brankof.blog.pravda.sk

Poslanec Martin Klus nedávno napísal na svojom blogu príspevok, v ktorom kritizoval exkluzívny rozhovor, ktorý pre denník Pravda urobil ruský minister zahraničia S. Lavrovov. Nepáčili sa mu najmä odpovede a preto navrhol ďalších sedem otázok, ktoré mu v rozhovore chýbali. Denník Pravda určite nemožno považovať za proruský, skôr naopak, ale otázky boli primerané, hoci s mnohými odpoveďami ministra možno polemizovať. Naopak, práve otázky, ktoré predložil M. Klus, boli veľmi sugestívne a obsahujú tvrdenia, ktoré sú v rozpore s realitou. Takto kladené otázky vedú len k nedorozumeniu a preto upozorním na sugestívnosť uvedených otázok.

Otázka č. 1. Ako si vysvetliť, že NORD STREAM 2 označuje za výhradne komerčný projekt, no jedným dychom dodáva záujem eliminovať tranzitné riziká, pričom práve súčasťou tejto tranzitnej siete s nemalými príjmami sme aj my na Slovensku?

Ad 1.) Táto otázka M. Klusa bola zrejme zo všetkých najserióznejšia a určite možno kritizovať niektoré postoje ministra Lavrova v otázke plynovodu. Je tiež možné, že plynovod má i iný než komerčný rozmer, na druhej strane však nemožno spochybniť fakt, že tranzit plynu cez Ukrajinou predstavuje komerčné riziko už veľmi dlho. Tranzit plynu komplikoval vzťahy ešte v 90-tych rokoch a až do roku 2005 platil ukrajinský Neftegaz len pätinu európskych cien plynu kvôli prepravnému monopolu. V rokoch 2005 či 2009 preto prišlo k veľmi vážnym plynovým krízam. Z komerčného hľadiska je pochopiteľné, že Gazprom nechce byť závislý od daného prepravcu a chce minimalizovať riziká tranzitu cez Ukrajinu.

Ot. 2. Ako je možné, že sa zrazu (trend výhradne posledných 5 rokov) v celej Európe našli tisícky odhodlaných “diskutérov”, “rozosielačov e-mailov” a médií bojujúcich do poslednej kvapky krvi za výhradne ruský výklad domácej a zahraničnej politiky a podporujúci všetky dezintegračné tendencie EÚ a NATO, ak Rusko tak prísne dodržiava neintervenciu do vnútorných záležitostí iných štátov?

Ad 2.) V tejto otázke sa poslanec M. Klus sa snaží podsúvať, že odlišné názory na Rusko sú hlavne výsledkom aktivít Ruska a to považujem za veľmi neseriózne. Je zrejmé, že Rusko sa snaží ovplyvniť verejnú mienku v iných štátoch, ale tvrdenie M. Klusa o tisíckach „odhodlaných diskutérov“, „rozosielačov e-mailov“ ako o trende výhradne posledných piatich rokov je zavádzajúce. Možno, že si to M. Klus nevšimol, ale početní kritici protiruského mediálneho spravodajstva tu existovali aj predtým.  Keďže sa ale téma Rusko v médiách objavuje viac po roku 2014, nemožno sa diviť, že verejnosť viac počúva aj tie hlasy, ktoré poskytujú odlišné názory než hlása mainstream. Navyše, rusofóbia v médiách po roku 2014 dosiahla také rozmery, že stále viac a viac rozumne uvažujúcich ľudí ju odmieta.

Okrem toho, zďaleka nie všetci, ktorí odmietajú názory M. Klusa a spol. na Rusko, si automaticky myslia, že Rusko prísne dodržiava neintervenciu do vnútorných záležitostí iných štátov. Mnohým však vadí to, že Rusko za porušenie medzinárodného práva sankcionujeme, hoci ho masívne porušujú aj iní, napr. USA, V. Británia, Izrael, atď. Voči nim však žiadne sankcie nenasledujú. Takisto zďaleka nie všetci kritici protiruského spravodajstva sú odporcami EÚ…

Ot. 3. Ako by sa p. ministrovi páčilo, ak by podľa rovnakého princípu “medzinárodného práva” postupovali Fíni alebo Japonci pri anexii východnej Karélie, resp. Kurilských ostrovov, alebo ak to chceme trošku lokalizovať Maďari pri anexii Žitného ostrova?

Ad 3.) Konanie Ruska na Ukrajine v roku 2014 možno určite kritizovať a slovenský postoj neuznávať ani Kosovo ani Krym je principiálny a rozumný. M. Klus sa však mýli, keď porovnáva východnú Karéliu alebo Kurilské ostrovy s Krymom. Vo Východnej Karélii alebo na Kurilských ostrovoch už od vojny takmer žiadni Fíni ani Japonci nežijú. A pokiaľ ide o Žitný ostrov, na Slovensku nikdy nevznikla taká situácia ako na Ukrajine. V roku 2014 bol na Ukrajine protiústavným prevratom zvrhnutý prezident (v rozpore s čl. 111 ústavy), ktorý bol zvolený v demokratických voľbách. Následne bola protiústavne odvolaná tretina sudcov ústavného súdu a parlament okupovaný ozbrojenými skupinami pučistov. To viedlo k paralýze všetkých troch zložiek moci. K podobnej situácii na Slovensku nedošlo a analógia so Žitným ostrovom by bola možná len pri podobnom rozpade ústavného poriadku. Ani to nie v plnom rozsahu, keďže Žitný ostrov nemá autonómiu.

Ot. 4. Ako to bolo s neoznačenými vojakmi “dozorujúcimi” s nabitými zbraňami na “legálny” priebeh referenda na Kryme? Toho, ktoré zhruba tretina obyvateľov Krymu – Ukrajincov a Tatárov, malo v pláne bojkotovať. A tiež ako to bolo s podozreniami o machináciách s hlasovaním, či zoznammi voličov?

Ad 4.) Určite možno diskutovať o prítomnosti ruských vojakov na Kryme hoci sa Rusko odvolávalo na zmluvu z roku 1997. M. Klus sa však pokúša cez túto tému spochybniť výsledky referenda na Kryme a vytvoriť dojem, ako keby ruskí vojaci boli dôvodom pre väčšinové rozhodnutie v otázke pripojenia k Rusku. Lenže nech by sa referendum na Kryme konalo za akýchkoľvek podmienok a keby ho pripravovali hoci aj anjeli, výsledok by bol približne rovnaký. Drvivá väčšina obyvateľov Krymu nechcela byť súčasťou Ukrajiny a to potvrdili referendá už v 90-tych rokoch, dávno pred rokom 2014.

Ot. 5. Ako je to s “dovolenkujúcimi” ruskými vojakmi na Donbase, ktorým Ruská federácia “zhodou okolností” dovolila zobrať si na dovolenku aj ťažkú bojovú techniku označenú a zaradenú do výzbroje ruskej armády?

Ad 5.) Nuž, pokiaľ ide o „dovolenkujúcich“ vojakov, Rusku možno klásť kritické otázky, ale súčasne sa treba pýtať aj na prítomnosť súkromných armád s americkými vojakmi na Ukrajine (napr. Academi)… Mimochodom, zaujímavá by bola aj otázka, čo robili pri protestoch na Majdane agresívni zahraniční demonštranti a ako je možné, že Majdan v čase protestov navštívili proti vôli prezidenta V. Janukovyča aj vysoká predstaviteľka EÚ C. Ashtonová či nemecký minister zahraničia G. Westerwelle?

Taktiež si treba priznať, že keby ministri zahraničných vecí troch krajín EÚ, ktorí garantovali dohodu V. Janukovyča a lídrov Majdanu o predčasných voľbách z 21. februára 2014, svoje garancie naozaj dodržali, Krym i Donbas by boli dodnes súčasťou Ukrajiny. Lenže deň po uzavretí dohody prezidenta v rozpore s dohodou zvrhli…

Ot. 6. Kedy chce Rusko vydať zodpovedných za zostrelenie letu MH17, keďže vyšetrovanie úplne jasne dokázalo kto, odkiaľ aj s čím sa strieľalo?

Ad 6.) Tvrdenie M. Klusa, že vyšetrovanie úplne jasne dokázalo, kto odkiaľ a čím strieľal, je mylné a o vyšetrovaní stále existuje množstvo pochybností. Veľmi jednostranné bolo už zloženie vyšetrovacieho tímu JIT (Holandsko, Belgicko, Austrália, Malajzia, Ukrajina). Prečo tam bola Ukrajina a nie Rusko? A prečo tam bolo Belgicko a nie Indonézia, ktorá mala trikrát viac obetí? Žeby preto, aby štáty, ktoré zaviedli hneď po páde lietadla proti Rusku sankcie, mali v JIT väčšinu? Mimochodom, posledné výsledky vyšetrovania JIT v Holandsku spochybňuje aj minister dopravy Malajzie, ktorej lietadlo patrilo. Súčasný premiér Malajzie M. Mahatir už od roku 2014 vyšetrovanie JIT kritizoval ako jednostranne protiruské a Malajzia tiež dodnes nezaviedla voči Rusku žiadne sankcie za MH17.

Ot. 7. No a v neposlednom rade, čím si vysvetľuje, že 50 rokov po okupácii Československa sa v prísne kontrolovaných ruských médiách, akiste s vedomím ruskej vlády opäť objavujú názory o prvej zo série “farebných revolúcií”, “kontrarevolúcii”, “revizionizme”, “lynčovaní komunistov” a pod.. A tiež ako si vysvetľuje, že podľa posledného prieskumu sa až 36 % Rusov domnieva, že bolo správne, keď Sovietsky zväz poslal vojakov do Československa. Že 23 % z 1600 respondentov celoštátneho prieskumu považuje Pražskú jar za protisovietske hnutie, ktoré malo za cieľ transformáciu Československa na západnú krajinu. Ďalších 21 % pokladá Pražskú jar za podvratnú akciu zosnovanú Západom s cieľom rozdeliť východný blok. A že len menej ako pätina respondentov (19 %) sa nazdáva, že Sovietsky zväz nebol oprávnený na inváziu?

Ad 7.) Intervenciu z roku 1968 treba jasne odsúdiť a Rusko ju už opakovane odsúdilo (napr. v základnej zmluve so SR č. 9/95 Z.z.). Je však nereálne, aby všetky ruské médiá alebo všetci ruskí občania hovorili o udalostiach z roku 1968 to isté – to by si vyžiadalo mimoriadne tvrdú cenzúru. Podobne to však platí aj o vzťahu slovenských či amerických médií k agresii v Iraku 2003: v týchto médiách sa dlho po agresii objavovali a dodnes sa objavujú veľmi problematické články.  Navyše, stále existujú aj ľudia, ktorí veria, že vpád do Iraku bol správny a bol súčasťou boja proti terorizmu…

Do súladu s realitou treba uviesť i jednostranné predstavy M. Klusa o „prísne kontrolovaných ruských médiách“. Je jasné, že v ruských médiách existujú značné problémy a aj vládna propaganda má široký záber, avšak v niektorých médiách sa často objavuje ostrá kritika vlády, napr. Echo Moskvy, TV Dožď, Novaja Gazeta, Kommersant, atď. Mimochodom, ruská štátna tlačová agentúra každý deň verejnosti prekladá obrovské množstvo kritických článkov o Rusku, ktoré sa objavujú v rôznych západných médiách a to na stránke inosmi.ru. Prekladajú tam dokonca aj tie najtvrdšie články od ľudí ako J. Mesík v denníku Sme. Mimochodom, čo keby slovenské verejno-právne médiá tiež prekladali články ruských denníkov, napr. o téme EÚ? To by bolo kriku o „ruskej piatej kolóne“…

Pri hľadaní primeranej formy dialógu s Ruskom by sme však na Slovensku mali usilovať nielen o riešenie našich výhrad voči Rusku, ale mali by sme dokázať vystupovať spravodlivo aj voči sebe a to tam, kde by mohli Rusi kritizovať Slovensko alebo EÚ. Treba sa pýtať napr. toto:

1. Sme za to, aby SR odsúdila svoju účasť na operácii Iracká sloboda proti Iraku v roku 2003 aspoň tak ako Rusko odsúdilo intervenciu z roku 1968? Ktorí poslanci v tejto súvislosti predložili nejaký konkrétny návrh v Národnej rade SR?

2. Slovenskí politici sa hlásia k odkazu SNP. Pravidelne sa však stretávajú i s politikmi z Lotyšska, kde sa oslavuje tzv. Deň legionárov, sviatok lotyšských Waffen SS (istý čas bol aj oficiálnym štátnym sviatkom). Waffen SS neboli len obyčajnou vojenskou jednotkou, ale elitnou ozbrojenou jednotkou nacistickej strany! Oslavy sviatku lotyšských Waffen SS sa konajú každoročne 16. marca a aj v tomto roku sa na oslavách zúčastnilo mnoho politikov, napr. predsedkyňa lotyšského parlamentu I. Murniece či minister spravodlivosti D. Rasnačs. Akým spôsobom vyjadrujú slovenskí politici svoje postoje voči tejto oslave tradícií Waffen SS v členskej krajine EÚ?

3. Slovenskí politici často chvália Estónsko, napr. aj poslanec M. Klus. Pritom však zabúdajú na problém ne-občanov ruskej národnosti, ktorí sa v Estónsku narodili (často už v tretej generácii) a ktorým Estónsko po roku 1991 odňalo občianstvo i volebné právo (asi 400 000). Prečo museli po roku 1991 robiť skúšku z estónskeho jazyka a prečo mnohí z nich stále nemajú štátne občianstvo Estónska? Bolo by dobré, aby aj na Slovensku väčšina Maďarov musela pre získanie občianstva urobiť skúšku zo slovenčiny s odôvodnením, že ide o „potomkov okupantov“?

4. V roku 2014 sa pred voľbami do Európskeho parlamentu estónsky minister obrany U. Reinsalu (dnes minister spravodlivosti) vyslovil proti všetkým kandidátom ruskej národnosti do EP s tým, že ich voľba predstavuje hrozbu pre Estónsko. Ako by sa hodnotil výrok, keby nejaký slovenský minister vystupoval proti voľbe kandidátov do Európskeho parlamentu len kvôli ich maďarskej národnosti s podobným odôvodnením?

5. Na Slovensku trestné právo prísne sankcionuje extrémistické trestné činy. Prečo sa však slovenskí politici, ktorí schválili takúto trestno-právnu úpravu, nedokázali ozvať, keď súčasný predseda ukrajinského parlamentu A. Parubij označil Hitlera za najväčšieho demokrata v 20. storočí

6. Kvôli návšteve poslanca Marčeka na Kryme iniciovali niektorí poslanci zasadanie Zahraničného výboru NR SR. Slovensko však podobne ako v prípade Krymu neuznáva ani právny status Kosova, ani právny status východného Jeruzalema, anektovaného Izraelom. Prečo teda výbor nezasadal pri početnej návšteve slovenských politikov v Kosove alebo pri návštevách východného Jeruzalema, ktorý slovenskí politici nevynechávajú ani pri svojich oficiálnych cestách do Izraela?

7. Mnohí poslanci NR SR, vrátane M. Klusa, tvrdia, že im „úprimne a dlhodobo záleží na zlepšení rusko-slovenských a v širšom kontexte aj rusko-európskych, či rusko-atlantických vzťahov“. Rád by som preto vedel, čo pre zlepšenie slovensko-ruských či slovensko-európskych vzťahov doteraz urobili…