brankof.blog.pravda.sk

Tento text je pokračovaním predošlého článku, v ktorom som analyzoval parlamentné politické strany a hnutia a ich vzťah k Rusku pred voľbami 2020. Teraz sa budem venovať neparlamentným stranám, avšak z dôvodu rozsahu nie je možné zaoberať sa všetkými. Preto sa budem zaoberať len selektívnym výberom siedmych strán a hnutí (ostatným sa ospravedlňujem):

• Za ľudí

• Progresívne Slovensko/Spolu (PS/Spolu)

• Kresťansko-demokratické hnutie (KDH)

• Vlasť

• Dobrá voľba

• Socialisti.sk

• Maďarská komunitná spolupatričnosť

Niet pochýb, že strana Za ľudí sa vo svojom programe jednoznačne definuje ako proatlantická strana, podporujúca zbrojenie. Dokonca aj európsku politiku chce vykonávať tak, aby sa posilnilo transatlantické partnerstvo: „Podporíme európske projekty vojenskej a obrannej spolupráce, ktoré umožnia efektívnejšie plniť naše vlastné záväzky a očakávania a posilnia transatlantické spojenectvo.“ Preto v čase, keď sa najmä vo Francúzsku hovorí o potrebe emancipácie Európy od USA a NATO, je tak táto strana silnou oporou americkej politiky. Pokiaľ ide o Rusko, v programe strany sa píše: „Neustúpime zo sankcií uvalených na Ruskú federáciu za agresiu proti Ukrajine, pokiaľ Moskva dokázateľne nezmení svoju politiku zameranú na Kyjev.“ To je veľmi nejasná formulácia, pretože nie je zrejmé, s akou mierou ústupkov zo strany RF by sa politici Za ľudí uspokojili. Nemožno však predpokladať, že by Rusko urobilo Ukrajine toľko ústupkov, aby to stranu uspokojilo zvlášť v otázke Krymu – strana bude preto brzdiť pokusy o zlepšenie vzťahov EÚ a RF.

Strana Za ľudí je neodlučne spätá s osobou A. Kisku, ktorý sa ešte vo funkcii prezidenta prejavoval ostro protirusky (téme som sa venoval tu). Kritický charakter strany voči RF sa posilnil vstupom ďalších osôb, najmä T. Valáška, ktorý je považovaný za jedného z autorov protirusky ladenej Bezpečnostnej stratégie SR – tá vyvolala už viacero kontroverzií. Program Za ľudí sa prezentuje aj svojou snahou o boj proti „konšpiráciám“. V programe sa píše: „Keď vlády a odborníci mlčia, kraľujú konšpirátori.“ To je ale podceňovanie ľudí a preceňovanie vlastných odborníkov – keby „kraľovali“ A. Kiska a jeho odborníci, pravda by bola veľmi ideologická. Navyše aj predstava strany o posilnení „verejných aj mimovládnych vzdelávacích inštitúcií, ktoré sa venujú boju proti konšpiráciám“ môže ľahko skončiť masívnou propagandou. Okrem toho, strana Za ľudí svojich odporcov označuje neúctivým pojmom „nepriatelia demokracie“, čo je veľmi nebezpečné a zužuje demokratickú pluralitu.

Koalícia strán PS/Spolu je takisto silným zástancom atlantickej politiky a zbrojenia (2% HDP). Vo svojom programe navrhuje voči RF kroky, ktoré by vzájomné vzťahy veľmi zhoršili. Chce presadzovať tzv. Magnitsky Act na európskej úrovni, čo by zásadne zvýšilo napätie a dá predpokladať, že Moskva by prijala voči EÚ recipročné opatrenia. Takýto krok by potom viedol k špirále nových sankcií a nie je jasné, kde by sa zastavila. V programe PS/Spolu sa tiež píše: „Pri každom bilaterálnom stretnutí pripomenieme neuznanie Krymu a nastolíme tému agresie na východnej Ukrajine ako podmienku zlepšenia obchodných a politických vzťahov.“ Na nesúhlas s ruským postojom k Ukrajine síce treba myslieť, ale táto téma by nemala brániť konštruktívnym rokovaniam o iných témach, napr. o problémoch na Blízkom Východe či o riešení nových utečeneckých kríz z tejto oblasti. Ak však do takýchto rokovaní začne SR vťahovať problematiku Ukrajiny, môže to zmariť výsledok rokovaní. Za riziko v programe PS/Spolu možno považovať aj návrhy pre boj s tzv. hybridnými hrozbami, o čom som už písal tu.

Veľký problém predstavujú protiruské postoje niektorých členov PS/Spolu, ktorí sa snažia zmariť možné zmiernenie napätí medzi EÚ a Ruskom. M. Poliačik v Rade Európy vehementne vystupoval proti francúzsko-nemeckej iniciatíve vrátiť Rusku hlasovacie práva v PZ RE, ktorá mala zabrániť úplnému odchodu RF z tejto organizácie (pozri tu). M. Šimečka, nekritický obdivovateľ extrémneho militaristu J. McCaina (napísal „Taký politik sa už nenarodí“), je odporcom názorov prezidenta E. Macrona, ktoré by v otázke Ruska mohli viesť k osamostatneniu politiky EÚ od vplyvov USA. M. Šimečka tiež spolupredkladal provokatívnu rezolúciu v Európskom parlamente, ktorou sa „prepisovala“ história Druhej svetovej vojny a vyvolala novú vlnu vzájomných napätí s RF. Z politikov Spolu treba spomenúť najmä D. Roháča z American Enterprise Institute, ktorý označuje zástancov priateľskej politiky voči RF vulgárnymi pojmami „blázni, trollovia a užitoční idioti“.

Najkritickejší program voči Rusku do volieb 2020 pripravilo zrejme KDH. Je to trochu prekvapujúce, pretože KDH v minulosti vystupovalo umiernenejšie a ani členská základňa strany nie je rusofóbna. Formulácie naznačujú, že hnutie sa v danej otázke dostalo do vleku proamerických mimovládnych organizácií. Nepochopiteľný je tento výrok z programu: „V našej politike sa budeme usilovať o vytváranie potenciálu pre pozitívne zmeny v Rusku, a zároveň, aspoň dočasne, o znižovanie …takej ekonomickej spolupráce, z ktorej dokázateľne profitujú predstavitelia súčasného ruského režimu.“ Ako si však KDH predstavuje znižovanie ekonomickej spolupráce s RF? Znamená to, že ak z leteckého spojenia medzi RF a SR budú profitovať predstavitelia režimu, KDH zakáže toto letecké spojenie? Mnohí predstavitelia režimu majú pozície i v ruských podnikoch. Zakáže azda KDH našim podnikateľom export pre tieto podniky? Nebolo znižovania ekonomickej spolupráce za posledné roky už dosť?

Závažne znie i formulácia „vytváranie potenciálu pre pozitívne zmeny v Rusku“. Vecou Slovenska však nie je poučovať Rusov, čo sú pozitívne zmeny a vytvárať v RF „potenciál“ týchto zmien. Čosi podobné v opačnom garde by sa nazývalo „hybridná vojna“. Podľa očakávania, v programe KDH vyčítajú Rusku, že „hrubo porušuje medzinárodné právo napríklad anexiou Krymu, okupáciou častí východnej Ukrajiny, alebo zasahovaním do územnej celistvosti Gruzínska a Moldavska.“ Lenže voči USA žiadne obvinenia z porušovania medzinárodného práva, naopak výrok: „V rámci transatlantickej spolupráce budeme upevňovať a rozvíjať naše vzťahy so Spojenými štátmi americkými vo všetkých oblastiach doterajšej spolupráce.“

Protiruský postoj KDH možno tiež pozorovať v tom, že pri Rusku výslovne spomína „nárast náboženského prenasledovania namiereného aj proti predstaviteľom kresťanských cirkví“. Nuž, vo svete existuje veľa štátov, kde sú prenasledovaní predstavitelia kresťanských cirkví, ale spomínať to výslovne v súvislosti s Ruskom je neprimerané. Situácia kresťanských cirkví v RF nie je vôbec zlá, i keď niektoré ďalšie náboženské skupiny sú skutočne prenasledované, napr. Svedkovia Jehovovi. Zaujímavé je i to, že pri snahe o „pomoc politickým väzňom alebo väzňom svedomia v nedemokratických krajinách“ sa KDH chce zamerať na dva štáty – Kubu a Bielorusko. Pri Kube sa to dá pochopiť kvôli antikomunizmu, ale Bielorusko? Chce KDH po Kyjeve vyvolať Majdan aj v Minsku? Nebolo by lepšie zamerať sa miesto tradičných amerických cieľov na krajiny, kde sú reálne prenasledované kresťanské menšiny?

Vo všeobecnosti možno povedať, že strana Vlasť je vo svojom programe dosť kritická k politike západných štátov: „Naopak, napríklad nedávna vojna na európskom kontinente proti Federatívnej republike Juhoslávii vedená vojskami USA a NATO, organizovanie štátneho prevratu na Ukrajine, schvaľovanie umiestnenia jadrových zbraní USA na území Európskej únie a rozmiestňovanie vojsk NATO pri hraniciach Ruskej federácie, výrazne zhoršujú reálnu bezpečnosť občanov EÚ a Slovenska. Táto situácia môže viesť ku svetovej jadrovej vojne. Budeme preto presadzovať znižovanie prítomnosti výzbroje a vojsk USA na území Európskej únie, vrátane zákazu umiestňovania cudzích vojsk a vojenských zariadení na území Slovenska, normalizáciu situácie na Ukrajine a tvorbu mierových vzťahov medzi národmi. V rámci nášho členstva v NATO budeme presadzovať dodržiavanie platnej zmluvy a medzinárodného práva.“

Strana tiež principiálne odmieta označiť Rusko za nepriateľa: „Slovenská republika nemá nepriateľov a nie je vo vojnovom stave so žiadnym štátom sveta.“ Za dôležitú možno považovať i formuláciu: „Naše ozbrojené sily nebudeme používať v žiadnych útočných vojnách.“ V programe sa objavuje i výzva na zrušenie protiruských sankcií: „Budeme presadzovať, aby Slovenská republika aj bez účasti EÚ zrušila všetky politické a hospodárske sankcie voči Ruskej federácii lebo sú zjavne v rozpore s medzinárodným právom a vážne poškodzujú našu dôveryhodnosť v medzinárodných vzťahoch.“ Tieto formulácie znejú odvážne, ale je otázne, nakoľko sa strane podarí presadzovať svoj program a aké kompromisy by bola ochotná urobiť v prípade účasti vo vláde. Aj v niektorých ďalších častiach programu strany Vlasť sa nachádzajú problematické body a ani samotný Š. Harabin nie je „nepopísaným listom“.

Dobrá voľba nepatrí medzi favoritov volieb a v mnohom opakuje podobné témy ako iné opozičné strany: zvyšovanie výdavkov na zbrojenie, silnú atlantickú orientáciu, atď. V programe sa uvádza: „Zároveň podporíme snahy o zafixovanie výdavkov na obranu vo výške 2% HDP od roku 2024.“ Veľmi dôležitá je aj formulácia. „Zároveň musí Slovenská republika pevne stáť za územnou integritou Ukrajiny, pričom Krym aj Donbas sú jej integrálnou súčasťou a mierový proces sa má uskutočňovať v rámci systému Minských dohôd.“ Podobne ako iné strany i Dobrá voľba sa v programe zameriava i na „hybridné hrozby“, napr.: „Budeme oboznamovať obyvateľstvo o aktívnom pôsobení dezinformačných kampaní…“ Oceniť však treba, že strana spomína aj hodnotu mieru: „Najdôležitejším životným a národným záujmom pre Slovensko je zabezpečiť život našich občanov v mieri.“

Určité obavy vyvoláva, že medzi členmi strany sú niektorí jednotlivci s premrštenými postojmi k Rusku, najmä K. Cséfalvayová. Jej výroky na Facebooku voči názorovým oponentom sú veľmi agresívne, napr. keď v statuse o vysielaní slovenských jednotiek do Poblatia označila odporcov za „piatu kolónu Kremľa“. Alebo keď doktorát univerzity MGIMO označila za „kremeľský doktorát“. Na svojom Facebooku tiež napísala „Prestaňme blúzniť o mostoch medzi východom a západom…“. Probleamtické názory zastáva i M. Fedor, ktorý významnú mierovú konferenciu v Košiciach „Cesty k mieru“ zhanobil slovami: „Slovenský premiér však v Košiciach hostí otvorených podporovateľov ruskej agresie a označuje to za mierovú konferenciu…“ Toto tvrdenie bolo hrubou dezinformáciou, pretože išlo o naozaj významnú mierovú konferenciu a spoluorganizovalo ju i Nemecko-ukrajinské fórum, ktoré je silno prokyjevské (písal som tu).

V programe strany „Socialisti.sk“ dominuje ako jedna z hlavných tém snaha o mier: „Iniciujeme vystúpenie z NATO, zrušenie armády a vytvorenie prvého mierového štátu v Európe.“ Takisto: „Nepodporíme žiadne vojenské operácie medzinárodného spoločenstva bez jednoznačného mandátu OSN.“ Veľmi dôležitá je aj formulácia: „Presadíme zavedenie výchovy ku kultúre mieru a nenásiliu do učebných osnov základných a stredných škôl.“ Táto formulácia je dôležitá, pretože ideológia militarizmu sa už dnes šíri i prostredníctvom školstva. Vo vzťahu k RF je zasa významná táto formulácia: „Budeme sa usilovať o pestovanie a posilňovanie priateľských vzťahov so všetkými krajinami, ktoré o to budú mať záujem.“ Hlavnou osobnosťou strany je E. Chmelár, ktorý sa snaží o priateľské vzťahy s RF, ale súčasne dokáže Rusko aj kritizovať. To sa prejavilo napr. jeho účasťou na protiruských demonštráciách pri otázke Krymu alebo pri jeho podpore aktivistov Greenpeace. Strana Socialisti.sk má však malú šancu na úspech vo voľbách a postoje E. Chmelára sú často veľmi konfrontačné a pre voličov mätúce.

Najvýznamnejšou mimoparlamentnou stranou, reprezentujúcou maďarskú menšinu, je strana MKS. Podľa očakávania v programe strany je cítiť jednoznačné prihlásenie sa k atlantickej politike. Strana chce bezpodmienečne zvýšiť výdavky na zbrojenie na 2% HDP a usiluje sa o  „odstránenie stigmy príživníka“, ktorý podľa názoru strany spôsobili nízke výdavky SR na zbrojenie. Podobné pojmy však znejú ľahkovážne, keďže 2% HDP je z hľadiska štátneho rozpočtu okolo 11% príjmov, teda suma, ktorá môže chýbať inde. Strana chce aj „Zlepšenie prestíže Slovenska v rámci NATO“, čo si bude zrejme vyžadovať ešte dodatočné náklady. MKS chce tiež „Hrať rozhodujúcu úlohu pri stabilizácii bezprostredného susedstva a pokračovať v rozširovaní na základe prístupových kritérií.“ To znamená najmä podporu vstupu Ukrajiny do EÚ a NATO. V tejto súvislosti ale trochu prekvapuje, že program MKS ako strany maďarskej menšiny pri téme Ukrajiny nereflektuje komplikovanú situáciu tamojších Maďarov.

V programe sa podľa očakávania riešia aj tzv. hybridné hrozby a požaduje sa: „Posilnenie pripravenosti a schopnosti reagovať prostredníctvom intenzívnejšej regionálnej spolupráce.“ Regionálna spolupráca v tejto oblasti však môže byť problematická, lebo niektorí analytici vidia práve v premiérovi V. Orbánovi priateľa Moskvy. V tejto súvislosti môže byť zaujímavé i to, že program MKS v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky pripravila Orsolya Rácz, známa svojou prácou pre mimovládnu organizáciu GLOBSEC Policy Institute. Lenže práve táto organizácia je voči Budapešti kritická a naopak, často je vnímaná i ako hlavný slovenský partner protiorbánovskych mimovládnych organizácií v Maďarsku (napr. Political Capital).