brankof.blog.pravda.sk

Keďže som očakával, že na sýrske zhromaždenie v Bratislave bude v tzv. mienkotvorných médiách vyhlásené embargo, rozhodol som sa prísť na podujatie osobne. Podstatné pre mňa boli najmä fakty, ktoré som sa tam dozvedel z osobných rozhovorov. Získal som množstvo informácií priamo zo Sýrie a stretol som sa s viacerými ľuďmi, ktorí Sýriu v poslednom období navštívili. Zaujímavé boli aj informácie od slovenských Sýrčanov, ktorí pôsobia ako tlmočníci pre štátne orgány a mali do činenia s utečencami.

V Bratislave sa v nedeľu stretli Sýrčania rôznych náboženských a etnických skupín, hoci zrejme najviac tam bolo sýrskych sunnitov. Celkovo sa zhromaždilo tak do 100 ľudí. Musíme si uvedomiť, že zhromaždenie desiatok slovenských Sýrčanov nie je malý počet, keďže sýrska populácia na Slovensku nie je príliš početná. Sýrčania sú rozptýlení po celom území SR a pre mnohých nie je jednoduché prísť do Bratislavy na zhromaždenie. Preto zúčastnené osoby predstavovali veľmi reprezentatívnu skupinu Sýrčanov so slovenským pasom.

Zaujala ma aj účasť Sýrčaniek. Väčšina z nich nemala na hlave šatky ani iné tradičné odevy. Napriek tomu, že išlo prevažne o muslimky, dávali jasne najavo, že im vyhovuje sekulárny duch Asadovej Sýrie. V Asadovej Sýrii sa neaplikujú brutálne telesné tresty za „nesprávne odievanie“ a naopak, sú tam trestné aj „vraždy kvôli cti“. Chápem, že najmä pre sekulárne Sýrčanky musí byť hrozba ISIL a ďalších islamistických organizácií veľmi nepríjemná.

Na samotnom zhromaždení vystúpili s prejavmi slovensko-sýrski aktivisti ako J. Suleiman, M. Sulha či A. Asad, ale priestor dostali i niektorí prítomní Slováci. Rečníci poukazovali na destabilizáciu celej oblasti agresívnymi vojnami Západu, kritizovali západnú podporu teroristickým skupinám a spomínali význam ruských operácií pre vyriešenie vojny v Sýrii. Viacerí poukázali aj na fakt, že Sýrčania utekajú takmer výlučne pred teroristami a že najlepším spôsobom riešenia utečeneckej krízy je pomoc sýrskej vláde.

Na záver účastníci zhromaždenia vyslovili vieru v lepšie časy pre Sýriu. Vyjadrili presvedčenie, že vojna s terorizmom v Sýrii môže skončiť úspešne a v mene svojom i v mene svojich rodín v Sýrii vyslovili podporu Rusku v jeho v boji s terorizmom v Sýrii. Následne zástupcovia slovenských Sýrčanov odovzdali podporný list na ruskom veľvyslanectve. Tiež uviedli, že podobné prejavy podpory vykonali v nedeľu exiloví Sýrčania na ruských ambasádach po celom svete.

Neúčasť tzv. mienkotvorných médií na tomto významnom zhromaždení v Bratislave príliš neprekvapuje. Poznáme to už i z mierových zhromaždení proti základniam NATO na Slovensku. Väčšinu podobných akcií médiá ignorovali a stále ignorujú. Keď sa však zhromaždia slovenskí Sýrčania, mali by to médiá aspoň zaznamenať. Myslím, že keby sa podobný počet ľudí zhromaždil niekde v Moskve a odsúdil by politiku Kremľa v Sýrii, boli by toho plné noviny. A zúčastnených by nemuselo byť ani sto. Poznáme príklady, keď stačilo zopár ľudí niekde v Moskve, Minsku alebo v inej krajine s nepohodlným režimom, aby všetky tzv. mienkotvorné médiá písali o tom, ako „nedemokratický režim“ stráca dôveru občanov.

Väčšina účastníkov zhromaždenia v prejavoch i v kuloároch potvrdila, že nemá o spravodajstve našich médií príliš vysokú mienku. Spravodajstvo slovenských tzv. mienkotvorných médií nemá podľa nich žiadny súvis so situáciou v Sýrii a správy, ktoré naše médiá preberajú, sú iba účelovou manipuláciou. Prítomní ostro napádali aj „diskusie“ v našich televíziách na tému Sýria.

Viacerí účastníci si robili posmech i z médiami často citovanej britskej mimovládnej organizácie „Syrian Observatory for Human Rights„, o ktorú sa naše médiá tak zúfalo opierajú. Podľa prítomných tvorí organizáciu jedna osoba a s tou sa vraj nedokážu poriadne skontaktovať ani exiloví Sýrčania.

Prítomní sýrski kresťania mi zase v osobných rozhovoroch povedali o svojom hlbokom sklamaní z postoja Západu ku kresťanom v Sýrii, ktorí predstavujú jednu z najstarších kresťanských komunít vo svete. Tvrdili, že ak by prehral prezident B. Asad, hrozil by podľa nich úplný zánik sýrskej kresťanskej komunity, hoci tá dokázala pretrvať už 2000 rokov. Takéto memento zaznievalo aj úst z úst prítomných muslimov…

Naši občania by mali vedieť, za čo v Bratislave demonštrujú slovenskí Sýrčania v čase, keď sa do Európy hrnú masy sýrskych utečencov. Návrhy slovenských Sýrčanov by určite verejnosť zaujali: poukazovali na to, kde treba utekajúcim ľuďom najviac pomôcť. Vo všeobecnosti hovorili, že treba pomôcť predovšetkým priamo v Sýrii a že treba pomôcť tým, ktorí ušli pred teroristami pod ochranu sýrskej vlády.

Lenže naše médiá nechcú počuť o tom, že o najväčšie množstvo Sýrčanov na úteku sa stará sýrska vláda prezidenta B. Asada a že preto treba pomôcť práve jej. Veď čo keby sa Slováci začali pýtať, prečo USA a EÚ nezrušia sankcie voči Sýrii, ktoré jej komplikujú pomoc pre vnútorne vysídlené osoby?

Mnohí na Západe tiež neradi vidia to, že na sýrskom zhromaždení v Bratislave sa spájajú rôzne skupiny Sýrčanov, sunniti, šiiti i kresťania. V Sýrii podľa médií prebieha sektársky konflikt a tak by všetci sunniti mali stáť jednotne proti vláde prezidenta B. Asada. Samozrejme, informovanejší ľudia vedia i bez tzv. mienkotvorných médií o sunnitoch, ktorí podporujú prezidenta B. Asada – sunnitská nie je len väčšina jeho vlády, ale dokonca i jeho manželka…

Žiaľ, západné médiá v boji proti B. Asadovi preberajú myslenie opozičných fundamentalistov. Aj pre tých je nepochopiteľné, ako si mohol alevitský prezident zobrať manželku zo sunnitskej rodiny. Fundamentalisti a západné médiá očividne nechápu, že v predvojnovej Asadovej Sýrii bolo miesto aj pre sunnitov, aj pre šiitov, aj pre kresťanov. Naopak, na území ovládanom „opozíciou“ je očividne miesto len pre sunnitov a aj to iba tých „pravoverných“.

Ani správy o tom, že v Sýrii stoja umiernení sunniti na strane vlády, vlastníkom médií nevyhovujú. A nevyhovujú im preto ani sýrski sunniti, podporujúci B. Asada priamo v Bratislave. Médiá potrebujú dokázať, že sunniti, tvoriaci väčšinu obyvateľov Sýrie, stoja proti vláde. Keď totiž bude vznikať obraz, že väčšina Sýrčanov je proti vláde, tak možno požadovať, aby sýrska vláda odstúpila. Samozrejme, médiá ignorujú, že prezident B. Asad má podporu mnohých umiernených sunnitov a to nielen v Sýrii, ale i mimo Sýrie.

Pri snahe dokázať, že v Sýrii ide len o sektársky konflikt, naše médiá neinformovali dokonca ani o tom, že vláda Egypta, najväčšieho arabského sunnitského štátu, otvorene podporila sýrsku vládu.

Ako som už uviedol, jednou z tém na zhromaždení Sýrčanov v Bratislave bol aj poukaz na beznádejné postavenie vnútorne vysídlených obyvateľov na území Sýrie. Sýrska vláda sa dnes stará o milióny ľudí, ktorí utekajú pred fundamentalistami.

Celkovo sa nachádza na území Sýrie asi osem miliónov vnútorne vysídlených ľudí. Ide o podstatne väčšie číslo než v prípade sýrskych utečencov v Turecku, Libanone a ostatných krajinách sveta dokopy. Priamo v Sýrii sa teda nachádza aj najviac potenciálnych utečencov do Európy a pri riešení utečeneckej krízy by sme nemali pred týmto faktom zatvárať oči.

Z rozhovorov so zhromaždenými Sýrčanmi vyplynul i záver, že EÚ by mala riešiť utečeneckú krízu priamo na území Sýrie. Keď pre sýrskych utečencov v Turecku plánuje Brusel vyčleniť miliardy eur, mal by prispieť aj na vnútorne vysídlené osoby priamo v Sýrii.

Samozrejme, nikto nepopiera, že treba pomáhať aj v utečeneckých táboroch v Turecku, Libanone, Jordánsku či inde, ale hlavným cieľom európskej pomoci by mala byť Sýria samotná. Viem, že mnohí európski politici nechcú spolupracovať s B. Asadom vzhľadom na svoju doterajšiu politiku, ktorú by v súvislosti s novými udalosťami museli prehodnotiť.

Domnievam sa, že zo všetkého najviac treba pomôcť nekonečným zástupom sirôt, o ktoré sa dnes stará sýrska vláda. Väčšina sirôt nemá šancu ani na dôstojný život, ani na vzdelanie a vôbec žiadnu perspektívu. Sýrska vláda situáciu sirôt nezvláda a aj humanitárna pomoc zo zahraničia je úplne nedostatočná. Práve siroty sú pritom tou skupinou osôb, ktoré sa dokážu najmenej brániť a sú vystavené najväčším hrozbám. UNICEF a ďalšie organizácie hovoria o „stratenej generácii“.

Je známe, že v utečeneckých táboroch v Turecku či Libanone žije mnoho malých detí, ale tie väčšinou utiekli s rodičmi či s inými osobami, ktoré sa o ne starajú. Ak majú malé deti aspoň niekoho, kto ich ochráni, tak ich šance do budúcnosti rastú. To ale nie je prípad vojnových sirôt. Tie nemajú nikoho, kto by sa o ne postaral a nedokážu utiecť ani do Turecka, ani ďalej do Európy. A žiaľ, sýrsky štát im nedokáže zabezpečiť ani základné potreby.

Je paradoxné, že v súvislosti s riešením utečeneckej krízy sa venuje tak malá pozornosť práve vojnovým sirotám. V EÚ si mnohí politici cynicky uvedomujú, že vojnové siroty nedokážu zaklopať na brány Európy, upozorniť na seba a preto zostávajú „na krku“ sýrskemu štátu. To je zrejme aj dôvod, prečo sa sirotám nevenuje dostatočná pozornosť ani na summitoch EÚ.

Práve tu by Slovensko mohlo vykonať veľmi veľa. Mohlo by pomôcť práve týmto najzraniteľnejším obetiam vojny v Sýrii. Bolo by dobré, keby sme financovali a zabezpečili životné potreby a vzdelanie bezbranných sirôt na území Sýrie. Ale prispieť by sme mohli aj na vzdelávanie ostatných detí v Sýrii, podľa UNICEF bolo v Sýrii zničených 5000 škôl. To by bol oveľa väčší prejav slovenskej solidarity než čokoľvek iné…

Slovensko by ale muselo pri ochrane sirôt spolupracovať so sýrskymi orgánmi, čo vzhľadom na doterajšiu politiku EÚ nebude jednoduché. Spolupráca s UNICEF by síce mohla byť tiež jednou z možností, je však otázne, či by bola dostatočná. Podobným spôsobom by sme však mohli ukázať, že solidarita neznamená len rokovanie o kvótach s bohatými štátmi EÚ, ale aj pomoc pre tých úplne najslabších.

Starostlivosť o siroty v Sýrii by však bolo aj veľmi efektívnou investíciou do budúcnosti Slovenska u nás doma i na Blízkom Východe. Sirotám v Sýrii by bolo možné poskytnúť príležitosť na štúdium na Slovensku a na vzdelanie v slovenskom jazyku. Ľudia vzdelaní v jazyku a spätí so Slovenskom by sa tiež celkom dobre mohli zaradiť do našej spoločnosti. Siroty, o ktoré sa dnes v Sýrii postaráme, by sa mohli stať našim mostom na Blízky Východ.