brankof.blog.pravda.sk

V posledných týždňoch bola hlavnou témou vo vzťahu Ruska a Západu kauza Alexeja Navaľného a otázka jeho väzby. Pri tejto téme treba otvorene povedať, že Rusko je krajina, kde sa často porušujú princípy právneho štátu aj ľudské práva. Ruský politický systém už dlho čelí výzvam, ktoré sa nedajú zvaliť iba na A. Navaľného či vplyv zahraničia a januárové demonštrácie poskytujú ventil pre narastajúcu nespokojnosť v krajine. Problém je však v tom, že mnohí na Západe sa snažia tieto problémy využiť pre vlastné geopolitické záujmy a práve v kauze A. Navaľného je to najzreteľnejšie. Pre pochopenie celej kauzy sa preto treba pozrieť na niektoré súvislosti, ktoré sa v našich médiách príliš neobjavujú.

V nasledujúcom texte sa budem venovať týmto témam:

• Politický oponent Putina?

• Navaľného trestné konania

• Podozrenie z otravy

• K otázke väzby

• Protesty a ich potláčanie

• Širšie súvislosti kauzy

V slovenských mainstreamových médiách vládne o A. Navaľnom čierno-biela predstava. Hovorí sa o ňom ako o protikorupčnom aktivistovi a Denník N sa ho dokonca pokúsil prirovnať k N. Mandelovi! Reálny obraz A. Navaľného je však zložitejší. Jeho politickú a podnikateľskú kariéru som popísal už v minulosti a preto ju spomeniem len stručne. A. Navaľný sa v ruskej politike objavoval počas celého funkčného obdobia V. Putina: v roku 2000 začínal v liberálnej strane Jabloko, odkiaľ ho však vylúčili pre extrémne pravicové názory. Následne zakladal dve ultranacionalistické hnutia. Ako extrémne pravicový politik navštevoval ultranacionalistické pochody „Ruský marš“ a točil videá, v ktorých šíril nenávisť voči moslimom z Kaukazu: v konkrétnom videu prirovnal Kaukazanov ku švábom, vyzval Rusov ozbrojovať sa proti nim a na záver hranej scény zastrelil moslima. V inom videu sám seba prirovnal k zubárovi, ktorý lieči ruskú bolesť nacionalizmom a zakončil výzvou „Staň sa nacionalistom!“.

S nacionalizmom však A. Navaľný nemal úspech, keďže v rámci ultrapravicového spektra dominuje V. Žirinovský a tak sa začal zaoberať inými otázkami. Už po skončení školy sa venoval aj podnikaniu, najprv s akciami, neskôr s ďalšími komoditami a istý čas pôsobil aj ako advokát. Tieto povolania však postupne opustil a v posledných rokoch sa rozhodol venovať iba politike, pričom na ňu využil boj proti korupcii. Korupcia je vážny problém celej ruskej histórie, tak za V. Putina, ako aj za B. Jeľcina, komunistov či cárov. Samotný boj proti korupcii je chvályhodný, u A. Navaľného však má aj niekoľko otáznikov, napr. pri majetkoch niektorých Navaľného spolupracovníkov. Dokonca aj jeho rodičia sa dostali k majetkom problematickým spôsobom, pričom sám A. Navaľný z ich majetku čerpal nemalé výhody. V minulosti vlastnil štvrtinu ich fabriky na nábytok, pre lepší obraz v boji proti korupcii sa však svojho podielu vzdal a dnes sú troma tretinovými vlastníkmi jeho otec, matka a brat. Voči nemu samotnému sa tiež objavili rôzne podozrenia, ktoré viedli k trestným konaniam (viď nižšie), ale napr. aj v roku 2019 sa v ruských médiách diskutovalo, ako sa jeho dcéra dostala na drahé štúdium na Stanfordskej univerzite v USA. A. Navaľný tvrdil, že dostala štipendium, objavilo sa však viacero otáznikov a niektorí novinári uviedli, že pre štipendium nesplnila podmienky.

Celkovo možno konštatovať, že hoci mainstreamové médiá predstavujú A. Navaľného ako lídra opozície, ozajstného protivníka pre V. Putina nepredstavuje. Vďaka svojej radikálnej rétorike však získal podporu značného množstva nespokojných ľudí, ale v skutočnosti je pre väčšinu ruskej populácie neprijateľný. O tom, že Navaľného odmietajú zástancovia V. Putina niet pochýb, nemá ho však v láske ani tá skupina Rusov, ktorá nostalgicky spomína na obdobie socializmu. Politické a ekonomické názory A. Navaľného týchto ľudí odstrašujú a v prípade výberu medzi A. Navaľným a V. Putinom by volili skôr súčasného prezidenta. Svojou väzbou k Západu zasa A. Navaľný stratil sympatie časti nacionalistov, avšak ani medzi skupinou prozápadných voličov nemá až tak silnú podporu: mnohí z liberálov, ktorí chodia protestovať proti vláde, ho odmietajú voliť, keďže pre nich zostáva nacionalistom. Zrejme najväčšmi Navaľného kritizujú ruskí moslimovia, ktorí nezabudli na jeho rasistické videá. To by sa mohlo ukázať ako problém v prípade, ak by A. Navaľný dokázal prebrať moc: viacero ruských regiónov je prevažne moslimských a politik, ktorý vo svojich videách moslimov označuje za švábov a strieľa ich, by mohol narušiť krehký modus vivendi medzi moslimskými republikami a ústrednou mocou. Podobný konflikt by zrejme vyhovoval aj niektorým geopolitickým rivalom Ruska.

Trestné konania voči A. Navaľnému v RF priťahujú na seba veľkú pozornosť, nie vždy sa však objavujú presné informácie. Preto ich treba aspoň stručne spomenúť. Trestné konanie, ktoré je relevantné v prípade väzby z januára 2021, súvisí s podmienečným odsúdením A. Navaľného v kauze Yves Rocher. Konanie začalo v roku 2012, keď boli bratia Alexej a Oleg Navaľní obvinení z trestného činu podvodu. Trestné oznámenie podal B. Leproux, generálny riaditeľ ruskej divízie Yves Rocher. Bratia Navaľní mali prostredníctvom cyperskej firmy Alortag Management založiť ruskú s.r.o. „Hlavná predplatná agentúra“, ktorá uzavrela s Yves Rocher Vostok zmluvu o preprave tovaru. Konaním bratov mala vzniknúť škoda viac ako 26 miliónov rubľov. 30. decembra 2014 boli obaja uznaní vinnými z podvodu a prania špinavých peňazí. Pokiaľ ide o A. Navaľného, ten bol v procese odsúdený na trest odňatia slobody na tri a pol roka s podmienečným odkladom do konca roku 2020.

Ďalšie konania proti A. Navaľnému kvôli majetkovej kriminalite však začali skôr, už v roku 2011. Pôvodne malo ísť o trestný čin podľa čl. 165 trestného zákona (TZ), neskôr prekvalifikovaný na čl. 160 TZ (Organizácia prisvojovania cudzieho majetku vo veľkom rozsahu). Išlo o známu kauzu „Kirovles“, kde mal A. Navaľný ako oficiálny poradca gubernátora Belycha zosnovať uzavretie nevýhodnej zmluvy na dodávku dreva od štátneho podniku Kirovles pre súkromnú Vjatskú lesnú spoločnosť za podhodnotenú cenu. Podľa vyšetrovania škoda presiahla 16 miliónov rubľov. Kirovský okresný súd nakoniec odsúdil A. Navaľného na nepodmienečný trest, ale krajský súd zmenil trest na podmienečný. ESĽP v Štrasburgu však v roku 2016 konštatoval, že išlo o porušenie práva na spravodlivý proces a priznal A. Navaľnému náhradu vo výške 16 tisíc eur a trovy vo výške 71 tisíc eur. Treba dodať, že v otázke majetkovej kriminality začalo nedávno proti A. Navaľnému nové trestné konanie kvôli trestnému činu podľa čl. 159 TZ (podvod v obzvlášť veľkom rozsahu). V súvislosti s Navaľného Fondom na boj proti korupcii sa spomína suma vo výške 356 miliónov rubľov (4,8 milióna dolárov).

Najviac trestných konaní proti A. Navaľnému však spôsobili jeho hanlivé výroky na intenete. Trestého činu podľa čl. 128.1 TZ („ohováranie“) sa mal A. Navaľný dopustiť voči verejnému funkcionárovi A. Lisovenkovi, ktorého označil na Twitteri za „drogovo závislého“. A. Navalny bol za to odsúdený na peňažný trest 300 tisíc rubľov. V prípade bývalého zamestnanca ministerstva vnútra P. Karpova začalo v máji 2016 trestné konanie proti A. Navaľnému kvôli výroku o účasti na smrti S. Magnického. A. Navaľný tu však odsúdený nebol. V prípade hanobenia veterána 2. sv. vojny začalo v roku 2020 trestné konanie kvôli vyjadreniu na sociálnych sieťach o skupine osôb, vrátane veterána 2. sv. vojny, ktorý podporoval ústavné zmeny: „Pozrite sa na nich: je to hanba pre krajinu. Ľudia bez svedomia. Zradcovia.“ Trestné konanie bolo v auguste 2020 prerušené.

Samozrejme, občas sa diskutuje, či trestné konania proti A. Navaľnému iniciuje Kremeľ. Dá sa však predpokladať, že keby chcel V. Putin naozaj poslať Navaľného do väzenia, využil by na to iné Navaľného skutky, najmä jeho rasistické videá. Výzvy na strieľanie moslimov alebo porovnávanie moslimov so švábmi by bolo možné veľmi jednoducho kriminalizovať. Pre porovnanie, keby A. Navaľný také videá (viď vyššie) publikoval v SR, určite by dostal vysoký nepodmienečný trest – na rozdiel od podmienečných odsúdení v doterajších trestných konaniach v RF. Ďalšou možnosťou šikany zo strany ruského režimu by mohlo byť preskúmanie okolností úpadku fabriky na nábytok v meste Kobjakovo, v ktorej pôsobila Navaľného matka ako ekonomická riaditeľka. Keďže následne časť fabriky sprivatizovala, objavuje sa mnoho otvorených otázok, i keď trestné činy sú už dnes zrejme premlčané. Je zrejmé, že A. Navaľný spáchal niekoľko trestných činov, avšak možno sa tiež domnievať, že si svojim agresívnym štýlom komunikácie urobil veľa nepriateľov v rámci i mimo vládnej moci a dotknuté osoby tak proti nemu iniciujú trestné konania.

Príčinou prevozu A. Navaľného do Nemecka bol zdravotný stav politika a jeho hospitalizácia v meste Omsk po tom, čo sa ocitol v ohrození života po odlete z mesta Tomsk. Dodnes nie je úplne jasné, čo sa vlastne stalo. Ruská a západná verzia sa nezhodujú. Nemecko a ďalšie západné štáty v spolupráci s OPCW (Organizácia pre zákaz chemických zbraní) predstavili verziu, že A. Navaľný sa dostal do ohrozenia života kvôli otrave bojovou látkou Novičok a niektorí, vrátane samotného A. Navaľného, obvinili z pokusu o otravu ruské tajné služby. A. Navaľný dokonca predstavil aj rozhovor s pracovníkom FSB, ktorý však FSB označilo za výmysel. Zásadnou je teda odpoveď na dve otázky: Prišlo k útoku novičokom? Stoja za zdravotnými problémami A. Navaľného ruské tajné služby? Moskva verziu o zapojení tajných služieb odmieta a aj o novičoku sa objavili pochybnosti, napr. tu. Napriek všetkým podozreniam treba však brať do úvahy, že Rusko prejavilo dobrú vôľu, keď umožnilo prevoz a liečenie A. Navaľného do Nemecka. Problémom je neochota západných štátov poskytnúť ruskej strane dokumentáciu o celom prípade, čo dosť spochybňuje dôveryhodnosť vyšetrovania zo strany Nemecka a jeho spojencov, vrátane OPCW.

Zaujímavá je aj otázka, prečo by ruské tajné služby použili práve novičok, mediálne najsprofanovanejšiu bojovú látku a práve proti Navaľnému. Prečo by použili taký komplikovaný spôsob útoku, keď existujú oveľa jednoduchšie možnosti usmrtenia? Nuž a keby Kremeľ alebo tajné služby chceli A. Navaľného naozaj otráviť, tak by neprežil. Dokonca aj v prípade zlyhania pokusu o otravu by ho mohli dodatočne usmrtiť v nemocnici v Omsku. Ruskí analytici tvrdia, že použitie novičoku by veľmi vyhovovalo tým, ktorí chceli pripísať vinu ruskému štátu poukazom na mediálne známu „ruskú“ bojovú látku, hoci prístup k novičoku majú aj iné štáty. Otázkou tiež zostáva, či by sa A. Navaľný naozaj pokúšal o návrat do Ruska, keby bol presvedčený, že ho chce Kremeľ alebo ruské tajné služby usmrtiť.

Veľké pobúrenie v mesiaci január vyvolala väzba pre A. Navaľného, ktorú nariadil súd po jeho návrate z Berlína do Moskvy. Dôvodom väzby bolo, že politik nedodržiaval režim podmienečného trestu. Nachádzal sa vo výkone trestu odňatia slobody na tri a pol roka s podmienečným odkladom do konca roku 2020 a počas tohto obdobia bol povinný udržiavať kontakt s probačným úradníkom dvakrát do mesiaca. Po tom, čo bol prevezený do Nemecka, s ním však ruské úrady stratili kontakt. Kým sa nachádzal v nemocnici, ruské úrady o stretnutie neusilovali, keď bol ale Navaľný prepustený z nemocnice, pokúsili sa ho skontaktovať. A. Navaľný však reagoval iba raz, 23. novembra, keď poslal informáciu, že sa nachádza v hoteli Arabel v Berlíne, o ďalšiu komunikáciu s ruskými úradmi ale nejavil záujem. Preto bol 29. decembra vydaný zatýkací rozkaz. Vzhľadom na uvedené, nie je väzba pre A. Navaľného prekvapením.

Aj na Západe sa objavujú rôzne pochybnosti pri ukladaní väzby či odňatí slobody iným osobám – najznámejším je zrejme prípad J. Assangea. Reakcia mainstreamových médií na jeho väzbu bola veľmi chladná, hoci obmedzenie slobody J. Assangea trvá niekoľkonásobne dlhšie než súčet všetkých obmedzení slobody A. Navaľného. A. Navaľný strávil do konca roku 2020 za mrežami v Rusku dokopy 232 dní – od 17. januára 2021 plynie ďalšia 30-dňová väzba. Pre porovnanie, J. Assange je za mrežami nepretržite od 11. apríla 2019 (vyše 680 dní) a to úplne opomínam všetky predošlé obmedzenia slobody, vrátane sedemročného neslobodného pobytu na ekvádorskej ambasáde. Mimochodom, A. Navaľný doteraz ešte ani raz nestrávil vo väzbe súvisle dlhšiu dobu než 30 dní – v tomto ohľade ho prekonáva dokonca aj slovenský novinár M. Daňo (41 dní). Pri troche predstavivosti a PR investícií by nebol problém označiť M. Daňa za bojovníka proti korupcii a protisytémového kandidáta na prezidenta, ktorého režim zavrel do väzby za videá proti prezidentke.

Na celej situácii s väzbou A. Navaľného je zaujímavé, že mohol škandálu s väzbou predísť. Možno by stačilo, keby sa po prepustení z nemocnice v Berlíne skontaktoval s probačným úradníkom a informoval ho o dôvodoch, pre ktoré musí aj po prepustení z nemocnice zotrvať v Nemecku. Prinajmenšom sa o to mohol pokúsiť. A. Navaľný však o komunikáciu s ruskými úradmi nejavil záujem dva a pol mesiaca po prepustení z nemocnice a o svojom návrate do Ruska informoval až 13. januára, teda dva týždne po vydaní zatýkacieho rozkazu. Vyzerá to tak, ako keby na zatykač čakal, vediac, že postup ruských orgánov vyvolá pobúrenie na Západe. Konanie ruského súdu pritom nie je prekvapujúce a to ani v prípade väzby, hoci môžu existovať pochybnosti, či väzba nebola aj politicky motivovaná.

Kvôli väzbe pre A. Navaľného sa objavili protesty v Moskve a v ďalších mestách. Tieto demonštrácie poskytli ventil pre nespokojnosť občanov, ktorých už dlhšie dráždia karanténne opatrenia úradov či sociálno-ekonomické problémy v Rusku. Niektorí občania zrejme reagovali aj na video o údajnom paláci prezidenta V. Putina, ktoré A. Navaľný zverejnil. Hoci je téma „paláca“ už desať rokov stará a video obsahovalo viacero zjavných nepresností, zverejnenie bolo dobre načasované. Pokiaľ ide o zákaz zhromaždení, oficiálnym dôvodom sú karanténne opatrenia, je však pravdepodobné, že ruský režim pandémiu využíva aj na obmedzovanie prejavov nespokojnosti. V Rusku však niektoré skupiny zákaz zhromažďovania nerešpektujú a protesty sa objavujú bez ohľadu na tento zákaz, podobne ako aj v SR. V RF takýto postup demonštrantov nie je nový a A. Navaľný a spol. aj v minulosti využívali podobnú taktiku, keď neinformovali štátne orgány o zhromaždení, zmenili dohodnutú trasu pochodu, a pod. Tradičným cieľom bolo prinútiť štátne orgány k rozohnaniu účastníkov, čo priťahovalo pozornosť médií a vytváralo zlý obraz o režime.

Jednou z dôležitých otázok je počet účastníkov demonštrácií. Prozápadné médiá ho navyšujú, tie provládne znižujú, nejde však o tak veľký počet demonštrantov ako počas nedávnych demonštrácií na Západe – hoci tým sa v médiách venoval menší priestor. Na demonštráciách v ruských mestách sa zúčastnili ľudia s rôznymi zámermi a mnohí z nich prišli čestne vyjadriť svoj nesúhlas či odpor voči vládnucemu režimu. Pokiaľ ide o postup ruských policajtov proti demonštrantom, ten možno kritizovať vo viacerých bodoch, oceniť však treba aspoň to, že sa podarilo zabrániť krviprelievaniu, na rozdiel napr. od januárových protestov vo Washingtone, kde bolo 5 mŕtvych. Obrazu demonštrácií medzi ruským obyvateľstvom dosť škodí podpora a propagácia zo strany veľvyslanectva USA. To poskytlo informáciu o miestach zhromaždenia a trasách pochodov – pod zámienku informácie o rizikách pre amerických občanov v RF. Pre porovnanie, skúsme si predstaviť, že by niečo také urobila ambasáda RF v USA alebo hoci aj v SR.

To, čo na celej kauze Navaľného zaujalo najviac, bolo rýchle prepojenie s témou plynovodu Nord Stream 2 a inštrumentalizácia kauzy pre spochybnenie celého projektu tesne pred jeho dokončením. Záujem na zastavení projektu majú najmä USA, pretože by to mohlo viesť k oslabeniu spolupráce RU a EÚ pri dodávkach zemného plynu a súčasne k zvýšeniu exportu bridlicového plynu z USA do Európy. Pre mnohé americké firmy by to bola vítaná príležitosť, pretože súčasné nízke ceny ropy ich veľmi poškodzujú. USA vidia v Navaľného kauze vítanú možnosť aj pre blokádu opatrného zbližovania Ruska a Francúzska, ktoré presadzuje najmä prezident E. Macron.

Zaujímavým faktom je to, že o osud A. Navaľného prejavilo najväčší záujem Nemecko, hoci to býva vo vzťahu k Rusku skôr opatrné. Záujem môže súvisieť s témou plynovodu Nord Stream 2 a príležitosťou pre zachovanie jadrovej energetiky v Nemecku (písal som tu). V SRN dnes funguje 6 jadrových elektrární: tri sa majú odstaviť na konci roku roku 2021 a tri na konci roku 2022. A práve zrušenie projektu Nord Stream 2 by mohlo spôsobiť volanie po zvýšení energetickej bezpečnosti a tým aj odklad odstávky reaktorov. Veľa však bude závisieť od výsledku nemeckých volieb 26. septembra 2021. Hlavným zástancom odstúpenia od jadra v Nemecku sú sociálni demokrati (SPD) a zelení – práve ich vláda o odstúpení od jadra v roku 2000 rozhodla. Ak by sa však do budúcej vlády nedostali, mohla by sa téma jadra znovu otvoriť. Pripomeňme, že zo štyroch vlád A. Merkelovej (CDU/CSU) boli tri spolu s SPD a počas tej jedinej bez nich (2009 -13) sa A. Merkelová pokúsila odstúpenie od jadra zrušiť. Nepodarilo sa to len preto, lebo práve vtedy vybuchla elektráreň vo Fukušime a nemecká verejnosť sa zľakla.

Aj bez ohľadu na A. Navaľného a medzinárodné súvislosti bude pre Rusko vývoj po roku 2021 bude zložitý. V krajine cítiť nárast nespokojnosti a pandémia problémy akcelerovala. V. Putin založil svoju legitimitu v 21. storočí na stabilite a poriadku vo vnútri štátu, čo po hrôzach 90-tych rokov verejnosť privítala. Táto politika sa po vyše 20 rokoch vyčerpala a aj v Kremli si pritom uvedomujú, že treba prísť s niečím novým. Snahu o určitý prechod k novej politike bolo cítiť už pri ústavných zmenách z roku 2020 (písal som tu). Decentralizácia moci by mohla byť naozaj prínosná, problémom je však tlak zo zahraničia, ktorý vyvoláva snahu Kremľa o koncentráciu prostriedkov voči vonkajším hrozbám a posilňuje opatrnosť pri reformách. V čase, keď medzi Západom a Ruskom existuje vysoká miera napätia, nie je Moskva pripravená robiť zmeny, pri ktorých hrozí destabilizácia. Napriek tomu určité zmeny budú nevyhnutné a do budúcna môžu prísť aj serióznejší kritici než A. Navaľný, ktorí budú predstavovať skutočnú výzvu pre Kremeľ.