brankof.blog.pravda.sk

Hokejové majstrovstvá sveta v Lotyšsku boli od samého začiatku poznačené politikou. Nielen odňatie organizácie Bielorusku v januári 2021, ale aj ich samotný priebeh tento trend potvrdzuje, pričom je paradoxné, že hoci Západ používa šampionát proti Bielorusku a Rusku, diskriminačné excesy lotyšskej vlády proti miestnej rusko-jazyčnej menšine necháva bez povšimnutia.

V nasledujúcom texte sa budem venovať týmto témam:

• Odňatie šampionátu Bielorusku

• Vyvesovanie opozičnej vlajky

• Práva ruskej menšiny v Lotyšsku

V roku 2020 sa mali konať majstrovstvá sveta v hokeji, ktoré mali spoločne organizovať dve krajiny s rôznou historickou skúsenosťou – Lotyšsko a Bielorusko. Situáciu skomplikovala už samotná pandémia koronavírusu COVID-19, avšak ešte dôležitejším faktorom sa ukázala politika štátov Západu, ktoré s nespokojnosťou vnímali, že masívne protivládne protesty kvôli prezidentským voľbám v Bielorusku v roku 2020 neviedli k zmene tamojšieho režimu. Spoločná organizácia MS v hokeji medzi Lotyšskom a Bieloruskom mala pôvodne slúžiť lepšiemu zblíženiu Západu a Východu, ukázalo sa však, že niečo také nie je v silách súčasných politikov. Tlak na vylúčenie Bieloruska ako organizátora MS prichádzal zo strany Lotyšska, jeho názor však nebol rozhodujúci a podstatné bolo to, ako sa k celej veci postavia významnejšie štáty Západu. Snahu o zmenu režimu v Bielorusku a odňatie organizácie MS prejavovali tak USA a Kanada. V Severnej Amerike však nie sú hokejové MS významnou témou a tak podstatnú úlohu zohrali európske štáty, najmä Nemecko a Švédsko. Bielorusko bolo vystavené nátlaku už pri šampionáte v roku 2014, ktorý organizovalo samo. Vtedy k bojkotu ani odňatiu šampionátu nakoniec neprišlo, zrejme aj preto, lebo na začiatku roku 2014 prebehol Majdan v Kyjeve a Bielorusko sa javilo ako nádejný sprostredkovateľ sporov medzi Západom a Ruskom.

Pri odnímaní organizácie MS 2021 bolo rozhodujúce to, že do nátlaku proti Bielorusku sa zapojili nemeckí sponzori, ktorí vytvárali nátlak na hokejovú federáciu IIHF. Išlo o firmu Škoda Auto, ktorá patrí pod nemecký koncern Volkswagen, ale aj firmu Liqui Moly a kozmetický koncern Beiersdorfer, vyrábajúci značku Nivea. Bielorusko už kvôli ich konaniu zakázalo predaj uvedených produktov na svojom území. Najväčšie riziko to celé predstavuje pre firmu Škoda Auto, ktorá zohráva významnú úlohu v českej ekonomike a má silné postavenie i na trhoch v bývalom ZSSR. Bieloruskými zákazmi firme vzniknú škody, avšak keď sa k bieloruským sankciám nepridá Rusko, nebudú až tak významné. Dá sa však predpokladať, že imperiálna „športová vojna“ bude v priebehu najbližšieho roku pokračovať už na LOH v Tokiu a ZOH v Pekingu. Medzinárodný olympijský výbor nedávno vylúčil prezidenta A. Lukašenku z účasti na LOH v Tokiu.

Na celej záležitosti je najprekvapivejšie, ako tvrdo postupujú západní aktéri športovej vojny proti Bielorusku. Problém sa najlepšie ukazuje pri komparácii západného postupu voči Bielorusku a iným organizátorom športových podujatí. Veľmi dobre možno dvojaký meter uvidieť v prípadoch štátov, kde je situácia s ľudskými právami oveľa horšia než v Bielorusku, sú však spojencami USA. Stačí si uvedomiť, že v roku 2022 sa budú konať majstrovstvá sveta vo futbale v Katare. Ide o de facto absolutistickú monarchiu, kde síce existuje parlament, nie však reálna opozícia a voľby sa od roku 2013 stále odkladajú. V Katare tiež platí prísna verzia islamského práva s kameňovaním, bičovaním a trestami smrti, napr. za homosexualitu. Netreba hovoriť o otrockej práci, ktorú si nemohli nevšimnúť ani na Západe, avšak napriek všetkým výhradám FIFA trvala na organizácii podujatia v Katare. Pravdepodobnejšie je, že západná politika sa aktívne prejaví pri ZOH v Pekingu 2022, i keď aj tu možno očakávať, že práve tu budú západní sponzori opatrní a nedovolia si to, čo voči Bielorusku. Čínsky trh je pre nich neporovnateľne významnejší.

Veľkým škandálom, ktorý sa prejavil počas MS 2021, bolo vyvesenie opozičnej bielo-červeno-bielej vlajky ako vlajky Bieloruska zo strany lotyšských organizátorov. Ide o vlajku, ktorú používa veľká časť bieloruskej opozície počas protestov proti prezidentovi A. Lukašenkovi. Túto vlajku však používali už kolaboranti s Nemcami počas prvej i druhej svetovej vojny a nejde o štátny symbol Bieloruska. Po vyhlásení nezávislosti v roku 1991 sa opäť chvíľu používala, ale v roku 1995 sa o nej konalo referendum a asi 80% Bielorusov vtedy daný symbol odmietlo. V Bielorusku tento symbol mnohí odmietajú práve kvôli histórii Druhej svetovej vojny a najmä žijúci veteráni ho vnímajú ako extrémistický. Nedobre vyznieva, že za vyvesenie danej vlajky sa zasadili v Lotyšsku, kde sa dokonca aj členovia vlády zúčastňujú na pochodoch veteránov Waffen SS. Lotyšsko sa kvôli vyvesovaniu tejto vlajky dostalo do sporu aj s hokejovou federáciou a preto odstránila i vlajku IIHF

V prípade organizátorov bolo vyvesenie opozičnej vlajky miesto oficiálneho symbolu Bieloruska reakciou na zatknutie opozičného politika R. Prataseviča, ktorý letel lietadlom Ryanair do Vilniusu v Litve. Bielorusi v bieloruskom vzdušnom priestore prinútili toto lietadlo pristáť pod zámienkou bezpečnostnej hrozby a opozičného predstaviteľa zadržali. Išlo o postup, ktorý nebol v súlade s normami medzinárodného práva a nemal by sa opakovať. Je však zrejmé, že Bielorusi si tu brali príklad od západných štátov, ktoré podobný postup použili napr. v roku 2013, ktoré znemožnili prelet lietadla bolívijského prezidenta E. Moralesa. Viaceré štáty EÚ mu vtedy znemožnili prelet a donútili ho pristáť vo Viedni, kde lietadlo prehľadali, keďže mali informáciu, že sa v ňom ukrýva E. Snowden. Keby sa v lietadle naozaj nachádzal, zrejme by ho vyvliekli a odovzdali Američanom. V roku 2013 pritom išlo o oveľa závažnejší incident, pretože prezidentské lietadlo požívalo vyššiu právnu ochranu než lietadlo Ryanair. Skúsme si však predstaviť, že by počas ZOH 2022 v Pekingu reagovali na nemeckú účasť na incidente s lietadlom E. Moralesa tým, že by vyvesili miesto oficiálnej nemeckej vlaky vlajku socialistickej NDR…

Pri športových sankciách však treba spomenúť i situáciu s ľudskými právami v samotnom Lotyšsku. Ide najmä o práva ruskej menšiny, voči ktorej sa uplatňuje etnokratická diskriminácia (téme som sa venoval tu). Hneď po získaní nezávislosti prijali v Lotyšsku zákonnú úpravu, ktorá vylučovala zo štátneho občianstva a tým aj z volieb do parlamentu veľkú väčšinu osôb ruskej národnosti. Tým ich vlastne vylúčili zo spolurozhodovania o budúcnosti krajiny. Po vzniku Lotyšska bola zo štátneho občianstva vylúčená asi tretina obyvateľov. Pre získanie občianstva bolo treba urobiť štátnu skúšku z jazyka i histórie, čo však nebolo vôbec jednoduché. Stačí si predstaviť, ako by asi dopadli mnohí príslušníci maďarskej menšiny, keby sme ako podmienku občianstva stanovili znalosť jazyka. Napriek danej diskriminácii však postupne podiel apolitov v Lotyšsku klesá, i keď dôležitú úlohu zohrali nielen úspešné jazykové skúšky, ale i to, že mnohí sa z Lotyšska odsťahovali, napr. do iných krajín EÚ. V posledných rokoch však vzbudila najväčšiu nespokojnosť téma zákazu a blokovania vysielania ruských médií či prenasledovanie rusko-jazyčných novinárov a aktivistov.

Zrejme najvážnejšia je však likvidácia vzdelávania v menšinovom ruskom jazyku (téme som sa venoval tu). Podľa novely zákona o vzdelávaní z roku 2018 musí byť na prvom stupni podiel výučby v lotyšskom jazyku aspoň 50%, na druhom stupni aspoň 80% a na treťom stupni má byť celá výučba v lotyšskom jazyku (okrem výučby ruštiny ako cudzieho jazyka). Doteraz pritom platilo, že ruský jazyk sa mohol v školách používať, i keď na druhom a treťom stupni verejných škôl musel byť podiel výučby 60:40 pre lotyšský jazyk. Novela sa však dotkla aj súkromných škôl a bola zameraná diskriminačne voči ruskému jazyku. Bilinguálne vzdelávanie v angličtine či nemčine môže ďalej pokračovať, pretože výučba v oficiálnych jazykoch EÚ sa neobmedzila. Na lotyšských politikov príliš nezaberali ani masové demonštrácie miestnych Rusov, ani nesúhlasné stanoviská medzinárodných orgánov, či už išlo o komisára OBSE pre národnostné menšiny, Výbor OSN pre likvidáciu rasovej diskriminácie, atď. Úprava týkajúca sa stredných škôl sa začala uplatňovať na jeseň 2020, čo v kombinácii s dištančnou formou vzdelávania počas pandémie viedlo k vážnemu porušenia práva na vzdelanie i ďalších ľudských práv príslušníkov ruskej menšiny v Lotyšsku.

Po januárovom odňatí organizácie hokejových MS Bielorusku kvôli ľudským právam sa priam núkala kritika Lotyšska kvôli porušovaniu práv príslušníkov tamojšej ruskej menšiny či kvôli vládnej podpore pochodov veteránov Waffen SS. Samozrejme, že existujú dôvody, pre ktoré treba tému ľudských práv a športových podujatí oddeliť i v prípade Lotyšska, je však nepochopiteľné, keď sa ľudské práva inštrumentalizujú takto selektívne.