brankof.blog.pravda.sk

Napriek mnohým očakávaniam sa už po niekoľkých mesiacoch vlády I. Matoviča ukázalo, že nová moc neprináša Slovensku zlepšenie, skôr naopak. Mnohé z neduhov obdobia Smeru-SD zostali zachované, najmä klientelizmus pre „našich ľudí“ či lobistická legislatíva, rétorika vládnucich je však iracionálnejšia a spoločenské vzťahy napätejšie. Matovičova vláda sa tiež stala veľkou hrozbou pre posledné zvyšky právneho štátu na Slovensku: obavy vyvoláva najmä snaha o politické ovládnutie súdnictva a prokuratúry, ako aj obmedzovanie základných práv občanov, od zásahov do súkromia až po útoky na ľudskú dôstojnosť celých skupín ľudí („štekajúce psy“). Na ospravedlnenie porušovania práv občanov však vláda potrebuje nájsť vinníka vlastných neúspechov a to sa najlepšie darí v atmosfére šovinistického pohonu proti „ruským agentom“ či „ruskej propagande“.

V nasledujúcom texte sa budem venovať týmto témam:

• Ruská zmrzlina ako zločin?

• Prúd rusofóbnych krokov vlády

• Vyhostenie ruských diplomatov

• Matovičov status k vyhosteniu

• Sme Slovensko, nie NATO!

Posledným rusofóbnym excesom premiéra I. Matoviča sa stalo zdieľanie hlúpeho statusu istého zakomplexovaného občana ČR, ktorý odmietol pri výročí okupácie 21. augusta predávať ruskú zmrzlinu a na Facebooku uviedol: „Dne 21. augusta se neprodáva RUSKÁ ZMRZLINA. Prosíme rodiče, aby dětem vysvětlili PROČ.“ Nápad nepredávať zmrzlinu, ktorá sa nazýva „ruská“, je obmedzený, keď však takéto konanie podporuje slovenský premiér, ide o spoločensky veľmi nebezpečný jav. Keby išlo o hanobenie nejakého iného než ruského národa, prokuratúra by možno zvažovala i trestné stíhanie. Avšak hoci k trestnému konaniu I. Matoviča nepríde, premiérovu podporu nenávisti proti všetkému ruskému treba odsúdiť. I. Matovič totiž svojim konaním legitimizoval konanie ďalších skupín občanov SR, ktorí by chceli diskriminovať niekoho z dôvodu historických krívd.

Pre porovnanie, dňa 21. augusta by sa dal zakázať aj maďarský guláš či poľská zelenina, keďže v rámci vojsk Varšavskej zmluvy prišli na naše územie aj Maďari a Poliaci. Maďarom i Poliakom by sa však dalo vyčítať ešte mnoho ďalších vecí, od územných záborov z roku 1938 až po udalosti 19. storočia. Podobne by sa dal zakázať i predaj tureckého medu 29. vaugusta pri príležitosti výročia bitky pri Moháči. Historické dôvody by sme našli i pre zákaz predaja francúzskych bagiet (zbúranie hradu Devín), bavorských kolien (kvôli zločinom nacistov), atď. Okrem toho, xenofóbna diskriminácia by nemusela byť vymedzená len etnicky, ale aj nábožensky. Skúsme si predstaviť, že na Veľký piatok by kresťanský majiteľ potravín odmietol predávať kóšer potraviny. A na Facebook by napísal: „Rodičia, vysvetlite svojim deťom prečo!“ Pri téme ruskej zmrzliny ma tiež zaráža, že pred časom som bol svedkom položartovných rozhovorov o tom, kedy sa v rámci boja proti „ruskej propagande“ zakáže aj ruská zmrzlina. Len málokto to vtedy myslel vážne, ukazuje sa však, že to nie je téma, o ktorej možno žartovať…

Samozrejme, udalosti roku 1968 treba jasne odsúdiť a povedať, že išlo o veľkú krivdu zo strany okupantov. Na tomto fakte existuje široká zhoda a okupáciu odsudzuje aj súčasné Rusko. Oficiálny postoj Moskvy vyjadruje základná zmluva medzi SR a RF z roku 1993 (č. 9/1995 Z. z.), ktorá v preambule uvádza: „… odsudzujúc antihumánnu podstatu totality, želajúc si definitívne skoncovať s totalitnou minulosťou, ktorá sa prejavila aj v pošliapaní zásad medzinárodného práva v roku 1968 a ďalšom neospravedlniteľnom zotrvaní sovietskych vojsk na československom území,…“. Tento postoj k udalostiam roku 1968 potvrdil aj prezident V. Putin pri svojej návšteve Prahy v roku 2006. Samozrejme, že zločiny ZSSR z roku 1968 komplikujú naše vzťahy, avšak mali by sme pamätať i na to, že my sami sa nedokážeme vysporiadať s vlastnou minulosťou ani tak ako Rusi. Zo slovenských zločinov v 21. storočí treba uviesť najmä agresiu proti Iraku z 2003, keď sa slovenskí vojaci na základe rozhodnutia NR SR zapojili do „koalície dobrovoľníkov“ proti Iraku. To však Matovičova vláda odsúdiť nedokáže…

Zdá sa, že od prebratia moci pracuje Matovičova vláda na systematickom zhoršení vzťahov s Ruskom. Minister I. Korčok hneď pri nástupe do funkcie ostro odmietol ideu Slovenska ako „mostu“, hoci tým by sme mohli byť i ako členovia EÚ a NATO. Následne vláda v programovom vyhlásení potvrdila snahu zvyšovať výdavky na zbrojenie aj v čase pandémie. K 75-temu výročiu víťazstva v Druhej svetovej vojne zasa I .Korčok podpísal spolu s USA a viacerými štátmi „novej Európy“ urážlivé rusofóbne vyhlásenie s tvrdením, že máj 1945 nám nepriniesol oslobodenie. Téme som sa venoval tu. Lenže okrem otvorených aktov nepriateľstva voči všetkému ruskému vláda zneužila na komplikáciu slovensko-ruských vzťahov i kroky, ktoré chcela na verejnosti prezentovať ako priateľské voči RF. Išlo napr. o pozvanie ruského ministra S. Lavrova na konferenciu GLOBSEC. Minister I. Korčok však veľmi dobre vedel, ako skepticky túto akciu militantných atlantistov vnímajú v Rusku a zrejme preto na ňu pozval S. Lavrova, pričom vopred rátal s odmietnutím.

Matovičova vláda cielene podporuje všetky protiruské iniciatívy aj v zahraničí a je signifikantné, že Slovensko vyslalo vojakov do Lotyšska v čase, keď tam vrcholia protiruské excesy lotyšskej vlády. Riga už zakázala množstvo ruských TV kanálov, čo kritizovali dokonca aj Novinári bez hraníc a pred časom prijala diskriminačný školský zákon proti výučbe v ruskom jazyku. Od septembra 2020 tam preto začne platiť zákaz výučby v ruštine na stredných školách, a to aj na súkromných. Zákon je pritom nastavený cielene protirusky a nevzťahuje sa na oficiálne jazyky EÚ. Takže bilinguálna výučba v angličtine, nemčine, španielčine, atď. pokračovať môže, avšak v ruštine nie. Zákon kritizovali i mnohé organizácie, od Rady Európy až po Benátsku komisiu, slovenská vláda však mlčí. Nepriateľské postoje voči Rusku potvrdila i parlamentná diskusia o vyslaní vojsk do Pobaltia, pri ktorej zo strany poslancov vládnej koalície padali skutočne šialené vyjadrenia. J. Šeliga v rozprave obvinil Rusko (resp. RF či ZSSR) z útoku dokonca aj voči takým krajinám ako Bangladéš, Alžírsko, Libanon… Šeligovským tvrdeniam by sa v daných krajinách naozaj veľmi divili.

Veľmi zlú úroveň vzájomných vzťahov medzi RF a SR potvrdila aj kauza vyhostenia ruských diplomatov kvôli vražde čečenského teroristu Z. Changošviliho v Berlíne. Nemecko vyjadrilo podozrenie, že túto vraždu mohla organizovať Moskva, čo by znamenalo porušenie viacerých medzinárodných dohovorov i nemeckých zákonov. Kauza sa mala týkať i Francúzska, pretože údajný vrah V. Krasikov sa vraj do EÚ dostal na francúzske víza. Dotknutá mohla byť i SR, pretože na slovenské víza mal údajne pricestovať i vrahov komplic. O celej kauze panuje mnoho nejasností, avšak to, čo prekvapuje najviac, je miera reakcie jednotlivých vlád. Najtvrdšia reakcia sa dala čakať z Nemecka, v skutočnosti však prišla zo SR. Tá vyhostila až troch diplomatov, teda viac než Nemecko, ktoré vyhostilo len dvoch Rusov a Francúzsko vôbec nikoho. Zásadná otázka znela: prečo SR zareagovala najtvrdšie? Zrejmú odpoveď poskytlo nadšené vyjadrenie hovorkyne M. Pompea. V diplomacii išlo o neobvyklý jazyk („Spojené štáty aplaudujú…“) a žiadne podobné pochvaly neprišli ani z Berlína. Keby SR vyhostila rovnaký počet diplomatov ako Nemecko, dalo by sa to interpretovať ako prejav solidarity s Berlínom, reakcie zahraničia však naznačovali, že SR nekoordinovala vyhostenie s Nemcami, ale s Američanmi.

Na celej kauze je závažné aj to, že problémom môžu byť i následky pre vízovú politiku SR. Záležitosť sa pritom vôbec nedotkne ruských agentov, ktorí by chceli do EÚ prichádzať, ale zrejme poškodí ruských turistov. Na generálnom konzuláte v Sankt Peterburgu budú slovenskí diplomati odteraz v otázke víz opatrnejší a to ešte zhorší vzájomný pohyb osôb, už tak zdecimovaný pandémiou. Pre spoločnú budúcnosť v Európe je pritom vzájomné poznávanie kľúčové a ide aj o efektívnu možnosť odbúravať existujúce predsudky. Naopak, je nereálne, aby SR či EÚ cez prísnejšiu kontrolu víz dokázali zabrániť vstupu ruských agentov na svoje územie. Pre ruské tajné služby by nebol problém zabezpečiť svojmu agentovi hoci aj pas občana nejakého členského štátu EÚ a do EÚ sa dá bez víz cestovať i na latinsko-americké či ukrajinské pasy. Okrem toho, do Európy dnes putujú masy migrantov bez akýchkoľvek dokumentov…

Predstavitelia Matovičovej vlády odôvodnili vyhostenie ruských diplomatov nielen vraždou v Berlíne, ale aj tým, že vraj porušili Viedenský dohovor o diplomatických vzťahoch a uskutočňovali tu špionáž. Pokiaľ ide o tento dohovor, je možné, že niektorí ruskí diplomati vykonávajú na Slovensku špionáž, avšak len ťažko možno predpokladať, že iné ambasády dohovor dodržujú. Najmä veľvyslanectvo USA na Slovensku sa správa dosť nediplomaticky. Minulý rok sa objavili vážne podozrenia z ovplyvňovania hlasovania slovenských politikov v Rade Európy (pozri tu). Vážne treba vnímať i podozrenia z utajených rozhovorov predstaviteľov OĽaNO na americkej ambasáde deň po parlamentných voľbách, zvlášť keď pre to existujú verejne prístupné indície, oveľa presvedčivejšie než v prípade kauzy ruských diplomatov. Pre porovnanie, na žiadne z uvedených podozrení MZVaEZ nereagovalo vyhostením amerických diplomatov.

Žiaľ, premiér I. Matovič zareagoval na Facebooku na kauzu vyhostenia ruských diplomatov rovnako hlúpo ako na „ruskú zmrzlinu“. Objavil sa jeho status, v ktorom tvrdil, že bol informovaný o „potvrdení zneužitia našich víz na spáchanie zločinu vraždy v Nemecku“. Ten výrok bol hlúpy už preto, lebo nemeckí politici ani vyšetrovatelia nehovorili o „potvrdení“, ale len o podozreniach. Keď však premiér SR takto verejne deklaroval, že má „potvrdenie“, mal by rovnako verejne prezentovať aj dôkazy. Veľmi zvláštne bolo tiež to, keď I. Matovič v statuse k vyhosteniu hovoril o „suverenite“, pričom práve on mení Slovensko na „banánovú republiku“. Najmä prípad uznania J. Guaidóa za prezidenta Venezuely dokazuje, že vláda SR sa nespráva suverénne. Začiatkom roku 2019 mohol mať J. Guaidó určitú šancu na zvrhnutie prezidenta N. Madura a potreboval i podporu zahraničia. Preto ho väčšina štátov EÚ uznala. Ukázalo sa však, že to bolo predčasné a aj v rámci venezuelskej opozície dnes vládne z J. Guaidóa určité sklamanie. Práve preto bolo jeho uznanie Slovenskom v roku 2020 len prejavom nízkej servility voči Washintonu, zvlášť po odhalení pokusu amerických žoldnierov o prevrat vo Venezuele.

V Matovičovom statuse o vyhostení diplomatov bolo veľa ďalších pochybných výrokov. Autor hneď na úvod spomenul: „V máji, keď Moskva zažívala vrchol útoku Covid-19 a musela zrušiť oslavy 75. výročia, som bez zaváhania zavolal ruskému veľvyslancovi s ponukou na zapožičanie symbolických 75 nových pľúcnych ventilácií … lebo spolupatričnosť“. Toto tvrdenie je pochybné z viacerých dôvodov. Predovšetkým sa ním I. Matovič až do vyhostenia diplomatov nepochválil a ani ruská ambasáda na ponuku nikde nereagovala. Najskôr išlo o tradičnú matovičovskú dezinformáciu, ale… Ak by to bola pravda, bolo by to dokonca ešte závažnejšie a objavilo by sa i viacero otvorených otázok: Ako to, že premiér ponúkal ventilácie Rusom bez verejnej diskusie a to v čase, keď na Slovensku platil núdzový stav? Mal k dispozícii analýzu, že dané prístroje na Slovensku nebudeme potrebovať? S kým celú tu ponuku konzultoval? A čo princíp solidarity v EÚ? Ponúkal azda podobné počty prístrojov aj členom EÚ postihnutým pandémiou?

Základným problémom Matovičovej vlády je, že jej jedinou líniou v zahraničnej politike je potvrdzovanie vernosti voči západným veľmociam, najmä voči USA. Nemá však žiadny pozitívny program vo vzťahu k Rusku. Vláda sa tiež očividne riadi povestným výrokom svojho štátneho tajomníka J. Smatanu, ktorý povedal, že sa chce radšej mýliť s USA než mať pravdu s Ruskom. Do vnútra slovenskej spoločnosti sa vedie boj proti „hybridným hrozbám“, ktorý sa často mení na rusofóbne excesy a navonok sa podporujú tie najagresívnejšie protiruské pozície. I. Matovič a spol. by si však mali uvedomiť, že Slovensko nie je ani Lotyšsko, ani Poľsko a dokonca ani NATO – hoci viaceré ministerstvá neustále opakujú: „We are NATO!“ a „We are EU!“. V prípade EÚ sa dá identifikácia odôvodniť, keďže občania SR sú aj občanmi EÚ, avšak NATO je iba jedna z mnohých organizácií (podobne ako OSN či OBSE), ktorých je SR členom. Nehovoriac o tom, že aj garancie zo strany NATO sú nepresvedčivé. Slovensko musí mať vlastnú politiku smerom k Rusku, ktorá nesmie byť diktovaná príkazmi z NATO. V tom spočíva podstata suverenity!