však oficiálne uvádza, že „spoločné otázky bezpečnosti v záležitostiach verejného zdravia, pokiaľ ide o aspekty vymedze né v ZFEÚ“ patria medzi zdieľané právomoci a nie medzi výlučné právomoci štátov. Takisto čl. 168 ZFEÚ potvrdzuje úlohu EÚ „proti najzávažnejším chorobám podporou výskumu ich príčin, prenosu a prevencie, ako aj zdravotnícke informácie a osvetu, monitorovanie závažných cezhraničných ohrození zdravia, včasné varovanie a boj proti nim“. Čiže EÚ kompetencie má a mohla „prevziať iniciatívu“. Paradoxom je, že aj Michal Šimečka postupne prešiel od snahy dokázať, že EÚ nemá kompetencie k taktike, že inštitúcie EÚ v rámci svojich kompetencií reagovali včas. Celkovo, inštitúcie EÚ urobili pri postupe voči pandémii chyby (podobne ako mnohé iné subjekty), ale netreba ich ani preháňať, ani popierať. Problém s nedôverou v inštitúcie EÚ sa nenapraví novou marketingovou stratégiou, ale len serióznou reflexiou a diskusiou o vlastných úspechoch a zlyhaniach.

 

10. S cieľom obhajoby konania EÚ počas pandémie Šimečka vo svojom statuse vychvaľoval napr. správu ECDC z 26. januára takto: „26. január 2020… Už v ten deň však Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) – oficiálna agentúra EÚ – zverejnilo závery svojej správy, ktoré hovorili jasne: bez účinných opatrení a kontrol „je veľmi vysoká pravdepodobnosť“ sekundárneho komunitného šírenia v Európe, s “vysokým účinkom” v prípade neskorej detekcie importovaných prípadov.“

Problém je, že Šimečka správu ECDC prispôsobil účelu obhajoby EÚ. Preto zamlčal nesprávne závery v zmienenej správe, napr.: „there is a moderate likelihood of further case importation into EU/EEA countries“ (existuje mierna pravdepodobnosť importu ďalších prípadov do krajín EÚ/EEA). V skutočnosti pravdepodobnosť ďalšieho importu prípadov už vtedy nebola len „moderate“, ale „high“ (vysoká). Takisto aj Šimečkom citované tvrdenie o vysokej pravdepodobnosti sekundárneho šírenia spomínala ECDC v prípade scenára nedostatočných opatrení a kontrol. Skúsenosti z posledných mesiacov však ukázali, že riziko sekundárneho šírenia bolo vysoké aj pri silných prevenčných a kontrolných opatreniach… Ani toto však nemá byť kritika EÚ či ECDC za jej správu z 26. januára (urobiť správny záver nebolo vtedy jednoduché), ale len poukaz na manipulatívnu prácu so závermi správy.

 

Hľadajme solidaritu, nie nepriateľov!

Na všetkých týchto dezinformáciách a konšpiračných teóriách je najsmutnejšie, že autor – poslanec Európskeho parlamentu sa miesto vďaky pokúša znevažovať pomoc, ktorú európskym štátom poskytli Čína a Rusko a ktorá je cenným prejavom všeľudskej solidarity. Môžeme mať výhrady voči Číne alebo Rusku, avšak ich chvályhodné skutky by sme nemali znevažovať, len aby sme zachovali čierno-biely obraz sveta. Šimečkove útoky pritom kontrastujú s jeho chválospevom na „politicky vítanú“ pomoc z Taiwanu. Je tiež paradoxné, že čínsku a ruskú pomoc vníma ako nástroj propagandy, avšak v prípade Taiwanu nič také neuvádza. Taiwanu treba za jeho pomoc tiež určite poďakovať, ale to nijako neznižuje čínsku pomoc, ktorá navyše prišla do Európy podstatne skôr. Znevažovanie čínskej a ruskej pomoci nepomôže nikomu a ani nespopularizuje EÚ medzi občanmi SR.

Naopak, vytváranie obrazu nepriateľa na Východe či pripisovanie viny Číne vyvoláva nebezpečné vášne a konflikty aj v samotnej Európe – to je to posledné, čo v súčasnosti potrebujeme. Miesto konfrontácie by sme mali viac počúvať názory iných a to aj názory z Číny alebo Ruska. Žiaľ, to sa zatiaľ nedarí. Za závažný pritom treba považovať i fakt, že človek s horeuvedenými postojmi je nielen poslancom Európskeho parlamentu, ale aj poradcom prezidentky SR. Zostáva len dúfať, že Zuzana Čaputová sa nebude riadiť jeho predstavami a bude mať aspoň toľko nadhľadu, aby nezačala kritizovať Rusko kvôli „spravodajskej operácii pod rúškom pomoci Taliansku“ a aby neobvinila Čínu, že nám mohla „ušetriť celosvetovú pandémiu“.

Celoplošné testovanie a právna neistota

21.10.2020

Po polroku vládnutia Matovičovej koalície je zrejmé, že základné práva občanov sú obmedzované spôsobom, aký sme od vzniku SR nikdy nezažili. Samozrejme, zažívame pandémiu koronavírusu, ale aj v tejto situácii sa obmedzenia základných práv dajú robiť rôznym spôsobom a existujú legitímnejšie spôsoby uvedených obmedzení. Práve pri základných právach je [...]

Policajný štát a zákonné bezprávie na Slovensku?

18.10.2020

Na Slovensku prišlo v roku 2020 k veľmi dôležitým zmenám v oblasti fungovania štátu a práva, najmä pri problematike obmedzovania základných práv a slobôd občanov. Mnohé zmeny súvisia s nástupom pandémie koronavírusu COVID-19, niektoré iné sa však pandémiou iba maskujú. Spolu s rastúcim obmedzovaním ústavných práv občanov prichádza aj k excesom [...]

Ako vyriešiť konflikt v Bielorusku?

12.09.2020

Už od prezidentských volieb 9. augusta 2020 sa Bielorusko nachádza v zložitom vnútornom konflikte. Tento konflikt sa v mnohom líši od konfliktu na Ukrajine 2013-14 a najmä sily zo zahraničia zasahujú oveľa menej. Spoločným znakom s konfliktom na Ukrajine je však to, že obe strany trvajú na svojich predstavách a nedokážu nájsť spoločné riešenie. Avšak napriek [...]

Naď,

Celoplošné testovanie začne už od siedmej hodiny ráno. Naď vysvetlil podrobnosti

27.10.2020 16:02

Testovať sa bude od soboty do nedele, a to v čase od 7.00 do 22.00 hodiny, pričom posledný ster sa bude odoberať o 21.30 h.

zdravotníctvo, lekár, nemocnica, sestrička, ambulancia

Zdravotnej starostlivosti na Slovensku hrozí kolaps, upozorňuje iniciatíva

27.10.2020 14:11

Návrh rozpočtu na rok 2021 podľa iniciatívy Stop hazardu so zdravím neprináša nádej na zlepšenie situácie.

koronavírus, testovanie, Orava, certifikát, COVID-19

Orava tri dni na testy, celé Slovensko dva. Štát zvyšuje tlak

27.10.2020 13:00, aktualizované: 15:15

Urobím všetko pre úspech testovania, ale keď raz vyjdú najavo okolnosti prípravy tejto „operácie“, nezostane kameň na kameni, napísal Miroslav Kollár (Za ľudí).

covid, testovanie, orava,koronavírus

IT Asociácia Slovenska vyzýva na využitie digitálneho zberu dát pri testovaní

27.10.2020 12:55

Podľa ITAS hrozí, že ak sa papierové dáta budú do informačných systémov zadávať až dodatočne, môžu byť dáta nepresné a chybné.

Branislav Fábry

Štatistiky blogu

Počet článkov: 337
Celková čítanosť: 1503389x
Priemerná čítanosť článkov: 4461x

Autor blogu

Kategórie

Odkazy