brankof.blog.pravda.sk

V sobotu som bol pred francúzskym veľvyslanectvom zapáliť sviečku obetiam teroristických zločinov v Paríži. V piatok 13. novembra v Paríži uskutočnili teroristi sériu brutálnych útokov voči civilnému obyvateľstvu, ktoré vzbudili odpor a hnev všetkých slušných ľudí. Musíme čo najdôraznejšie odsúdiť teroristické hnutie ISIL, ktoré sa k atentátu prihlásilo a ktoré sa svoju teroristickú agendu snaží rozšíriť aj do Európy. Som presvedčený, že proti teroristom musíme stáť všetci spoločne – občania, médiá i politici. Nie vždy sa to ale deje.

Je veľmi smutné, že mnohé slovenské médiá používali v minulosti dvojitý meter pri teroristických útokoch na Západe a v Rusku; nedokázali pri teroristických činoch v Rusku prekonať svoju agresivitu a miesto solidarity s obeťami zločinov útočili na ruskú vládu.

Hrubé protiruské excesy po teroristických útokoch sa objavili vo viacerých médiách, napr. v denníku Sme. V čase masakry detí v Beslane 2004 uverejnili článok s návom „Beslan je ukážkou propagandy„. Skúsme si predstaviť analógiu, že by niekto tesne po útokoch v Paríži napísal článok „Paríž je ukážkou propagandy“ a ostro sa v ňom pustil do francúzskej vlády.

K tradičným spôsobom informovania o terorizme v Rusku patrí i oslavný tón pri opise najhorších teroristov ako Š. Basajev, ktorí boli zodpovední za Beslan a Buďonnovsk. Napr. článok „Šamil sa opäť chytil zbraní“ popisuje Basajevov prepad obcí v Dagestane a začína slovami: „Legendárny čečenský poľný veliteľ…„. Aj ďalšie informácie ho ukazujú vo veľmi priaznivom svetle, napr.: „V súkromí je milovníkom futbalu a vlastní osem ihrísk, vrátane najväčšieho štadiónu v Groznom. Rád chytá ryby a chová včely.“  Čiže žiaden terorista ani vrah, ale „legendárny poľný veliteľ“, „milovník futbalu“ a „chovateľ včiel„…  Predstavme si, že by niekto začal článok o bin Ládinovi slovami „Legendárny saudský veliteľ…„

Zaujímavý je i opis samotných teroristických činov v našich médiách. V uvedenom článku sa popisuje teroristický útok v Buďonnovsku: „Basajev (na archívnej snímke) si urobil meno v júni 1995 ako poľný veliteľ so svojimi bojovníkmi obsadil nemocnicu v juhoruskom Buďonnovsku a zajal tu vyše tisíc rukojemníkov. Pri oslobodzovacej akcii ruských jednotiek prišlo o život mnoho ľudí.“ V zvrátenej logike našich médií teda ľudia nezomreli pri teroristickom útoku, ale pri oslobodzovacej akcii ruských jednotiek. A dokonca útok nespáchali teroristi, ale „poľný veliteľ so svojimi bojovníkmi“!

Nehanebnými útokmi voči obetiam terorizmu v Rusku sa prezentovali aj niektoré zahraničné médiá. Známy je prípad časopisu Charlie Hebdo, ktorý nedávno hrubým spôsobom urážal obete tragédie ruského lietadla A321 na Sinajskom polostrove. Žiadna predstava o slobode prejavu nemôže byť morálnym ospravedlnením takýchto zvráteností.

Medzi očividné príklady dvojitého metra našich médií patria aj príklady hanobenia obetí teroru v ďalších krajinách. Napr. pri teroristickom útoku v bieloruskom metre začali v čase smútku niektoré médiá podsúvať konšpiračnú verziu, že za útokom by mohla stáť bieloruská vláda. A v článku celý útok obrátili médiá priamo proti bieloruskej vláde: „V uplynulých dňoch narástli obavy, že útok mohol byť použitý ako zámienka na odstránenie posledných zvyškov politického pluralizmu a disentu.“

Veľmi neslušnou bola aj mediálna percepcia obetí teroristických útokov v Sýrii, napr. v Damašku v decmebri 2011. Celkovo, v Sýrii bol v posledných rokoch veľmi vysoký počet obetí terorizmu, avšak médiá o nich nepodávali vyvážené informácie, najmä keď sa ich dopúšťali odporcovia prezidenta B. Asada. Avšak bez ohľadu na postoj k B. Asadovi teroristické útoky treba tvrdo odsúdiť aj keď sa dejú na území pod kontrolou sýrskej vlády.

Okrem Ruska, Bieloruska a Sýrie však existuje mnoho teroristických činov, o ktorých sa slovenská verejnosť vôbec nedozvie. Väčšiu solidaritu by si zaslúžili nespočetné obete terorizmu v Afganistane, Pakistane, Somálsku, Nigérii a ďalších krajinách. Mali by sme preto opustiť náš obvyklý eurocentrický pohľad na terorizmus. Samozrejme, rozumiem aj dôvodom, pre ktoré naše médiá nedokážu informovať o každom teroristickom čine vo svete, ale treba sa viac solidarizovať aj s obeťami terorizmu mimo krajín Západu.

V niektorých médiách Západu sa pri príležitosti útokov v Paríži začali objavovať aj informácie o potrebe nového zásahu v Sýrii. Požiadavka na intenzívnejšie útoky voči ISIL je úplne legitímna, veď ISIL je nepriateľom celého ľudstva a dobytie Sýrie má byť iba krokom k jeho ďalšej globálnej expanzii. Pri útoku na ISIL sa preto musia spojiť všetky neislamistické sily v Sýrii. Je potrebné spolupracovať i s prezidentom B. Asadom, ktorý je hlavnou silou v boji proti ISIL a ktorého podporujú kresťania, šiiti i sekulárni sunniti. Mimochodom, B. Asad má ako alevita za manželku sunnitku. V oblastiach ovládaných ISIL by bol sobáš s alevitom vnímaný ako ťažký zločin…

Západné štáty by mali spolupracovať s B. Asadom aj preto, lebo všetky ich doterajšie akcie na Blízkom Východe bez podpory významných domácich síl skončili fiaskom. Sýrska vláda dnes nesie najväčšiu ťarchu boja proti terorizmu a aj väčšina vnútorne vysídlených Sýrčanov utiekla pred ISIL a ďalšími islamistami do Damašku či ďalších miest pod kontrolou vlády. Po nedávnom postupe sýrskej armády sa však vysídlení obyvatelia začali masovo vracať, hovorí sa až o milióne navrátilcov.

Lenže v médiách zaznievajú i výroky, ktoré svedčia o snahe zneužiť boj proti ISIL v Sýrii na boj proti prezidentovi B. Asadovi. Takúto tendenciu bolo cítiť aj v Správach RTVS zo 14. novembra 2015, venovaným hlavne terorizmu v Paríži. Aj tam sa spomínalo, že B. Asad je „ústredným problémom pri riešení sýrskej občianskej vojny„. Snahu zneužiť teroristické útoky na boj proti B. Asadovi v Správach RTVS potvrdil i istý mediálne protežovaný analytik, ktorý hovoril o „poslednej šanci pre OSN“. Povedal, že ak by použil nejaký zo stálych členov Bezpečnostnej rady OSN veto, tak by sa mali s touto situáciou vysporiadať NATO a EÚ na vlastnú päsť.

Takéto vyjadrenia sú naozaj neprimerané, pretože podporiť v OSN tvrdú rezolúciu proti ISIL nebol nikdy problém. Problém ale nastal vtedy, keď sa cieľom útokov mala stať sýrska vláda, pretože Rusko vidí v B. Asadovi jedinú neislamistickú alternatívu v Sýrii. Naopak, Rusko má pochybnosti i o jednotkách tzv. Slobodnej sýrskej armády, ktoré nie sú schopné reálnych bojových akcií, tvoria ich často islamisti a dopúšťajú sa mnohých teroristických činov, vrátane kanibalských excesov. Fakt, že sa Západ nedohodne s Ruskom na osude B. Asada, nesmie byť dôvodom, aby znovu konal v rozpore s medzinárodným právom. Najmä keď získať legitímny mandát na boj proti ISIL je jednoduché…

Všeobecne platí, že hanobenie a zneužívanie obetí teroru na presadzovanie určitej politickej propagandy je neprijateľné. Problémom je aj dvojitý meter pri posudzovaní terorizmu. Hlavným problémom nie je to, že slovenská verejnosť reaguje na jednotlivé prípady teroru rôzne, ale to, ako médiá informujú a opisujú obete jednotlivých teroristických činov. Napr. keď najhorších teroristov predstavujú ako „legendárnych veliteľov“ a „milovníkov futbalu“…

Postoj našich tzv. mienkotvorných médií pri ich popise protiruského terorizmu sa nedá ničím ospravedlniť! Treba to povedať otvorene: skutočným dôvodom dvojitého metra a hanlivého prístupu k ruským obetiam terorizmu je protiruská nenávisť mnohých našich novinárov.