brankof.blog.pravda.sk

V utorok 7. apríla 2015 odvysielala RTVS ďalší diel „diskusie“ Večera s Havranom s názvom „Sme v studenej technologickej vojne? Alebo máme paranoiu?“: http://tv.sme.sk/v/31647/sme-v-studenej-technologickej-vojne-alebo-mame-len-paranoju.html . Účastníci sa tam zaoberali otázkou konšpiračných teórií, ruskou propagandou a tým, ako treba pred ruskou propagandou chrániť našu demokraciu. Vyznelo to však nanajvýš trápne.

Ak by niekto chcel niekedy vidieť modelový príklad toho, ako skutočná diskusia nemá vyzerať, mal by si pozrieť práve túto Večeru s Havranom. Uvedená „diskusia“ priniesla veľmi jednostranný a neobjektívy pohľad na celú problematiku, bez akejkoľvek polemiky a „súboja“ argumentov. Možno dokonca povedať, že „diskusia“ pripomínala monsterproces v neprítomnosti obžalovaného…

           Ne-diskusia

Už samotné zloženie hostí neumožňovalo objektívne posúdenie „ruskej propagandy“ a výsledok „diskusie“ bol vopred jasný. Na „diskusii“ sa zúčastnili okrem moderátora M. Havrana aj J. Mesík, J. Smatana a R. Klobucký. J. Mesík už dlhodobo publikuje svoje protiruské blogy, najmä na stránke jetotak.sk, ktorú vedie práve M. Havran. Druhým účastníkom bol zase J. Smatana, ktorý údajne „odhaľuje ruskú propagandu“ na slovenskom internete. Publikoval dokonca i nechvaľne známy zoznam webových stránok s „ruskou propagandou“ na Slovensku. R. Klobucký zase skúma ruskú propagandu v rámci svojho grantu. Je očividné, že už pri voľbe účastníkov „diskusie“ išiel M. Havran naisto…

Hostia splnili jeho očakávania do bodky. Charakteristickým znakom celej diskusie bola totalitná jednostrannosť, pri ktorej sa brali do úvahy len argumenty a názory v prospech jednej pozície. Protistrana nemala možnosť vyjadriť sa k žiadnemu argumentu alebo dôkazu, žalobcovia boli súčasne aj sudcami. Pri historických monsterprocesoch sa obžalovaným obvykle kládli aspoň nejaké sugestívne otázky, tu však na sugestívne otázky M. Havrana proti obvineným „propagandistom“ vždy odpovedal jeden z troch „demokratických“ žalobcov.

M. Havran pritom na manipuláciu diskusie mohol použiť aj oveľa inteligentnejšie prostriedky. Keby si napríklad zavolal do diskusie aspoň jedného človeka s trochu odlišnými postojmi a toho by sa v presilovke spolu s ďalšími dvoma účastníkmi snažil „usvedčiť“, vyznelo by to presvedčivejšie. Alebo keby aspoň pripravil dokrútku s nejakým „ruským propagandistom“ a účelov ju zostrihal. Potom by mohol hovoriť, že v relácii zazneli aj opačné názory. Tak to občas urobil aj Š. Hríb, Havranov predchodca v RTVS…

           Hrozba pre demokraciu?

Je zrejmé, že RTVS a M. Havran majú značný strach z pluralitného posúdenia argumentov, keď takto nepriedyšne uzatvárajú diskusiu pred protiargumentmi. Darmo však budú hovoriť o tom, že chcú chrániť demokraciu pred „ruskou propagandou“.

Pokiaľ svojím totalitným spôsobom znemožňujú súťaž rôznych ideí vo verejno-právnom priestore, sami ideály demokracie blamujú. Keď niekto nechce diskutovať a zneužíva svoju pozíciu moci v médiách na to, aby urážal svojich oponentov, tak nepôsobí vôbec demokraticky. Žiaľ, pokiaľ si verejnosť stotožní pojem demokracie s nedemokratickými praktikami v médiách, tak na to doplácajú najviac práve ideály demokracie.

Veľmi pochybná je aj snaha o hľadanie deliacich línií typu: my bránime demokraciu a tí druhí sú jej nepriatelia. To, čo bránia M. Havran a spol., nie je demokracia, ale len jej vyprázdnená forma. Tí, ktorí kritizujú nedostatky politického a mediálneho prostredia, ktoré reprezentuje práve Večera s Havranom, môžu mať aj čestné úmysly obhajoby demokracie. Vôbec nemusia byť zástancami žiadnej totality, ale nemusia ani súhlasiť s tou fraškou, ktorá sa u M. Havrana za demokraciu označuje.

Je paradoxom, že účastníci rozoberali ruskú propagandu práve v takejto pseudodiskusii a hľadali tam i spôsoby, ako pred ňou chrániť našu demokraciu. Mimochodom, pri troche irónie by sa dalo povedať, že i Rusko je podľa vlastnej ústavy demokratický a právny štát a aj tam často v médiách „chránia demokraciu pred americkou propagandou“.

Nerobím si ilúzie o ruských televíziách, je však zrejmé, že ani väčšina z nich nesiaha až k takej manipulatívnej jednostrannosti, akú predviedli M. Havran a spol. Mimochodom, Havranov argument o tom, že nemožno proti sebe postaviť Žida a gestapáka v diskusii o holocauste, používajú aj v ruských médiách – keď chcú vylúčiť nejaký neželaný názor z diskusie na aktuálnu tému.

V ruských televíziách však obvykle nechávajú trochu viac priestoru pre odlišné názory než v spomínanej Havranovej diskusii – potom ich nevyváženosť vyznieva dôveryhodnejšie…

            Hrubý jazyk a urážky

V tejto diskusii bez oponenta padali aj hrubé vyjadrenia voči všetkému, čo by mohlo mať nejaký súvis s Východom. J. Mesík napadol „cyrilo-metodský mýtus“. Dozvedeli sme sa, že Cyril a Metod vlastne ani neboli vierozvestcovia…

Keby v diskusii v RTVS bol nejaký zástanca iného názoru, možno by poukázal aj na epochálne úsilie solúnskych bratov priblížiť kresťanstvo širokým masám prostredníctvom zrozumiteľného jazyka. Samozrejme, že Cyril a Metod neboli prví, ktorí sem priniesli kresťanstvo, práve oni však majú veľkú zásluhu na jeho rozšírení a popularizácii. V tom spočíva ich zásluha ako vierozvestcov. Mimochodom, epochálny význam Cyrila a Metoda ocenila aj západná rímsko-katolícka cirkev, ktorá ich vyhlásila za patrónov Európy. Ale pre RTVS to je iba „mýtus“…

Mám pocit, že v diskusii bez oponenta sa nepatrilo napádať ani štúrovcov za ich „bludné predstavy“, ani iné názorové prúdy, ktoré sa nemohli voči útokom brániť. Na  výroky a tvrdenia ktoréhokoľvek z hostí Večere s Havranom by bolo možné poskytnúť presvedčivé protiargumenty, lenže o tie nie je v RTVS záujem…

           Pochybný Smatanov zoznam

Diskutovalo sa aj o „zásluhách“ jednotlivých účastníkov a M. Havran nadšene holdoval J. Smatanovi za jeho zoznam stránok s „ruskou propagandou“. Zaujalo ma preto toto tvrdenie J. Smatanu: „… ani v jednom z tých webov nenájdete jediný materiál o potvrdenej veci, že ruská FSB pod Putinovým vedením v roku 1999 umiestňovala výbušniny do ruských panelákov, konkrétne ich aj dokonca chytili, aj to polícia vyšetrila a dokonca aj priemyselnú trhavinu našli a podobné veci…“

Je zaujímavé, že človek, ktorý údajne odhaľuje konšpiračné teórie, hovorí o konšpiračnej teórii ako o „potvrdenej veci“. J. Smatana mal na mysli známu konšpiračnú teóriu, ktorá hovorí o tom, že ruská štátna moc nechala vybuchnúť paneláky v Bujnajsku, Moskve a Volgodonsku (4. – 16. septembra 1999), aby tým mohla odôvodniť rozpútanie vojny v Čečensku. Lenže nie je pravda, že by sa dokázalo, že „ruská FSB pod Putinovým vedením“ v roku 1999 umiestňovala výbušniny do ruských panelákov a že by to polícia vyšetrila. Naopak, táto konšpiračná teória, obľúbená aj v niektorých slovenských médiách, má očividné slabiny. Druhá vojna s Čečencami sa totiž začala už 6. augusta 1999, a preto výbuchy panelákov v Moskve a Volgodonsku v septembri 1999 mohli len sotva slúžiť ako dôvod na začatie vojny. Iste, že možno skúmať aj verziu o tom, že paneláky nechali vyhodiť Putin a FSB, ale nemožno ju vydávať za „potvrdenú vec“.

Úprimne povedané, nezdá sa mi, že niekto, kto označuje dosť nepresvedčivú konšpiračnú teóriu za „potvrdenú vec“, môže hodnotiť, či niečo je alebo nie je „ruská propaganda“. Už pred časom som si pozrel aj spomínaný zoznam webov s „ruskou propagandou“ od J. Smatanu a musím konštatovať, že som bol sklamaný. Autor nemá o weboch vo svojom zozname príliš veľký prehľad a bol usvedčený, že si niektoré údaje vymýšľa, dokonca nevie ani to, kedy dané weby vznikli: http://beo.sk/kuriozity/1954-smatanov-zoznam-dielo-manipulatora-alebo-diletanta . O povrchnosti autora zoznamu ma presvedčilo aj zúfalo malé množstvo analytického materiálu k jednotlivým webom. Čakal som, že ku každému webu s „ruskou propagadnou“ nájdem niekoľko strán analytického materiálu s konkrétnymi odkazmi a dôkazmi. Nič také tam však nie je dostupné, pri jednotlivých weboch sa v zozname nachádza len niekoľko viet všeobecného zhodnotenia stránky.

Napr. k webu noveslovo.sk, ktoré J. Smatana zaraďuje na prvé miesto akejsi „šedej zóny“, sa uvádza: : „Nové Slovo je tradičný ľavicový web, ktorý v minulých rokoch kritizoval neoliberalizmus, imperializmus a fašizmus, prinášal články alternatívnych ekonómov a pomerne často sa v ňom objavovali témy ako ekológia, ekonomická demokracia alebo práva LGBTI. Pravidelný čitateľ nás upozornil, že cca od leta/jesene roku 2013 aj tu došlo k citeľnej zmene kurzu „valdajským“ smerom.“ Tieto dve vety sú pritom jednou z najrozsiahlejších analýz J. Smatanu k jednotlivým stránkam v celom jeho zozname. Pravidelný čitateľ nás upozornil…

A keďže som na stránke noveslovo.sk nenašiel ani konšpiračné teórie „o dvojičkách“, podobne ako ani o „výbuchoch panelákov v Rusku“, a ani iný takýto obsah, nadobudol som pocit, že J. Smatana daný web osočuje iba kvôli odlišným politickým názorom.

Zdá sa, že zostavovateľ zoznamu sledoval zrejmý cieľ diskreditácie serióznejších webových stránok tým, že ich zaradil do spoločného zoznamu so stránkami s rôznou úrovňou dôveryhodnosti. Je pravda, že časť webov uvedených v zozname J. Smatanu naozaj pôsobí nedôveryhodne, ale takýto účelne zostavený mix práve preto diskredituje tie serióznejšie weby.

          Treba sa vôbec brániť?

Napriek tomu, že sa to RTVS snaží ignorovať, pred Slovenskom vyvstávajú stále nové otázky, ktoré treba riešiť spolu s občanmi. Keďže RTVS či tzv. mienkotvorné médiá na to priestor neposkytujú, občania o problémoch diskutujú mimo mainstreamu. A aby tzv. mienkotvorné médiá ľudí od hľadania alternatívnych informácií odstrašili, začali šíriť atmosféru, kde sú tí, ktorí hlásajú iný názor, „konšpirátormi“ a „ruskými propagadistami“. Žiaľ, súčasná situácia v našich tzv. mienkotvorných médiách dospela až do takého štádia, že keď človeka v médiách chvália, tak sa musí nad sebou zamyslieť. A aj „diskusie“ v RTVS zapadajú presne do takéhoto vzorca…