brankof.blog.pravda.sk

Víťazstvo v Druhej svetovej vojne a jej koniec si 8. a 9. mája tradične pripomíname pri pamätníkoch našich osloboditeľov z Červenej armády a ich spojencov. Žiaľ, v posledných rokoch si časť spoločnosti pripomína tento sviatok šírením rusofóbnej nenávisti. Uvedený trend sa prenáša na čoraz vyššiu úroveň a je len otázka, kedy a či sa vôbec zastaví. V mainstreamových médiách už nik objektívne hodnotenie histórie ani nepredstiera, prorežimní analytici znižujú úlohu Rusov pri oslobodení, „mccarthisti“ z mimovládnych organizácií osočujú každého s iným názorom a vládni predstavitelia hľadajú ruskú hybridnú zbraň všade, od vakcín až po motorky. Zostruje sa aj situácia vo svete a ten stále viac pripomína tridsiate roky 20. storočia. Preto si neustále musíme pripomínať memento Druhej svetovej vojny. Nesmieme dopustiť, aby sa nenávistné šialenstvo v súčasnosti premenilo na otvorenú vojnu.

V nasledujúcom texte sa budem venovať týmto témam:

• Znižovanie ruského podielu na Víťazstve

• Inštitucionálne zásahy

• Ruskí verzus poľskí motorkári

• Nechceme vojnu s Ruskom!

Medzi tradičné nástroje rusofóbnej propagandy na Slovensku patrí znižovanie podielu ruského národa na víťazstve v Druhej svetovej vojne. Mainstream pravidelne šíri verziu, že Rusi nepatrili medzi najväčšie obete nacistov (písal som o tom tu). Často sa tiež zdôrazňuje, že oslobodenie Európe priniesli ukrajinské a bieloruské fronty Červenej armády a niektorí propagandisti toto označenie stotožňujú s etnickou príslušnosťou vojakov ČA. Lenže fronty označovali rôzne skupiny armád a označenie dostali podľa územia, na ktorom v určitej fáze vojny operovali. Žiadny front neniesol názov „ruský“, hoci ruskí vojaci mali jasne najväčší podiel medzi príslušníkmi Červenej armády.

Aj tento rok krátko pred Dňom víťazstva mainstreamový analytik A. Duleba povedal: „Červená armáda bola tvorená z 15 sovietskych republík, ale my to na Slovensku považujeme za ruskú armádu. To, že z tých zhruba 20 miliónov zabitých vojakov bolo 8 miliónov Ukrajincov, 6 miliónov Bielorusov, čo je 14 miliónov, a zvyšok boli ďalšie národy vrátane Rusov, to nám uniká. Máme tu mylný pocit, že to bolo Rusko.“ Išlo o očividnú a hanebnú snahu znížiť ruský podiel na Víťazstve. Nepravdivé tvrdenia A. Dulebu už presvedčivo vyvrátil M. Krno, je však absurdné, že niekto dokáže také čosi vôbec vysloviť. V prípade Bielorusov treba uznať a skloniť sa pred ich veľkými obeťami, ale vo vojne určite nezomrelo viac bieloruských (ani ukrajinských) než ruských vojakov. Celkovo na začiatku Druhej svetovej vojny žilo v Bielorusku asi 9 miliónov ľudí, pričom etnických Bielorusov bolo ešte menej. Ak by teda padlo 6 miliónov bieloruských vojakov (nepočítame civilistov) a zarátali by sme aj preživších vojakov, koľko by asi muselo byť zmobilizovaných obyvateľov? Vrátane batoliat, invalidov či nevládnych starcov oboch pohlaví…

Napriek nepriateľským vyjadreniam voči všetkému ruskému si vládni politici netrúfajú úplne odignorovať pamiatku oslobodenia a preto používajú iné nástroje na poškodzovanie prejavov úcty voči osloboditeľom. Ide najmä o útoky na ochrancov ich pamiatky na Slovensku – tým je predovšetkým Slovenský zväz protifašistických bojovníkov (SZPB). SZPB združuje skoro všetkých žijúcich veteránov SNP, jeho členovia si najviac pripomínajú históriu oslobodenia, najčastejšie kladú vence a starajú sa o hroby padlých príslušníkov Červenej armády (i ďalších osloboditeľov). Organizácia však nie je ochotná prijať verziu, ktorá by znižovala prínos ruského národa na oslobodení ani rozvíjať protiruské naratívy. Preto je médiami šikanovaná, štát sa usiluje okresať jej príjmy a v tomto roku jej ešte stále neboli vyplatené štátne príspevky, na ktoré má nárok zo zákona. Je pritom jasné, že to môže mať dopad na mnohé aktivity, spojené s pamiatkou padlých vojakov. Vláda radšej financuje boj proti „dezinformáciám“ v Gruzínsku a minister Korčok za týmto účelom tlačí peniaze do bývalej Naďovej mimovládnej organizácie SSPI. Minister Naď síce hovorí, že už nemá s organizáciou vzťah, ale vybral si z nej tak štátneho tajomníka ako aj riaditeľku kancelárie na svojom ministerstve…

Veľké pobúrenie mainstreamových médií priniesla aj nedávna jazda motorkárov z klubu Noční vlci, ktorí sa prišli pokloniť osloboditeľom pri ich pamätníkoch na Slovensku. Médiá opäť predviedli skutočné excesy. Vrchol všetkého bol štylisticky ťažkopádny, ale vulgárny článok M. Havrana v denníku Sme. Nielenže Nočných vlkov obvinil, že sú „pôvodom kriminálny gang“, ale dokonca ich porovnal s teroristickou skupinou Boko Haram. Obvinil aj ďalších ľudí, ktorí sa na kladení vencov s Nočnými vlkmi zúčastnili, vraj sú „vlastizradcovia a kolaboranti“. A podľa očakávania publikoval výzvu na zákaz danej akcie: „Je zarážajúce, že to úrady trpia…“ Vrcholom trápnosti však boli invektívy: „…nie sú žiadnymi vlkmi, ale pupkatými pivármi zo seneckého stánku s langošmi“ alebo „…divadlo sedlákov v kožených bundách, ktoré už nedokážu pre bôčiky zatvoriť“. Netreba pripomínať, že dané opisy na väčšinu Nočných vlkov nesedia, zaujímavé je však to, že uvedené posmešky kvôli obezite moderátor RTVS odpublikoval v deň, keď „Silná zostava“ riešila v televízii tému „Bodyshaming – posmešky a ponižovanie za kilá navyše“.

V tomto roku však kritika nezostala iba v médiách, ale do ťaženia proti Nočným vlkom sa aktívne zapojili aj oficiálni predstavitelia SR. Štátny tajomník ministerstva zahraničia M. Klus sa vyjadril, že „Noční vlci u nás nie sú vítaní.“ Aktivistický postoj slovenského MZVaEZ si pritom treba porovnať s postojom ruských orgánov, ktoré každoročne umožňujú skupine poľských motorkárov vstup na svoje územie, aby tam kládli vence pri pamätníku Katyňskej masakry. „Międzinarodowy motocyklowy rejd katyński“ do ruskej Katyne plánujú poľskí motorkári aj počas tohto leta. Poliaci pritom používajú oveľa provokatívnejšie symboly než Noční vlci, napr. nosia „husárske krídla“, čo je symbolika, ktorú v minulosti používali poľské vojenské oddiely husárov. Pri téme Katyň tiež treba pripomenúť, že práve delegácia Nočných vlkov v minulosti vzdala úctu a položila kvety k pamätníku obetiam Katynskej masakry. Celkovo treba oceniť, že ruské orgány si vo veci poľských motorkárov dokážu udržať nadhľad a neprezentujú sa ako M. Klus v denníku Sme. Klusov článok však bol problematický aj preto, lebo Noční vlci, ktorí sa zúčastnili kladenia vencov, neboli Rusi, ale takmer výlučne slovenskí občania. V mene koho teda vyhlasuje predstaviteľ MZVaEZ, že občania SR nie sú na Slovensku vítaní?

V reakcii na rastúcu rusofóbiu sa v mesiaci máj v rôznych mestách Slovenska objavili billboardy Slovensko-ruskej spoločnosti, ktorými si pripomenula oslobodenie a prihlásila sa k mierovému posolstvu. Mainstreamoví autori sa síce s predstieranou naivitou pýtali „A kto tu chce vojnu s Ruskom?“, Avšak každý, kto sleduje situáciu vo svete, musí vidieť, že riziko veľkej vojny sa zvyšuje. Vojna môže vzniknúť pri náraste napätia a nedorozumení medzi Ruskom a NATO pri rôznych vojenských cvičeniach a manévroch, zvlášť hrozivo však v posledných rokoch pôsobili vyjadrenia najvyšších predstaviteľov USA. D. Trump v roku 2018 povedal „Rusko sľubuje, že zostrelí všetky strely v Sýrii. Pripravte sa, Rusko, pretože prídu, pekné a nové a chytré!“. Povedal to v čase, keď americké vojská skutočne zaútočili na Sýriu. Nový prezident J. Biden zasa nedávno označil V. Putina za „killera“… Militantná rétorika rastie aj na Slovensku a to spoločne so snahou popierať úlohu Ruska pri oslobodení.

Na záver možno iba konštatovať, že pri súčasných sporoch medzi Ruskom a Západom nie je nikto bez viny a miesto jazyka vyhrážok a sankcií treba usilovať o racionálny dialóg a kompromisy. Musíme hľadať platformy pre spoluprácu a tou najvhodnejšou sú spoločné prejavy úcty padlým osloboditeľom.