Založ si blog

Kto sú a kto nie sú teroristi?

 

Včera sa v Paríži udiala veľmi smutná vec. Uskutočnil sa útok teroristov na redakciu francúzskeho satirického týždenníka Charlie Hebdo. Priamo pri útoku bolo usmrtených dvanásť ľudí, ďalší utrpeli zranenia a niektorí sú v kritickom stave. Táto udalosť si zaslúži čo najdôraznejšie odsúdenie. Terorizms je hanebný, nech sa uskutočňuje v ktorejkoľvek krajine a z akýchkoľvek dôvodov.

 

            Protiteroristická operácia v Kyjeve?

 

O hanebnosti terorizmu voči časopisu Charlie Hebdo nemožno pochybovať, avšak veľmi hanebnou aktivitou je aj to, ako sa niektorí politici a médiá snažia s pojmom terorizmus manipulatívne obhájiť svoju propagandu. Napriek tomu, že pojem terorizmus nie je jednoznačný a existujú rôzne definície tohto pojmu v právnych predpisoch, je ho treba používať vtedy, keď je to primerané. Naopak, excesívne používanie pojmu veľmi devalvuje celú diskusiu o terorizme. Ak budeme každé konanie, s ktorým nesúhlasíme, automaticky vyhlasovať za terorizmus, stratí „boj proti terorizmu“ svoj morálny rozmer. A keď budú politici používať pojem „terorizmus“ oportunisticky, začnú mať občania pochybnosti vždy, keď sa pojem „terorizmus“ objaví.

V súčasnosti je asi najznámejším príkladom nevhodného používania pojmu „terorizmus“ postoj poprevratovej vlády v Kyjeve. Tá sa rozhodla označiť vojenskú operáciu proti svojim odporcom na východe Ukrajiny za „protiteroristickú operáciu“, aby tým dodala svojmu vojenskému úsiliu určitý morálny kontext. Ukrajinský parlament za týmto účelom dokonca prijal v roku 2014 aj „protiteroristické“ zákony. Masívne používanie pojmu „teroristi“ malo tiež ospravedlniť tvrdý postup ukrajinskej armády voči obyvateľstvu východnej Ukrajiny. Tejto propagande však neuverili zväčša ani ukrajinskí vojaci: keď sa totiž dostali do skutočného kontaktu s tými, ktorých P. Porošenko označil za „teroristov“, začali mať pochybnosti o politike Kyjeva a mnohí z vojakov otvorene odmietli účasť na „protiteroristickej operácii“. Aj to bol jeden z dôvodov neúspechu ukrajinskej armády na jeseň 2014.

Celkovo, používanie pojmu „protiteroristická operácia“ v súvislosti s konfliktom na východnej Ukrajine je nanajvýš nevhodné. Veľmi to komplikuje riešenie celého konfliktu, pretože s teroristami sa rokovať nedá. Ľudové republiky sa pritom do občianskej vojny s vládnou mocou dostali nie kvôli teroristickým činom, ale preto, lebo odmietli uznať protiústavný prevrat v Kyjeve a vyhlásili referendum o nezávislosti, ktoré dopadlo úspešne. V reakcii na to sa Kyjev rozhodol zmeniť situáciu na východe silou a vstúpil do otvorenej vojenskej konfrontácie s ľudovými republikami. Obrancovia ľudových republík sa však nenechali zastrašiť vojenskou silou a ofenzívu Kyjeva odrazili.

Predstavitelia ľudových republík sa pri svojom boji neuchyľovali ani k odpaľovaniu civilných cieľov v Ľvove, ani nezmasakrovali školu niekde v Dnepropetrovsku, ani nešli do Kyjeva postrieľať novinárov, ktorí v Kyjeve šíria nenávisť voči Donecku a Luhansku. Nie, predstavitelia ľudových republík sa neprejavili ako teroristi. Pojem „protiteroristická operácia“ začala kyjevská moc používať v súlade s vlastnými ofenzívnymi operáciami, ktoré prinášali hrôzu a utrpenie civilnému obyvateľstvu. Ak sa na východnej Ukrajine dial a deje teror, tak ho neuskutočňujú tí, ktorí ľudové republiky bránia, ale tí, ktorí chcú zastrašiť obyvateľstvo, podporujúce obrancov.

 

            Terorizmus a mediálna rétorika

 

Na manipulatívnom používaní pojmu terorizmus sa veľmi úspešne podieľajú aj novinári. Konajú tak jednak preto, aby veľkými slovami pritiahli pozornosť čitateľov, ale tiež preto, aby získali „argument“ pre svoju politickú propagandu. V posledných dňoch sa napr. v jednom našom denníku objavil článok s názvom „Odesa sa bojí nového terorizmu. Ochráni ju národná garda“: http://www.sme.sk/c/7572236/odesa-sa-boji-noveho-terorizmu-ochrani-ju-narodna-garda.html . Podobný názov článku je sám o sebe veľkým škandálom, veď ak niekto minulý rok páchal teroristické činy v Odese, tak to boli tí, čo zaútočili 2. mája na proruských aktivistov v miestnom Dome odborov a zmasakrovali ich. Napriek tomu, že ukrajinská vláda nemá veľký záujem na vyšetrovaní udalostí z mája, je zrejmé, že práve páchatelia majú k Národnej garde dosť blízko. Veľmi problematická je aj aktuálna príčina nasadenia Národnej gardy: 27. decembra vybuchla na ulici mesta výbušnina a zabila človeka, ktorý ju prevážal (viac ministerstvo vnútra neuviedlo). Manipulatívne použitý pojem terorizmus má napomôcť médiám pri vytváraní predstavy, že Národná garda ochráni Odesu pred terorizmom, v skutočnosti je to ale iba propaganda.

Propagandu si v slovenských médiách človek naozaj „užije“. Pojem terorizmus sa používa tam, kde nemá miesto a naopak tam, kde je veľmi žiaduci, sa vôbec neobjavuje. Najmä pri teroristických činoch v Rusku sa naše médiá vyhýbajú používaniu pojmu terorizmus, napr.: „Ale čečenskí separatisti neustále prenikajú do Ruska, obsadzujú divadlá a školy a vyhadzujú do povetria lietadlá.“ Tu: http://encyklopedia.sme.sk/c/1853902/rusko-cecenska-vojna.html#ixzz3O9CUSfg7 . V uvedenom článku sa vôbec nikde neobjavuje pojem „terorizmus“ a dokonca aj obsadzovanie škôl ako v Beslane či divadiel ako v Dubrovke majú na svedomí „čečenskí separatisti“, nie teroristi. Zaujímavé, že podobné vety píše ten denník, ktorý vidí v konflikte na východnej Ukrajine „teroristov“.

Medzi paradoxy postoja niektorých našich médií k terorizmu patria aj výzvy na nekompromisný postoj voči jedným a na ústupky voči iným teroristom. Ustupovať voči terorizmu by v týchto predstavách mali samozrejme len „neželaní“ politici, napr. B. Asad v Sýrii. Pritom napriek všetkej obludnosti útoku na redakciu Charlie Hebdo v Paríži boli a sú útoky islamistických teroristov v Sýrii zvlášť strašnou teroristickou tragédiou.

 

            Islamistický terorizmus ako hrozba?

 

Mnohé európske štáty a aj Francúzsko žili dlho v predstave, že ich spoločenský systém umožňuje  pomerne bezkonfliktne zapojiť do spoločenského života tie skupiny moslimského obyvateľstva, ktoré majú nesúhlasné stanovisko k francúzskemu ústavnému poriadku. Mnohí politici dúfali, že tieto skupiny budú postupne prijímať francúzsky model riešenia spoločenských rozporov a budú sa zúčastňovať na tvorbe volonté generale. Trend je však dosť odlišný: mnohí moslimovia, žijúci vo Francúzsku, často už v tretej generácii, hľadajú svoje vzory mimo francúzskeho ústavného systému.

Situáciu s islamistickým terorizmom zhoršil aj celkový postoj konkrétnych politikov a médií k islamistom a ich terorizmu v minulých rokoch. Snaha využiť islamistov proti nepohodlným režimom na Blízkom Východe sa ukázala ako veľmi krátkozraká. V priebehu roku 2013 mnohé médiá a politici podporovali islamistický teror v Sýrii pod zámienkou „boja za demokraciu“, hoci mnohé skupiny, napr. blízkovýchodní kresťania, pred podobným postojom opakovane varovali. Po skúsenostiach z Líbye bolo treba brať tieto hlasy vážne. Je možné, že práve teroristi z Paríža získali svoje skúsenosti vo vojne v Sýrii…

 

            Ako na terorizmus?     

 

Najdôležitejším poučením z teroristického činu v Paríži by mohlo byť, keby sa štáty snažili nezneužívať boj proti terorizmu oportunisticky pre vlastné politické ciele. Keď niekto označuje za „teroristov“ tých, ktorí teroristami nie sú, škodí dôveryhodnosti medzinárodného boja proti terorizmu. Naopak, keď niekto označuje skutočných teroristov za „demokratov“ v Líbyi a v Sýrii a dokonca ich i podporuje, seje vietor … Búrka môže potom prísť i v Európe …

 

 

 

 

25 rokov samostatnej SR: oligarchizácia a „prichvatizácia“?

08.01.2018

Na začiatku roku 2018 oslavovala SR 25 rokov svojej samostatnej existencie. Pri tejto príležitosti sme sa stali svedkami mnohých podujatí, pretože išlo o významné výročie. Výročie však bolo viac »

Anexia Východného Jeruzalema verzus anexia Krymu

01.01.2018

Na konci roku 2017 sa hlavnou témou diskusií o medzinárodných vzťahoch stalo vyhlásenie americkej administratívy o presune veľvyslanectva USA z Tel Avivu do Jeruzalema. To však znovu otvorilo viac »

Eurohujeri, lieková agentúra a daňové raje

27.12.2017

Vzhľadom na názov celého článku by som chcel vyjadriť svoj postoj k EÚ - snažím sa nevidieť EÚ čierno-bielo a uvedomujem si aj mnohé pozitíva, ktoré priniesla EÚ pre Slovensko. Mohla by viac »

Bratislava, Bratislavský hrad, Dóm sv. Martina

Slovensko je 30. krajinou sveta v rebríčku kvality života

18.01.2018 22:21

Slovensko sa ocitlo sa medzi krajinami s "vysokým sociálnym pokrokom" pri skúmaní 50 ukazovateľov kvality života.

trump, duda

Poľský prezident Duda sa poďakoval Trumpovi, že bojuje proti falošným správam

18.01.2018 21:49

Trump ako "falošné správy" najčastejšie označuje informácie médií o sebe, s ktorými nesúhlasí. Duda sa zas sťažuje na údajné "falošné správy" šírené o poľskej vláde.

Porošenko

Rusko: Ukrajinský zákon o Donbase možno považovať za prípravu na novú vojnu

18.01.2018 20:15

Zákon vôbec nie je o reintegrácii, práve naopak, jeho cieľom je rozdeliť Ukrajinu ešte viac a odcudziť občanov žijúcich v Donbase, konštatovalo ruské ministerstvo.

Danko

Predseda NR SR sa na Bratislavskom hrade stretol s viac ako 50 diplomatmi

18.01.2018 20:04

Po 25 rokoch samostatnosti vie Slovenská republika ešte hlbšie oceniť postoj krajín, ktorého sa jej dostalo v čase, keď pomoc a ochranu najviac potrebovala.

Branislav Fábry

Štatistiky blogu

Počet článkov: 200
Celková čítanosť: 746460x
Priemerná čítanosť článkov: 3732x

Autor blogu

Kategórie