brankof.blog.pravda.sk

Dňa 9. apríla 2015 sa na Hviezdoslavovom námestí uskutočnilo ďalšie mierové zhromaždenie proti základniam NATO na Slovensku. Tak ako aj pri minulých zhromaždeniach, hlavným dôvodom boli obavy z umiestnenia základní NATO na území Slovenska.  A tak ako minule, aj tento krát sa proti zhromaždeniu rozpútala zúrivá kampaň v niektorých médiách. Keďže som však toto podujatie moderoval, vyjadrím sa k niektorým mediálnym nepravdám.

                Široké spektrum účastníkov

Predovšetkým treba zásadne odmietnuť celý obraz zhromaždenia, ktorý sa vytvára v tzv. mienkotvorných médiách. Na zhromaždení sa objavili zástancovia rôznych názorových skupín.  Početné boli antifašistické skupiny, ale za mier prišli na  námestie demonštrovať aj zástancovia európskej integrácie. A hoci o tom v tzv. mienkotvorných médiách nepísali, na Hviezdoslavovom námestí viali i vlajky EÚ,.

Treba si uvedomiť, že tí, ktorí podporujú európsku integráciu, sa nemusia nutne stotožňovať so súčasnou politikou EÚ vo vzťahu k NATO alebo vo vzťahu k Rusku. Na tému budúcnosti EÚ vznikli diskusie aj medzi účastníkmi zhromaždenia, v ktorých sa prejavila pluralita názorov. Samozrejme, že na zhromaždení boli i rôzne iné vlajky, vrátane tých ruských, ale mediálne popisy celej udalosti boli úplne scestné.

             Program zhromaždenia

Na úvod programu zhromaždenia zaznela štátna hymna SR, následne som vystúpil ja a oznámil programové ciele zhromaždenia. Napriek tomu, že práve tento prejav v mene organizátorov bol pre zhromaždenie meritórny, nikde v tzv. mienkotvorných médiách o ňom nepísali. Pretože by to zrejme vyvrátilo ich nepodložené tvrdenia, ktorými sa snažili zdiskreditovať celé zhromaždenie.

Ako ďalší vystúpil J. Čarnogurský a po ňom známy slovenský básnik T. Kriška. Účastníci si potom pripomenuli pacifistické hnutia 20. storočia skladbou Imagine od J. Lennona. Po tejto skladbe pokračovalo zhromaždenie spontánnymi príspevkami občanov, ktorí sa na námestí zhromaždili a prejavili ochotu vyjadriť svoj názor. To bola najdôležitejšia časť celého zhromaždenia.

Táto časť zhromaždenia prebiehala spôsobom, ktorý bol inšpirovaný občianskymi zhromaždeniami z roku 1989. I z toho je zrejmé, že obvinenia o „zhromaždeniach eštebákov“ boli úplne scestné. Naopak, práve na tomto zhromaždení dostali príležitosť vystúpiť občania, ktorý si želali vyjadriť svoj názor za mier a nikto nekádroval ich „triedny pôvod“. Podmienkou ich vystúpenia však bolo, že sa zdržia akýchkoľvek vulgarizmov a akéhokoľvek hlásania nenávisti. Ich vystúpenia boli tiež obmedzené na tri minúty. Po týchto prejavoch zaznela opäť štátna hymna SR a zhromaždenie sa skončilo.

            Spontánne vystúpenia

Pri vystúpeniach občanov treba povedať jedno: o slovo prihlásili väčšinou ľudia, ktorí boli organizátorom neznámi a ktorí tam prišli podporiť mier vyjadrením svojich názorov. Pre organizátorov by bolo určite pohodlnejšie nechať zaznieť iba názory pozvaných hostí, ako sa to robí na iných zhromaždeniach. Avšak pridaná hodnota týchto mierových zhromaždení spočíva v tom, že tu panuje slobodná a spontánna atmosféra.

Žiaľ, momentálne sa u nás na názory občanov politici príliš ohľad neberie a ľudia nemajú možnosť prejaviť názory ani v mnohých tzv. mienkotvorných médiách, Tam sa stále častejšie presadzujú zákazy a mazania diskusií pod článkami. Občania preto majú záujem povedať svoj názor aspoň na verejných zhromaždeniach. Naše zhromaždenie je slobodnejšie ako médiá, ktoré nás kritizujú a keď tam o vystúpenie požiadajú novinári, ktorí nás dnes osočujú, dostanú slovo i oni. Hoci nie som presvedčený, či by títo novinári dokázali hovoriť v prospech mieru čo i len jednu minútu.

Organizátori zhromaždenia tiež nekádrovali účastníkov zhromaždenia a medzi stovkami zúčastnených to nebolo ani dobre možné. Kádrovanie však robili médiá po zhromaždení. Skupiny novinárov si nahrávali všetky spontánne vystúpenia občanov, aby z nich následne mohli povystrihovať niečo, čím by sa celé zhromaždenie dalo zdiskreditovať. Spomedzi množstva spontánnych vystúpení zhromaždených sa určite vždy dá vystrihnúť niečo na diskreditáciu, avšak celkovo v prejavoch účastníkov zazneli zväčša úplne iné témy, než sa neskôr objavili v médiách.

             O čom sa naozaj hovorilo

Najčastejšie opakovanou témou boli výzvy na mier a za ukončenie násilia na Ukrajine. V tejto súvislosti zazneli výzvy i na zastavenie agresívnej militaristickej kampane v médiách. Viacerí rečníci vyjadrili kritiku priamo voči spravodajstvu RTVS a jeho „diskusiám“ bez oponentov.

Ďalšou z častých tém boli i varovania pred hrozbami fašizmu a proti  spochybňovaniu výsledkov druhej svetovej vojny. Napriek tomu, že práve tieto témy zaznievali obzvlášť často, médiá ich akosi prehliadli. Najmä preto, lebo potom by bolo mediálne osočovanie z extrémizmu nedôveryhodné.

Ciele mediálnej diskreditácie zhromaždenia proti základniam NATO sú pritom očividné. Niekto chce odstrašiť skupiny obyvateľov, ktoré si želajú mier, od účasti na zhromaždení. Preto sa celé mierové zhromaždenie proti základniam NATO označí buď za pravicový alebo ľavicový extrémizmus.

           Ciele zromaždenia

Aby však bolo každému jasné, aké „extrémne“ ciele zhromaždenie sleduje, uvediem obsah vlastného úvodného vystúpenia. Ten bol z hľadiska programových cieľov zhromaždenia zásadný:

                        Vážené dámy a páni, vážení priatelia!

            Predovšetkým mi dovoľte, aby som Vás tu všetkých srdečne privítal. Zhromaždili sme sa tu aj dnes ako ľudia s najrôznejšími politickými predstavami a názormi.  Líšime sa v názoroch na mnohé témy, spája nás ale spoločný cieľ.

            Našim najvyšším cieľom je mier, mier na Ukrajine i v celej Európe. A domnievame sa, že  zriadenie základní NATO na Slovensku mieru nenapomôže. Preto povedzme nahlas: Nech žije mier!

            V záujme mieru odmietame aj militaristickú rétoriku našich médií. Odmietame označovať mierové úsilie ako „appeasement“ alebo Mníchovskú zradu. Sme presvedčení, že občiansku vojnu na Ukrajine vyriešia len kompromisy a nie dodávky zbraní ktorejkoľvek z bojujúcich strán.

            Nie je to tak dávno, čo boli v médiách za Hitlera označovaní Husajn, Kaddáfí, Asad a ďalší. Vojenské riešenia Západu v Iraku, Líbyi či inde však problémy neodstránili a situáciu iba zhoršili. Vojna nie je riešenie ani na Ukrajine. Hľadajme mierové spôsoby urovnania konfliktu a povedzme nahlas: Nechceme vojnu!

            Nechceme vojnu a naopak, chceme priateľské mierové vzťahy so všetkými štátmi, aj s Ruskom aj s USA, napriek tomu, že tieto krajiny vykonávajú svoju egoistickú veľmocenskú politiku.

            Rovnako je dôležité, aby o zriadení základní NATO na Slovensku rozhodovali občania, nie zákulisné intrigy politikov. Tí, ktorí hovoria, že základne slovenskej armády sú základňami NATO, sa mýlia. Slovensko je členom rôznych medzinárodných organizácií, aj NATO, aj OSN, ale základne našej armády nie sú základňami ani NATO ani OSN. A o zriadení takých základní musí rozhodovať vo verejnej diskusii na Slovensku. Ďakujem!“