Založ si blog

re: Mária Horská / Greenpeace – odpoveď na blog

           Autor: Branislav Fábry

 

 

           Vážená pani Horská!

 

Dovoľujem si zareagovať na Váš blog z 3. decembra 2013: http://mariahorska.blog.pravda.sk/2013/12/03/re-branislav-fabry-dobry-greenpeace-a-zle-rusko-alebo-objektivnejsi-pohlad-predsedu-slovensko-ruskej-spolocnosti/ . Vašim blogom ste vtedy reagovali na môj skorší text zo 16. novembra 2013: http://brankof.blog.pravda.sk/2013/11/16/dobry-greenpeace-a-zle-rusko/ .

Na úvod mi dovoľte, aby som opäť zopakoval to, čo som uviedol aj v minulom svojom blogu „Dobrý Greenpeace a zlé Rusko?“: som zástanca ochrany životného prostredia a dokonca aj mnohé z cieľov organizácie Greenpeace rešpektujem a zdajú sa mi sympatické.

Musím však tiež povedať, že rozhodne nezdieľam metódy boja za Vaše ciele a mám pocit, že organizácia Greenpeace svojim konaním tému ochrany životného prostredia často diskredituje. Domnievam sa, že ani v Arktíde ste svojou kampaňou k lepšej ochrane životného prostredia neprispeli. Svojimi metódami skôr upevňujete u ruských občanov dojem, že tí, čo usilujú o ochranu Arktídy, nerešpektujú Rusko a jeho zákony. Aj preto väčšina ruskej populácie súhlasí s postupom ruských štátnych orgánov voči Vašim aktivistom: http://russian.rt.com/article/16308

  

            Trochu o „objektivite“

 

Vážená pani Horská, v úvode Vášho blogu píšete: „Vážený pán Fábry, svoj blog uvádzate ako snahu pozrieť sa na celý problém objektívnejšie. Myslím si, že by bolo voči čitateľom korektnejšie, ak by ste – či už v samotnom texte alebo na Vašom profile – uviedli, že pôsobíte ako predseda Slovensko-ruskej spoločnosti. To Vám samozrejme v nijakom prípade neupiera právo na Váš názor, ale čitateľom blogu by to umožnilo vnímať Vaše názory v širších súvislostiach, dovolím si tvrdiť – skutočne objektívnejšie.“

Žiaľ, musím konštatovať, že hoci ma vo Vašom blogu opakovane obviňujete zo zavádzania, tentokrát ste sa dopustili zavádzania práve vy. Citujem zo svojho pôvodného blogu zo tú časť, kde som hovoril o potrebe objektívnejšieho informovania: „Z rôznych mimovládnych organizácií a zo spravodajstva mienkotvorných médií zaznievala a stále zaznieva kritika postupu ruských štátnych orgánov a vzniká dojem, že ide o boj medzi dobrom a zlom. V skutočnosti je však celá záležitosť komplikovanejšia a treba sa na problém pozerať objektívnejšie.“

Môžete mať výhrady voči mojej osobe či mojim funkciám, môžete aj tvrdiť, že môj názor nebol dosť objektívny, ale stále trvám na tom, že celá problematika aktivistov Greenpeace bola v mienkotvorných médiách ako aj na Vašej stránke predstavená jednostranne a neobjektívne. Práve kvôli tejto nevyváženosti som napísal svoj pôvodný blog a v ňom som spomenul viaceré veci, na ktoré slovenský Greenpeace a mienkotvorné médiá akosi „pozabudli“.

Mimochodom, pri blogovaní v Pravde som si vytvoril určitý štýl a tradíciu svojich blogov, ako aj ich podpisu. Od začiatku svojho blogovania v Pravde sa pritom podpisujem rovnako, neuvádzam svoje tituly ani svoje funkcie. Túto tradíciu som nezmenil ani po tom, čo som sa v roku 2013 stal predsedom Slovensko-ruskej spoločnosti. Pokiaľ ide o profil, ani ten som si od začiatku blogovania nezmenil. Zároveň si Vám dovoľujem oznámiť, že okrem predsedníctva v Slovensko-ruskej spoločnosti mám ešte ďalšie funkcie a pri svojich blogoch či pri profile v Pravde ich neuvádzam, hoci by sa niekomu mohlo zdať, že ich uviesť treba. Pre mňa sú dôležitejšie vecné argumenty.

Rovnako sa domnievam, že moje názory nie sú vôbec čierno-biele. Už v minulom blogu som sa vyjadril, že obvinenie z trestného činu pirátstva voči aktivistom Greenpeace sa mi zdá prehnané a tento postoj som zastával od začiatku celej kauzy. Možno Vás prekvapím aj tým, že ja osobne nesúhlasím s ani procesným postupom ruských orgánov vo veci ITLOS v Hamburgu. Hoci rozumiem mnohým ruským výhradám a postojom, ja by som svoje výhrady voči kompetencii súdu predniesol priamo v Hamburgu a prípadné problémy s rozhodnutím z hľadiska vzťahu medzinárodného a vnútroštátneho práva by som riešil cez orgány ochrany ústavnosti. Myslím, že o kritike procesného postupu ruských orgánov podrobne písať nemusím, v slovenských médiách zaznievajú argumenty tohto druhu dosť často. Ale to neznamená, že možno ignorovať argumenty v prospech trestného stíhania proti aktivistom Greenpeace v Rusku. Osobne celú záležitosť nevidím ako boj dobra so zlom a otázky samotného súdneho procesu proti aktivistom Greenpeace riešim na inom mieste v texte.

 

            „Fracking“ a Arktída

 

Vážená pani Horská, ako ste si správne všimli, vo svojom blogu som sa pozastavil nad tým, ako slovenský Greenpeace nevyvážene informuje o problematike „frackingu“ a problematike Arktídy. Upozornil som najmä na to, že ste napriek množstvu článkov o problematike Arktídy slovenskú verejnosť ani len neupozornili, že sa vo svete uskutočňuje „Global Frackdown Day“, deň boja proti „frackingu“, korý je veľmi nebezpečnou metódou ťažby plynu.

Vo Vašom blogu, ktorým ste mi odpovedali, ma zaujalo, ako obhajujete to, že sa zameriavate na ťažbu v Arktíde a súčasne sa nevenujete problematiku „frackingu“: „Keďže na Slovensku podľa našich informácií zatiaľ neexistujú potvrdené ložiská bridlicového plynu, ťažbe bridlicového plynu sa momentálne v Greenpeace Slovensko nevenujeme.“

Obdobnou logikou by som teda mohol predpokladať, že keď Slovensko nemá prístup k Arktíde, tak nebudete písať o Arktíde… Ale dokonca aj ja viem, že kvôli bridlicovému plynu už na Slovensku prebiehal prieskum. A myslím, že nás neobíde ani to, čo sa bude diať s bridlicovým plynom v Rumunsku alebo dokonca v Poľsku. Už kvôli tomu je Váš osobný názor, že problematika ťažby v Arktíde sa Slovenska týka oveľa intenzívnejšie než „fracking“, trochu nevyvážený.

 

Píšete tiež: „Greenpeace je medzinárodná organizácia a venuje sa preto predovšetkým globálnym problémom životného prostredia. Slovenská kancelária je len jednou z viac ako 40 pobočiek Greenpeace na svete, a preto je veľmi zavádzajúce posudzovať globálne aktivity (napr. „Global Frackdown Day“) iba na základe toho, čo urobíme alebo povieme v Greenpeace na Slovensku, prípadne na základe našej slovenskej webovej stránky.“

Vaše zdôvodnenie, že je Vás v organizácii Greenpeace málo a že sa nemôžete v každej z viac ako 40 pobočiek vo svete aj bridlicovému plynu, tiež neobstojí. Nikto nežiada, aby ste v slovenskej pobočke Greenpeace venovali téme „frackingu“ taký priestor ako napr. Arktíde. Ale aspoň poukaz na globálne protesty voči frackingu pri „Global Frackdown Day“ či aspoň čosi sa na Vašej stránke objaviť mohlo. Takú globálne významnú udalosť by ste odignorovať rozhodne nemali. Keďže publikujete veľké množstvo detailných informácií o arktickej kampani a jej aktivistoch, nemali by ste opomínať ani udalosti globálneho významu a „Global Frackdown Day“ bol globálnou akciou.

Navyše si musíte uvedomiť, že väčšina občanov SR sleduje tak maximálne stránku slovenskej Greenpeace, ak vôbec, a pri prístupe k stránkam zahraničných pobočiek Greenpeace ich veľmi limituje aj cudzí jazyk. Pokiaľ ale ide o názor slovenskej verejnosti, možno by ste  si mali tiež všimnúť, čo sa píše v komentátoroch pod článkami o Greenpeace v slovenských internetových diskusiách. Na selektívnosť Vašich kampaní a nezáujem organizácie Greenpeace o určité ekologické témy poukazovali už viacerí.

 

Citujem Vás ďalej: „Ako kampanierka som naozaj rada, že ste si všimli, že sa výrazne angažujeme v arktickej kampani. Mýlite sa však v tom, že by táto kampaň bola zameraná proti Rusku resp. ruským pokusom o ťažbu ropy v Pečorskom mori. Táto kampaň je zameraná proti ťažbe ropy v Arktíde ako takej. Ak by ste si pozornejšie prezreli naše stránky, všimnete si, že sa veľmi intenzívne venujeme napríklad aj upozorňovaniu na aktivity spoločnosti Shell, ktorá je holandská a doteraz sa pokúšala ťažiť predovšetkým v americkej časti Arktídy.“

Teším sa, keď tvrdíte, že slovenský Greenpeace nie je zameraný proti Rusku, avšak vzhľadom na to, ktoré témy z oblasti ochrany životného prostredia zdôrazňujete a ktoré ignorujete, vyznieva Vaše tvrdenie trochu nepresvedčivo. Ani odkaz na jeden článok o spoločnosti Shell nepovažujem vzhľadom na množstvo článkov na „ruskú tému“ v Arktíde za dôkaz spravodlivého prístupu k rôznym štátom z Vašej strany.

 

            Proces s aktivistami Greenpeace

 

Dovolím si zareagovať aj na ďalšie Vaše výroky: „V ďalšej časti Vášho textu sa zaoberáte priamo septembrovým protestom pri ropnej plošine Prirazlomnaya. Podľa Vás sa „diskusia vedie hlavne o trestnosti celej akcie, či bolo konanie aktivistov trestné alebo nie. Aktivisti však akékoľvek obvinenie z trestnej činnosti odmietajú ako “absurdné”, lebo vraj robili iba mierumilovný protest a nedopustili sa žiadneho násilia.“ – Toto tvrdenie je významnou dezinterpretáciou faktov. Organizácia Greenpeace sa nikdy v minulosti nepokúšala zbaviť zodpovednosti za svoje činy a nebolo tomu tak ani v prípade protestu v Pečorskom mori To, čo v tomto prípade považujeme za absurdné a neprimerané, sú konkrétne obvinenia, ktoré boli proti aktivistom vznesené – teda najprv pirátstvo a neskôr aj výtržníctvo, keďže ani v jednom prípade nebola naplnená skutková podstata. K prípadu sa vyjadrovalo množstvo právnych expertov z celého sveta, a nedávno predbežne rozhodol v náš prospech aj Medzinárodný tribunál pre námorné právo so sídlom v Hamburgu (ITLOS).“

Musím opäť konštatovať, že sa mýlite práve Vy. Vo svojich vetách totiž diskutujete o trestnosti Vašej akcie, keď odmietate, že by konanie aktivistov Greenpeace bolo trestným činom. V zásade súhlasím, že skutková podstata pirátstva nebola naplnená a to som uviedol i vo svojom pôvodnom blogu, avšak je dosť možné, že skutková podstata trestného činu výtržníctva naplnená bola. V konečnom dôsledku o trestnom čine rozhodne súd a ten pozná ruské právo, ruskú judikatúru i trestný spis asi najlepšie. Inak, ja som si pozrel aj názory tých právnikov, na ktorých sa odvolávate na Vašej stránke, a následne i vo Vašom blogu: http://www.greenpeace.org/slovakia/sk/Novinky/o-na-to-experti/ . Väčšina tých právnikov sa vyjadrovala k tomu, či boli ruské štátne orgány oprávnené vstúpiť na loď Greenpeace a zadržať aktivistov a nie k TČ výtržníctva. Niektorí sa vyjadrili aj k podozreniam z TČ pirátstva a odmietli ich. K trestnému činu výtržníctva sa však Vami citovaní právnici vôbec nevyjadrovali a snáď len z vyjadrení E. Kontorovicha by sa dalo usúdiť, že odmieta kvalifikáciu trestného činu výtržníctva, hoci ani on výslovne nespomenul pojem „výtržníctvo“. Právni experti, ktorých citovala stránka slovenskej pobočky Greenpeace, navyše nemajú ani prístup k trestnému spisu a seriózny právnik bez znalosti spisu prirýchle závery nerobí. Aj preto sa pri výrokoch Vami citovaných právnikov často objavoval podmieňovací spôsob, napr.: Pokiaľ sú mi presne známe fakty, …“.  Pokiaľ ide o arbitrážny súd v Hamburgu, ktorého kompetenciu vo veci ruská strana neuznala, ten otázku trestného činu výtržníctva neskúmal ani náhodou. Súd v Hamburgu riešil hlavne oprávnenosť postupu ruských štátnych orgánov pri vstupe na loď a pri zadržaní členov posádky lode Arctic Sunrise.

Nebudem špekulovať o budúcom rozhodnutí súdu, ale otázku vidím skôr v tom, či konanie Greenpeace možno kvalifikovať ako priestupok proti verejnému poriadku alebo trestný čin. Hoci neviem predikovať, aké bude rozhodnutie súdu, viem si predstaviť takú interpretáciu zo stranu súdu, ktorý by potvrdil, že skutková podstata trestného činu výtržníctva naplnená bola. A opakujem aj to, čo som spomenul i v minulom blogu: ak budú mať aktivisti Greenpeace podozrenie, že ruské súdy porušili aplikáciou ruského zákona ich ľudské práva, nech sa obrátia na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu.

 

Neveľmi presvedčivé je toto Vaše ďalšie tvrdenie: „Ďalej pokračujete špekuláciami o tom, aké dôsledky by mohlo mať ponechanie aktivistov na plošine a obviňujete organizáciu Greenpeace doslovne z „mohých násilných akcíí v minulosti.“ Greenpeace je nenásilná organizácia a nenásilie je jedným zo základným princípov jej fungovania. Vaše obvinenie považujem za obzvlášť závažné a trúfalé, najmä vzhľadom na to, že ako jediný dôkaz používate video, na ktorom do Greenpeace lode Arctic Sunrise vráža takmer desaťnásobne ťažšia loď Nisshin Maru.“

Tvrdíte, že nenásilie je jedným z Vašich základných pilierov a pritom na tom citovanom videu s názvom „Arctic Sunrise ramming the Nasshin Maru“ vidno násilné vrážanie lode Greenpeace do inej lode, presne naopak než tvrdíte Vy: http://www.youtube.com/watch?v=Gr55mQI2la8 . Nech sa na to pozerám z akéhokoľvek hľadiska, ide jednoznačne o násilie a ospravedlnením nie je ani to, že napadnutá loď bola  ťažšia. Ak je niečo trúfalé a závažné, tak tvrdenia o tom, že násilné vrážanie do inej lode nie je násilím. Niet teda pochýb, že loď Greenpeace sa v minulosti dopustila násilného konania voči inej lodi. Preto keď aj tento rok na plošine Prirazlomnaja konali aktivisti z lode Arctic Sunrise protiprávne, mohli u osadenstva plošiny vzniknúť oprávnené obavy z ďalších akcií Greenpeace a to aj z ich násilných akcií.  

 

Píšete tiež: „Stíhanie aktivistov Greenpeace na slobode neprinesie žiadne riziká pre efektivitu trestného stíhania, čo medzičasom uznali už aj ruské orgány, keďže v tejto chvíli sú už všetci 30 členovia posádky prepustení z väzenia na kauciu. Navyše, posádka lode Arctic Sunrise ruské štátne hranice počas akcie v Pečorskom mori neprekračovala, loď sa nachádzala v exkluzívnej ekonomickej zóne, ktorá je súčasťou medzinárodných vôd. Taktiež neviem, na základe akých indícií ste dospeli k názoru, že v prípade trestného stíhania na slobode väčšina aktivistov ruské územie opustí – dokonca neváhate tvrdiť, že tak urobia „hoci aj ilegálnou cestou“. Rada by som Vám pripomenula, že všetci 30 členovia posádky prepustení na kauciu sa stále nachádzajú na území Ruskej federácie a rozhodne sa nechystajú Rusko ilegálne opustiť a vyhnúť sa tak prevzatiu zodpovednosti za svoje aktivity.“

Vážená pani Horská, ja teda viem dosť dobre, čo je to výlučná hospodárska zóna, avšak Vy by ste si mali uvedomiť, že samotná ropná plošina, na ktorú sa aktivisti Greenpeace pokúšali vyliezť, je už územím pod územnou suverenitou Ruska. K ilegálnemu prekročeniu hraníc bez pochýb prišlo, keď aktivisti vstúpili na územie pod územnou suverenitou Ruska, nachádzajúce sa uprostred výlučnej hospodárskej zóny. Pre úplnosť uvediem i to, na akom argumente postavilo Holandsko pred ITLOS v Hamburgu svoju taktiku: tvrdili, že aj loď plávajúca pod holandskou vlajkou sa považuje za štátne územie Holandska. 

Pokiaľ ide o efektivitu trestného stíhania, je chvályhodné, že žiadny z aktivistov Greenpeace zatiaľ územie Ruska neopustil. Nikdy som netvrdil, že aktivisti územie Ruska určite opustia v prípade stíhania na slobode, ale bolo tu a stále je riziko, že tak niektorí spravia. Vylúčené však nie je ani to, že vzhľadom na globálnu mediálnu kampaň niektorým z aktivistov Greenpeace vyhovuje pozornosť médií, škandalizujúcich trestné stíhanie v Rusku. Keďže je možné, že obraz obete je pre nich výhodnejší než ilegálne opustenie Ruska, možno aj to je dôvod, prečo stále čakajú na rozsudok. Motiváciu konaní aktivistov Greenpeace však dokážem posúdiť len v obmedzenej miere a preto o nej nebudem ďalej špekulovať. Ak ale do konca trestného konania aktivisti Greenpeace zotrvajú v Rusku, bez problémov uznám, že som pri svojich očakávaniach ich možného úteku mýlil. Každopádne, sudca však pri otázke väzby nemôže príliš riskovať a väzba bola obhájiteľná nielen vzhľadom na stále možné riziko ich úteku. Treba si uvedomiť, že väzba v podobných prípadoch nie je vôbec neobvyklá a mnohé štáty konajú proti podobným porušovateľom právnych noriem dokonca oveľa prísnejšie…    

 

            Pár slov na záver

 

Vážená pani Horská, vo svojom blogu ešte vyjadrím niektoré svoje názory na konanie spoločnosti Greenpeace vo veci arktickej kampane. Ani trochu nesúhlasím s názorom aktivistov, ktorí si myslia, že môžu porušovať ruské zákony alebo zákony iných štátov len preto, lebo tvrdia, že bojujú za nejaký vyšší cieľ, napr. za cieľ ochrany Arktídy. Za „vznešené“ ciele totiž bojujú aj iné skupiny v spoločnosti: aj mnohé islamistické skupiny tvrdia, že bojujú za vznešený cieľ spásy ľudských duší. Na vznešené ciele slobody sa vždy odvolávali aj anarchisti či ďalšie ľavicové skupiny. To však nemôže byť ospravedlnením porušovania zákona.

Podstatná časť Vášho blogu sa zaoberala i právnou kvalifikáciou jednotlivých konaní aktivistov Greenpeace a prejavovali ste i právno-formalistické výhrady voči postupu ruských štátnych orgánov. To ma trochu prekvapuje, lebo keď si Vaša organizácia osobuje právo porušovať v mene svojich cieľov zákony cudzieho štátu, nemala by až tak kritizovať, že iné subjekty tiež porušujú právo pri výkone svojich legitímnych cieľov. Mali by ste sa zamyslieť, či je správne žiadať od druhých to, čo sami voči iným neplníte.

 

Vážená pani Horská, na záver mi dovoľte popriať Vám veľa úspechov do budúcnosti.

S pozdravom

Branislav Fábry

 

Kríza režimu v Saudskej Arábii?

17.11.2017

Ako je dobre známe, začiatkom tohto mesiaca prekvapila celý svet vlna masívneho zatýkania vysokých politických funkcionárov a podnikateľov v Saudskej Arábii. Medzi zatknutými sa objavili aj viac »

Nová bezpečnostná stratégia: skončí premiér Fico ako rusofób?

04.11.2017

V súčasnosti sa na Slovensku pripravuje strategický dokument v oblasti bezpečnosti s názvom Bezpečnostná stratégia SR (ďalej len „BS“). Dokument už prešiel medzirezortným pripomienkovým viac »

Katalánsko po deklarácii nezávislosti

19.10.2017

Niet pochýb, že jednou z hlavných otázok súčasnej Európy je téma budúceho vývoja Katalánska, ktoré 9. októbra 2017 prijalo Deklaráciu nezávislosti s odkladným účinkom. Vývoj udalostí viac »

robotníci

Ekonomika sa prehrieva. Investícií pribúda a fabrikám chýbajú ľudia

18.11.2017 07:00

Slovenskej ekonomike sa darí až príliš. Podniky začínajú narážať na možnosti, ktoré im krajina dáva, pracovné miesta ostávajú neobsadené.

pocasie, jesen, listie, dieta,

Zima je tu, bude mráz aj sneh

18.11.2017 06:00

Slnečné dni si dávajú pauzu spolu s pracovným týždňom, strieda ich viac oblakov, vietor, pridajú sa zrážky i snehové vločky.

Šéf Toyoty: Elektromobily nie sú pripravené pre masovú výrobu

17.11.2017 22:35

Šéf Toyoty Takeši Učijamada nepovažuje amerického priekopníka vo výrobe elektrických vozidiel Tesla za vzor hodný kopírovania.

John F. Kennedy, Jacqueline Kennedy

Zverejnili ďalších 10 744 materiálov súvisiacich s atentátom na prezidenta Kennedyho

17.11.2017 21:02

Americký národný archív informoval, že 8 336 materiálov zverejňujú úplne a 2 408 čiastočne, pričom 144 sa dostane na verejnosť úplne po prvý raz.

Branislav Fábry

Štatistiky blogu

Počet článkov: 195
Celková čítanosť: 722839x
Priemerná čítanosť článkov: 3707x

Autor blogu

Kategórie