brankof.blog.pravda.sk

Pred pár dňami sme si pripomínali prvé výročie veľkej tragédie, pádu malajzijského lietadla letu MH17. Podobne ako pred rokom, aj počas prvého výročia tragédie sa rozhorela informačná vojna na túto tému. V rámci tejto mediálnej kampane vidieť, že mienkotvorné médiá poznajú „pravdu“ a aj sankcie voči „vinníkovi“ (Rusko) boli už zavedené. Najhoršie na celej veci je však to, že každý odlišný názor sa považuje za konšpiračnú teóriu.

          Samostatný tribunál pre MH17 ?

Celkovo, najčastejším obvinením proti Rusku v tomto novom kole informačnej vojny je neochota Ruska podporiť vytvorenie špecializovaného trestného tribunálu vo veci letu MH17, ako navrhla Malajzia v Bezpečnostnej rade OSN. Objavuje sa argumentácia typu: ak by mal Putin čisté svedomie a Rusi s tým nič nemali, tak by proti medzinárodnému tribunálu nič nenamietali. Žiaľ, podobná argumentácia je nesmierne povrchná.

Nielen ruská otázka znie, prečo treba samostatný súdny tribunál pre prípad MH17, keď v prípadoch iných zločinov sa takto nepostupovalo. Pri všetkej úcte k obetiam katastrofy MH17, vo svete sa objavuje množstvo krvavejších udalostí, ktoré by si samostatný tribunál zaslúžili prinajmenšom v rovnakej miere: Jemen, Líbya, Irak, a pod. Ale navrhnúť tribunál by bolo možné za každý z množstva útokov bezpilotnými lietadlami USA, kde zomreli civilisti. Dokonca i ľudové republiky sa obrátili na BR OSN so žiadosťou vytvoriť medzinárodný trestný súd na vyšetrenie vojnových zločinov, spáchaných v Donbase:  http://www.interfax.ru/world/452353 .

Niet pochýb, že zriaďovanie špecializovaného tribunálu ku každej z uvedených udalostí by rýchlo presiahlo možnosti OSN. A používať prostriedky OSN len pre niektoré selektívne vybraté kauzy nie je principiálne. Preto by aj tí, ktorí po vytvorení špecializovaného tribunálu volajú, mali radšej využiť možnosti, ktoré poskytuje existujúce právo.

Predovšetkým treba povedať, že ak by nieslo na tragédii MH17 nejakú vinu Rusko ako štát, bolo by možné zažalovať ho na Medzinárodnom súdnom dvore (ICJ). Holandsko alebo Malajzia to môžu urobiť na základe existujúceho práva a tento súd má právomoc Rusko odsúdiť, ak príde k záveru, že Rusko nesie zodpovednosť za katastrofu MH17. Samozrejme, keď už ale chce niekto žalovať štáty, nemal by zabúdať ani na zodpovednosť ukrajinského štátu, ktorý nesie zodpovednosť minimálne za to, že dopustil vstup civilného lietadla do oblasti bojov.

          Medzinárodný trestný súd už existuje

Pokiaľ chce niekto za útok na malajzijské lietadlo žalovať konkrétnych jednotlivcov, tak tiež nepotrebuje špeciálny tribunál, ale mal by sa obrátiť na existujúci súd, ktorý môže zločiny ako zostrelenie MH17 súdiť – ide o Medzinárodný trestný súd (ICC). Načo treba zriaďovať špecializovaný trestný tribunál, keď páchateľov môže odsúdiť aj všeobecný ICC? Veď ICC stíha vojnové zločiny alebo zločiny proti ľudskosti, kam zostrelenie civilného lietadla v oblasti občianskej vojny patrí.

Samozrejme, že na podobné stíhanie by bolo potrebné, aby Ukrajina pristúpila k Rímskemu štatútu a začala s ICC spolupracovať. Tá to doteraz neurobila. Bez ohľadu na to, či útok spáchali ozbrojené zložky ľudových republík alebo vládne sily Ukrajiny, podľa kvalifikácie OSN by išlo o ukrajinské subjekty, ktoré by sa mohli zodpovedať pred ICC. Samozrejme, ak by Ukrajina pristúpila k Rímskemu štatútu…

Pre Ukrajinu je však výhodnejšie nepristúpiť k ICC a miesto toho podporovať špecializovaný tribunál pre MH17. Pred ICC by totiž mohli skončiť veľmi mnohí predstavitelia ukrajinských ozbrojených síl, ktorí spáchali zločiny nesúvisiace s pádom lietadla. Tak by sa pred ICC mohli objaviť dokonca aj vysokí predstavitelia pomajdanskej Ukrajiny. Ak však Ukrajina nepristúpi k ICC a súčasne sa vytvorí špecializovaný tribunál pre tragédiu letu MH17, za väčšinu ukrajinských vojnových zločinov ukrajinským silám medzinárodný súd hroziť nebude.

Podobne nekonzistentný je k trestným tribunálom OSN aj postoj Malajzie: tá na jednej strane v OSN navrhuje vytvorenie špecializovaného trestného tribunálu, ale k ICC má odmietavý postoj a odmieta ho ratifikovať. Naopak, ruský postoj je konzistentný. Moskva dlhodobo odmieta medzinárodné trestné súdnictvo a to najmä preto, že v ňom vidí prejav novodobého imperializmu Západu.

ICC ako imperiálne súdnictvo Západu však neodmieta len Rusko, ale aj Čína, India, Pakistan, Indonézia a ďalšie štáty sveta. Ani na Západe zďaleka nie všetci pristúpili k Rímskemu štatútu, najmä USA a Izrael sú proti, i keď tie tak robia z odlišných dôvodov. Uvedená atmosféra nedôvery je veľmi nešťastná a to najmä kvôli tomu, že ICC neuznávajú predovšetkým tie štáty, na území ktorých žije veľká väčšina obyvateľov sveta a ktoré sú zodpovedné za tie najhoršie zločiny.

Určite by bolo dobré, ak by niečo také ako medzinárodné trestné súdnictvo dokázalo trestať páchateľov vojnových a ďalších zločinov. Toto súdnictvo však musí prekonať svoju viazanosť na západný svet a musí dokázať, že ani západní zločinci si pred medzinárodnou spravodlivosťou nemôžu byť istí. Určite sa treba vyvarovať dominancii sudcov zo Západu, aká sa objavila napr. pri Medzinárodnom trestnom súde pre bývalú Juhosláviu (ICTY). Písal som o tom tu: http://brankof.blog.pravda.sk/2015/07/13/srebrenica-medzinarodna-spravodlivost-a-jej-politizacia/ . Myslím si, že prvým krokom k takémuto súdnictvu by bolo presunutie sídla ICC mimo Európu, do nejakej krajiny dostatočne nezávislej od Západu, napr. Brazílie alebo Indie (ak by k ICC pristúpila).

          Otázky vyšetrovania MH17

Problémom zapojenia OSN do riešenia prípadu katastrofy MH17 sa svet nezaoberá prvýkrát: už začiatkom decembra 2014 sa objavila iniciatíva, aby vyšetrovanie viedla OSN a práve Holanďania to vtedy jednoznačne odmietli. Od toho momentu bolo ťažké uveriť úmyslom Holanďanov vo vzťahu k OSN. Prečo sa práve teraz dožadujú zriadenia tribunálu OSN? Má na tomto tribunále začať vyšetrovanie nanovo alebo má ísť len o súdne rozhodnutie na základe holandského vyšetrovania? A budú doterajší holandskí vyšetrovatelia viesť naďalej súbežne vyšetrovanie a ako to bude s dôkazným materiálom?

Niet pochýb, že by bolo lepšie, keby celú tragédiu vyšetrovala OSN už od minulého roku. V Joint Investigation Team (JIT) sú totiž zastúpené len niektoré štáty: Holandsko, Belgicko, Austrália, Ukrajina, Malajzia. Okrem Malajzie ide o krajiny, ktoré nemožno označiť vo vzťahu k udalostiam MH17 za neutrálne. Holandsko a Belgicko už v júli 2014 hlasovali za sankcie voči RF kvôli letu MH17 a aj Austrália prijala voči RF kvôli letu MH17 svoje sankcie, o Ukrajine hovoriť netreba.

Problém je v tom, že štáty, ktoré už v júli 2014, ešte pred začatím vyšetrovania, odsúdili Rusko a zaviedli voči nemu sankcie, si nemôžu dovoliť, aby vyšetrovanie ukázalo iný výsledok než ten, ktorý by potvrdil ich doterajšiu verziu. Ak by sa totiž ukázalo, že celé to bolo inak, než tvrdili v júli 2014, tak by sa štáty, ktoré voči Rusku vtedy zaviedli sankcie, blamovali. A Rusko by okrem toho od nich mohlo žiadať nemalú náhradu škody spôsobenú neoprávnenými sankciami. Keďže na vyšetrovaní participujú štátne orgány krajín, ktoré majú záujem na konkrétnom výsledku vyšetrovania, nemožno sa vyhnúť podozreniu, že vlády štátov pôsobia na vyšetrovateľov v JIT, ktorí sú voči vládam v stave funkčnej subordinácie.

Pri vyšetrovaní sa objavili ďalšie podozrivé momenty. Veľkým otáznikom bolo dočasné vylúčenie Malajzie z vyšetrovania tragédie v novembri 2014: http://nsnbc.me/2014/11/28/mh17-malaysias-barring-investigation-reeks-cover/ . Išlo o úplne neuveriteľný krok, keďže lietadlo patrilo malajzijskej spoločnosti a aj posádka a časť cestujúcich pochádzali z Malajzie. Už z toho kroku vyplýva, aký veľký tlak bol vyvíjaný na Malajziu, aby sa pripojila k predstavám, ktoré o vyšetrovaní mali ostatné štyri štáty.

          Mediálna vojna

Keďže vyšetrovanie JIT prebieha tajne, na vnímanie celej kauzy pôsobia aj rôzne teórie, ktoré sa kvôli nedostatku informácii o vyšetrovaní objavujú. Smutnú úlohu tu zohrávajú najmä tzv. mienkotvorné médiá, ruské aj západné. Na jednej strane varujú pred konšpiračnými teóriami, čo v skutočnosti znamená tie, ktoré nezodpovedajú ich verzii, ale súčasne sa sami príliš často opierajú o nedôveryhodné teórie. Napr. nemecký časopis Spiegel sa musel ospravedlniť za používanie nepodložených teórií zo stránky bellingcat.com: http://sputniknews.com/analysis/20150609/1023137858.html .

Veľmi opatrný treba byť aj voči materiálom a videám, ktoré sa objavujú v rôznych médiách. Médiá by sa mali kritickejšie stavať k tomu, čo koluje po internete. Nedávno sa ukázalo, ako sa zmanipulované video objavilo k téme MH17 v austrálskom televíznom programe „60 minutes“: https://consortiumnews.com/2015/05/18/fake-evidence-blaming-russia-for-mh-17/  .

Pochybnosti vzbudzuje aj nové video, ktoré sa objavilo tesne pred prvým výročím tragédie. Objavuje sa tam skupina ľudí, zrejme z jednotiek ľudových republík, ktorí sa podivujú nad tým, že ide o civilné lietadlo. Pochybnosti však vzbudzuje už načasovanie publikácie videa, teda že takéto video sa objavilo tesne pred výročím tragédie. Ďalším otáznikom je, prečo sa na internete objavuje len štvorminútový zostrih z údajne 17-minútového videa: http://www.news.com.au/travel/travel-updates/never-before-seen-footage-reveals-russian-backed-rebels-arriving-at-the-wreckage-of-mh17/story-fnizu68q-1227444676268 . Pritom ani austrálska vláda ani nikto iný nepotvrdil pravosť videa.

          „Verejno-právna“ RTVS    

Spomínané video použila aj „verejno-právna“ RTVS na vytváranie jednostranného pohľadu na celú udalosť. Zvlášť nevyvážené boli tvrdenia v Správach RTVS zo dňa 17. júla 2015: http://www.rtvs.sk/televizia/archiv/7600/70681 . RTVS tam podsúvala veľmi špekulatívne závery: „… z nich údajne vyplýva, že proruskí povstalci vystrelili raketu zem – vzduch na lietadlo, o ktorom si mysleli, že je to vojenská stíhačka“.

Okrem toho sa RTVS pokúšala robiť závery z nepotvrdených únikov vyšetrovania, napr.: „Prvé informácie hovorili o tom, že lietadlo zostrelili proruskí separatisti. Podľa posledných údajov, ktoré unikli vyšetrovateľom, to tak zrejme aj je.“ Uvedené nepodložené tvrdenia v RTVS pre istotu podsunuli divákom ešte raz: „Informácie, ktoré unikli z oficiálneho vyšetrovania, hovoria o tom, že let MH17 zostrelili separatisti.“ Čo na tom, že pravosť „únikov“ je problematická?

Nepravdivá bola aj táto informácia o sankciách: „Pád lietadla bol zlomový v prístupe Európskej Únie, ale aj ďalších krajín sveta k Rusku. Do pádu lietadla sa na sankciách voči Moskve nevedeli členské krajiny dohodnúť mesiace.“ Toto tvrdenie je zjavne nepravdivé, pretože sankcie voči RF zaviedla EÚ už v marci 2014. Okrem toho, stálo by za to uviesť aj odlišný postoj Malajzie k otázke sankcií proti Rusku.

RTVS varovala aj pred konšpiračnými teóriami: „Po páde lietadla sa objavilo niekoľko verzií a konšpiračných teórií…“ Samozrejme, RTVS odkázala svojim divákom, aby sa nenechali zneistiť pri jedinom správnom pohľade na vec: „… Jej výsledkom má byť zneistenie ľudí z akéhokoľvek výsledku vyšetrovania. Množstvo informácií spôsobí, že automaticky spochybňujú aj oficiálny výsledok vyšetrovania.“ Čo na tom, že v RTVS bežne spochybňujú výsledky oficiálnych vyšetrovaní v rôznych kauzách, najmä z krajín, voči ktorým vedie RTVS informačnú vojnu, od Číny cez Rusko až po Latinskú Ameriku.

          Čo treba robiť?

Rozhodne nie je dobré, že z tragédie letu MH17 sa stala informačná vojna, ktorú tak agresívne vedú médiá. Miesto vedenia mediálnej vojny však treba urobiť kroky, ktoré by napomohli hľadať zodpovedných v prípade MH17 a boli viac než len prostriedkom mediálnej vojny voči druhej strane. Mohlo by ísť o tieto kroky:

1. Západné štáty by mali obviniť Ruskú federáciu pred Medzinárodným súdnym dvorom (ICJ), ak mu pripisujú nejakú zodpovednosť za katastrofu MH17. ICJ je stálym súdom OSN, ktorý uznáva i Rusko a ktorý má kompetenciu posúdiť podobnú žalobu. Hoci ani rozhodnutia ICJ nie sú nespochybniteľné, museli by sa tam predložiť  dôkazy, ktoré majú západné štáty a mohla by sa k nim vyjadriť i ruská strana.
2. Treba, aby Ukrajina pristúpila k Rímskemu štatútu a umožnila tak Medzinárodnému trestnému súdu (ICC), aby posudzoval zodpovednosť subjektov zo západnej i východnej Ukrajiny za tragédiu MH17. Takéto pristúpenie by mohlo viesť i k trestnému stíhaniu za ďalšie zločiny, spáchané počas občianskej vojny na Ukrajine.
3. Treba vyzvať na to, aby v médiách, ruských i západných, dostávali priestor i názory druhej strany. Rovnako tak treba prestať označovať všetky názory, ktoré médiám nevyhovujú, za konšpiračné teórie. Dnes je totiž pojem „konšpiračná teória“ obvyklým nástrojom boja s každým, kto má iný názor. Taktika spočíva v tom, že do jedného vreca konšpirátorov sa hádžu zjavne nezmyselné i argumentačne presvedčivé teórie, ktoré sa niekomu nepáčia a všetky odlišné teórie sa potom spoločne označia ako „konšpiračné“.

Viem, že realizácia tejto tretej požiadavky bude určite najzložitejšia, ale keďže médiá nesú svojimi manipuláciami veľkú vinu za mnohé krvavé konflikty v ľudskej histórii, nemožno z tejto požiadavky zľaviť.