Založ si blog

Russia-gate: koniec najväčšej konšpiračnej teórie našich čias?

Na konci marca 2019 slávil svet jeden z najväčších úspechov v boji proti tzv. konšpiračným teóriám. Ukázalo sa, že médiami šírená predstava o sprisahaní D. Trumpa a Ruska za účelom ovplyvnenia amerických prezidentských volieb v roku 2016 (nazvaná ako Russia-gate) nie je nič iné než prázdna bublina. Niet pochýb, že D. Trump si zaslúži množstvo oprávnenej kritiky a väčšina jeho krokov v zahraničnej politike je neprijateľná, avšak napriek tomu treba odsúdiť snahu vytvárať z neho kohosi, kým určite nie je – akýsi „Putinov človek“. Žiaľ, táto snaha je jednou z najabsurdnejších tragikomédií 21. storočia.

 

Veľa kriku a vyšetrovania

Napriek tomu, že celá kauza Russia-gate sa mnohým zdala smiešna alebo aspoň podozrivá hneď od začiatku, orgány verejnej moci v USA ju zobrali vážne a vyčlenili na jej preverenie mimoriadne kapacity. Na vyšetrovaní sa zúčastňovali desiatky kvalifikovaných právnikov a agentov FBI, bolo vykonaných asi 500 prehliadok, 500 vypočúvaní svedkov a asi 2800 predvolaní. To sú len niektoré čísla, ktoré sa s týmto prípadom spájajú a celkové náklady  na vyšetrovanie tvorili asi 25 miliónov dolárov. Vyšetrovanie sa pritom neobmedzilo len na USA, ale tajné služby USA využívali aj informácie z prostredia zahraničných tajných služieb, najmä britských. Tzv. Muellerova správa, teda výsledok práce špeciálneho vyšetrovateľa R. Muellera a jeho tímu, však napriek tomu hovorila jasnou rečou: Špeciálny vyšetrovateľ nezistil, že by sa Trumpova kampaň alebo ktokoľvek na ňu napojený dopustil sprisahania alebo koordinácie s Rusmi v ich snahách ovplyvniť prezidentské voľby v USA v roku 2016.

Vyšetrovatelia pritom pri výkone svojich povinností postupovali veľmi pozorne, nikoho nešetrili a mnohých ľudí obvinili pre rôzne porušenia zákona (až 37 deliktov), od krivej prísahy až po daňové delikty. Štátne orgány sledovali každý krok ľudí okolo D. Trumpa a tí za akékoľvek svoje chyby platili vysokú cenu. M. Flynn priznal vinu v otázke krivej prísahy, keď klamal o legálnom stretnutí s ruským veľvyslancom, M. Cohen klamal o legálnom projekte s nehnuteľnosťami v Moskve, G. Papadopoulos uviedol nepravdivé údaje o legálnych kontaktoch s Rusmi. Ich delikty však v žiadnom prípade nepotvrdzovali obvinenie voči prezidentovi D. Trumpovi v kauze Russia-gate…

 

Mediálny konštrukt

Podporu vyšetrovaniu zabezpečoval aj nekritický postoj mainstreamových médií, ktoré od začiatku videli v D. Trumpovi verejného nepriateľa. Na tento prístup D. Trump reagoval takisto agresívne a kritická výmena názorov s mainstreamovými médiami sa stala súčasťou jeho rétoriky. Vo vzťahu k médiám sa mnohí voliči pýtali, aký je zmysel takejto kampane proti prezidentovi a uvažovali, či podobné spochybňovanie zvoleného prezidenta je v súlade s princípmi americkej ústavy. Možno tiež konštatovať, že hoci pri niektorých médiách sa dalo hovoriť aj o úprimnom boji proti osobe D. Trumpa, viacerí novinári celú kauzu pochopili ako nástroj, ktorý im vráti dôveryhodnosť.

Po roku 2016 zostali mnohé médiá a analytici víťazstvom D. Trumpa maximálne zaskočení. Počas volebnej kampane totiž vyjadrovali presvedčenie, že D. Trump nemôže vo volebnom boji zvíťaziť a snažili sa zaradiť ho na okraj volebného spektra. Keďže však napriek negatívnym predpovediam zvíťazil a dostal  sa k moci v súlade s volebnými pravidlami, bolo potrebné nájsť niečo, čo by omyly politických analytikov a podporu D. Trumpa u amerických občanov ospravedlnilo. Takýmto vysvetlením sa stala téza o ruskom zasahovaní do volieb. Zvlášť mainstreamovým médiám veľmi vyhovovalo vysvetlenie o „čiernej ruke“ Moskvy, pretože mohli tvrdiť, že informácie, ktoré šírili pred voľbami, boli pravdivé, ale zlý diktátor z Kremľa im svojou dezinformačnou kampaňou znemožnil sprostredkovať pravdu americkým občanom.

Určité skupiny vo Washingtone zasa privítali kauzu Russia-gate ako vhodný nástroj na ovplyvňovanie Trumpovej politiky. Jednou z hlavných vecí, ktorých sa obávali po nástupe nového prezidenta, bola zmena v politike voči Rusku. D. Trump totiž v predvolebnej kampani sľuboval, že sa pokúsi zlepšiť vzťahy s Ruskom a vyjadril presvedčenie, že sa mu podarí dohodnúť sa priamo s V. Putinom. Je možné, že D. Trump neplánoval tieto sľuby dodržať, ale práve kauza Russia-gate ovplyvnila jeho správanie v rozhodujúcich situáciách, týkajúcich sa vzťahov s Ruskom. Vzhľadom na prebiehajúce vyšetrovanie, nechcel D. Trump robiť s Moskvou kompromisy a miesto toho presvedčoval americkú verejnosť, že vie byť voči Rusku tvrdý. Aj preto sa vzťahy s Ruskom dnes stali ešte horšími než boli za prezidenta B. Obamu.

 

Situácia po vyšetrovacej blamáži

Napriek tomu, že ešte stále neboli zverejnené mnohé informácie z Muellerovej správy, jej hlavný výsledok predstavuje porážku pre mainstreamové médiá v USA a v krajinách ich spojencov. Po zverejnení Muellerovej správy sa dá naratív o ruskom zasahovaní do amerických volieb ľahko spochybniť ako nepodložená konšpiračná teória. Napriek tomu však nebude pre médiá ľahké túto dva roky živenú teóriu opustiť a nahradiť ju nejakou inou porovnateľnou témou. Danú teóriu budú ťažko opúšťať aj preto, lebo je pohodlná a výhodná a prisudzuje vinu za neúspech novinárskej propagandy inému subjektu.

Keby sa neúspech Russia-gate dostavil niekedy v minulosti, znamenal by pre mainstreamové médiá vážny problém a hlbokú krízu. V súčasnosti však informácia, že novinári klamú a manipulujú, nikoho príliš neprekvapuje. Cieľom médií dnes nie je hľadať pravdu, ale konštruovať fikciu dobra a zla, ktorá vyvoláva spontánne emócie ľudí a umožní využiť ich v boji s politickými protivníkmi. Dnes nie je potrebné analyzovať situáciu ani poznať fakty, stačí stáť na strane „slušnosti“ a prispieť svojou trochou v boji za ten „správny názor“. Práve internet a sociálne siete sa pritom veľmi dobre hodia na potvrdzovanie takto zažitých presvedčení voličov.

Aj kvôli uvedenej funkcii internetu jednou z hlavných tém po kauze Russia-gate zostane otázka, nakoľko je možné prostredníctvom kampaní na internete zmeniť názory voličov. Vyšetrovanie by sa však do budúcnosti malo viesť nielen o tom, či niekto ovplyvnil voľby v USA, ale aj o tom, či USA a ich spojenci ovplyvňujú volebnú súťaž v iných krajinách. Podozrenia existujú nielen voči štátnym orgánom USA, ale aj voči internetovým firmám so sídlom v USA. A práve táto kontrola tzv. nových médií zo strany amerických firiem vyvoláva otázniky o zásahoch do volebných procesov v krajinách, kde sa USA usilujú presadzovať svoje záujmy. To je však už nie je kauza Russia-gate, ale USA-gate.

 

Vyšlo v Literárnom týždenníku 13-14/2019

Sputnik V a protiruská hystéria na Slovensku

23.02.2021

Podľa očakávania, diskusia o možnom nákupe ruskej vakcíny Sputnik vyvolala na Slovensku ďalšiu vlnu nenávisti k Rusku a to tak medzi konkrétnymi politikmi, ako aj v médiách. Došlo to až tak ďaleko, že niektorí mainstreamoví novinári dokonca naznačovali konotácie vakcíny Sputnik V s novičokom! Pritom sa zabudlo na najdôležitejšiu [...]

Európska Únia a Rusko na križovatke dejín

18.02.2021

Konflikt medzi EÚ a Ruskom dosiahol v roku 2021 nový rozmer a otvorene sa hovorí o križovatke, za ktorou sa nachádza veľký konflikt. Vzťah oboch subjektov je však už dnes konfrontačný a otázkou je len to, akú mieru nepriateľstva dosiahne. Zdá sa, že ani EÚ, ani Rusko nie sú ochotní ustupovať zo svojich pozícií. Netreba opakovať, že aktívnu [...]

Referendum ako brzda Matovičovej vlády?

12.02.2021

Keď sa v marci 2020 sformovala nová vláda, v spoločnosti existovala široko akceptovaná predstava, že nová vláda bude vládnuť štyri roky. Po necelom roku vládnutia koalície sa však situácia zmenila a Matovičova vláda stratila podporu občanov. Preto sa stále častejšie hovorí o predčasných voľbách. Vyvrcholením tohto vývoja je iniciatíva pre referendum [...]

Lifbee Academy, vzdelávanie, študenti, workshop

Žiakom končiacich ročníkov sa do školy nechce

26.02.2021 22:11

Košický kraj ako zriaďovateľ 63 stredných škôl realizoval tento týždeň prieskum, koľko žiakov má záujem vrátiť sa do školských lavíc.

jednosmerná električka, obojsmerná električka, DPB, Dopravný podnik Bratislava, MHD, Bratislava

Vodiči DPB sa cez víkend môžu dať zaočkovať proti COVID-19

26.02.2021 21:02

Očkovanie pre zamestnancov kritickej infraštruktúry z radov DPB zariadil dopravný podnik v spolupráci s Ministerstvom dopravy.

Džamál Chášukdží

Vraždu Chášukdžího schválil saudskoarabský princ, tvrdia americké tajné služby

26.02.2021 19:37, aktualizované: 21:33

Washington avizoval, že ešte v piatok oznámi opatrenia súvisiace s kauzou zavraždeného novinára.

Joe Biden

Biden: USA nikdy neuznajú anexiu Krymu Ruskom

26.02.2021 19:30

Rusko zabralo územie Krymského polostrova vo februári 2014 a nasledujúci mesiac ho po spornom referende, ktoré Ukrajina ani Západ neuznali, pričlenilo k svojmu územiu.

Branislav Fábry

Štatistiky blogu

Počet článkov: 357
Celková čítanosť: 1637684x
Priemerná čítanosť článkov: 4587x

Autor blogu

Kategórie

Odkazy