brankof.blog.pravda.sk

Ako je známe, od začiatku roku 2019 sa premiér P. Pellegrini snaží intenzívne kritizovať prezidenta A. Kisku kvôli poškodzovaniu záujmov Slovenska. Jeho kritika by mohla byť v mnohom oprávnená, problém je ale v tom, že samotný premiér sa svojimi krokmi začína A. Kiskovi čoraz viac podobať. P. Pellegrini síce vystupuje diplomatickejšie, ale z hľadiska slovenských občanov je úplne jedno, či suverenitu Slovenska v rokovaniach s USA obetuje on alebo A. Kiska. A je tiež úplne jedno, ktorý z týchto dvoch politikov nakúpi nové zbrane z peňazí, čo by mali putovať na záchranu kolabujúceho zdravotníctva. Bolo by však možno ešte lepšie, keby tieto kroky učinil A. Kiska a nie P. Pellegrini, pretože ten musí pri podobných krokoch svojich voličov klamať oveľa viac než A. Kiska.

V nasledujúcom texte sa budem venovať týmto témam:

• Ľavica alebo oligarchia?

• Nový Andrej Kiska?

• Pellegriniho Bútora?

• Úspešné Slovensko?

• Smer SD vo voľbách?

Žiaľ, v prípade strany Smer SD nie je porušovanie predvolebných sľubov až taká zriedkavosť. Strana používa ľavicovú rétoriku, ale v skutočnosti až príliš často podporuje oligarchiu, ktorá Slovensku škodí. Veľkú príležitosť obmedziť vplyv oligarchov v strane prepásol R. Fico v roku 2012, keď suverénne zvíťazil vo voľbách a získal jedinečnú možnosť vládnuť bez akýchkoľvek koalícií. Avšak hoci sa rozhodol sa s oligarchiou naďalej spolupracovať, bol natoľko inteligentný, že si uvedomoval, aký veľký je odpor ľavicových voličov k oligarchickým skupinám. Preto sa snažil svoje oligarchické väzby prekryť ľavicovou rétorikou.

Ľavicová rétorika a spolupráca s oligarchiou sa tak stali sprievodným znakom konania Smeru SD na mnoho rokov, avšak po období masívnej privatizácie sa aj to zdalo mnohým voličom dostatočné. Po roku 2016 prebral v Smere SD úlohu „ľavicového svedomia strany“ Ľ. Blaha. Jeho ideologické názory z minulosti, jeho schopnosť odhaliť a agresívnym jazykom popísať nedostatky súčasného systému v statusoch na Facebooku pôsobili na ľavicového voliča presvedčivo. Ten totiž získal pocit, že aj v Smere SD ešte niekto berie sociálne hodnoty vážne. Myšlienky, že SR musí podporovať sociálnu spravodlivosť a mierové riešenia vo svete sú medzi občanmi SR stále dosť rozšírené a dajú sa vďaka ním získavať hlasy. Ľ. Blaha preto dokázal upútať pozornosť ľavicových voličov a získavať ich pre stranu Smer SD.

Lenže ak chcel doviesť Ľ. Blaha svoje myšlienky do dôsledkov, musel sa nutne dostať do konfliktu s viacerými predstaviteľmi strany. K niekoľkým konfrontáciám prišlo vo vzťahu s ministrom M. Lajčákom, ktorý sa stále viac prezentuje ako nezmieriteľný militarista a Bezpečnostná stratégia SR, ktorú predložilo jeho ministerstvo, bola doslova útokom na ľavicové hodnoty. Nešlo len o šírenie nenávisti voči Rusku, ale aj o tému sociálnej nespravodlivosti, ktorú návrh dokumentu spomínal iba v súvislosti s extrémistickými hnutiami. Vôbec žiadne vyjadrenia, že sociálna nespravodlivosť ako taká predstavuje bezpečnostné riziko…

Na Ľ. Blahu však v posledných dňoch zaútočil aj premiér P. Pellegrini. Poškodil tým doterajšiu taktiku Smeru SD, pri ktorej sa Ľ. Blaha vyslovoval nahlas sociálne a pacifisticky, zatiaľ čo vláda potichu konala oligarchicky a militaristicky. Lenže keď pri útokoch P. Pellegriniho Ľ. Blaha ustupuje z ľavicových pozícií, stráca svoju dôveryhodnosť nielen on, ale i strana. Pri súčasnom vývoji je stále zrejmejšie, že ak si bude chcieť Ľ. Blaha so svojou rétorikou aspoň sčasti zachovať tvár, bude sa musieť so stranou Smer SD rozísť. Na druhej strane, pokiaľ P. Pellegrini s M. Lajčákom budú útočiť na Ľ. Blahu a súčasne podporovať stránky ako Zomri, Smer SD na Slovensku dlho neprežije. Ak totiž vláda podporuje tých, ktorí hanobia voličov Smeru SD ako práve stránka Zomri, tak zrádza mandát, ktorí jej voliči udelili. A aj tí „najskalnejší“ voliči na to raz prídu…

P. Pellegrini sa v súčasnosti síce tvári, že odmieta politiku rozdelenej spoločnosti, v skutočnosti však zohráva podobnú úlohu ako A. Kiska. Aj ten chcel pôvodne zjednocovať spoločnosť. Z hľadiska ľavicového voliča je zaujímavým zistením to, že mainstreamové médiá dnes podporujú Pellegriniho spôsobom, ktorý sčasti pripomína oslavu A. Kisku pred niekoľkými rokmi. Treba sa pýtať prečo? Zabudli azda médiá na svoje doterajšie výhrady voči Smeru SD? Nie, nezabudli, na Pellegriniho stranu sa však postavili preto, lebo preberá Kiskov militaristický naratív, nakupuje nové zbrane a vytláča Smer SD z tradičných ľavicových pozícií. Pre premiéra môže byť pochlebovanie mainstreamových médií akiste veľmi príjemné, pre politika Smeru SD by však malo byť varovaním. Väčšina voličov tejto strany totiž mainstreamu príliš neverí a naopak tí, čo mainstreamu dôverujú, Smer SD voliť nebudú – ani keď P. Pellegrini kúpi 50 amerických stíhačiek. Smer SD tak môže ľahko padnúť medzi dve stoličky.

P. Pellegrini sa na „nového Kisku“ mení aj vďaka vplyvu svojich poradcov. To, čím bol u A. Kisku bývalý veľvyslanec v USA M. Bútora, tým je u P. Pellegriniho P. Kmec, taktiež bývalý veľvyslanec v USA. Žiaľ, nemožno sa vyhnúť podozreniu, že P. Pellegrini sa stal nástrojom proamerických síl na Slovensku a jeho postoje v otázke Bezpečnostnej stratégie SR či dohody o obrannej spolupráci s USA tomu nasvedčujú. Je zrejmé, že vláda SR musí zohľadňovať určité želania USA, avšak P. Pellegrini pritom vykonáva zjavnú nadprácu. Najlepšie to bolo vidieť na návšteve u prezidenta D. Trumpa vo Washingtone, kde za jasotu slovenských médií prisľúbil aj „modré z neba“.

Pellegriniho neúprimný postoj sa prejavuje aj vo vzťahu k Európskej únii. Premiér sa oficiálne tvári ako ochranca EÚ, v skutočnosti však kopíruje politiku USA a svojou kritikou Ľ. Blahu to iba dokázal. Ľ. Blaha určite nie je odporcom európskej integrácie, a hoci používa veľmi ostrú rétoriku, v skutočnosti vystupuje proti zmene EÚ na  neoliberálny projekt pod vedením amerického hegemóna. A otvorenú diskusiu o týchto kľúčových zlyhaniach EÚ naozaj potrebujeme. EÚ by mala byť sociálnejšia a plniť to, k čomu sa zaviazala v Charte základných práv EÚ a tiež podporovať stabilitu v susedných regiónoch sveta. Lenže sociálne práva v EÚ doslova miznú a vďaka podpore politiky USA sa vnáša nestabilita do regiónov v našom susedstve – dokonca sa zdá, že Brusel nedokáže zachrániť ani jadrovú dohodu s Iránom. P. Pellegrini sa však neodkáže antisociálnemu ani militaristickému trendu postaviť na odpor a zrejme by dokázal zatiahnuť SR aj do nových amerických vojen.

Ďalší z Pellegriniho postojov, ktorý ho približuje k A. Kiskovi, je aj naratív o „úspešnom Slovensku“. Do momentu, kým bolo treba položiť vládu Smeru SD v marci 2018, používal rétoriku o „úspešnom Slovensku“ aj prezident A. Kiska, napr. vo svojom novoročnom prejave z roku 2018. Z úst bohatého podnikateľa ako A. Kiska to možno znelo dôveryhodne, ale sociálny demokrat P. Pellegrini by mal byť pri hodnotení úspechov a neúspechov opatrnejší. Možno, že on sám alebo niekoľkí ľudia okolo neho naozaj cítia úspech, ale pre väčšinu občanov je takéto hodnotenie neprimerane optimistické. Makroekonomické ukazovatele sú klamlivé, veď tie boli skvelé aj pred rokom 1989, ale to vôbec neznamenalo, že by ľudia žili v „úspešnom štáte“.

Samozrejme, že existujú sféry, kde sa situácia na Slovensku reálne zlepšila, avšak existuje priveľa oblastí, kde je trend opačný a na optimizmus nie sú dôvody. Ide predovšetkým o situáciu v slovenskom zdravotníctve. Jedno nočné čakanie na časenku by vládnych optimistov zrejme vrátilo do reality, práve oni však na časenku čakať nemusia. Situácia v našom zdravotníctve je dramatická, prichádza k masívnemu porušovaniu práv pacientov a čo je najhoršie – situácia sa bude ďalej zhoršovať. Už teraz totiž stojí veľká časť zdravotnej starostlivosti na lekároch a sestrách v dôchodkovom veku, ktorí sa každý mesiac rozhodujú či zostať alebo odísť zo zdravotníckeho chaosu v SR. A väčšinu z nich nemá kto nahradiť! Kvôli stavu slovenského zdravotníctva reálne umierajú ľudia a o tých starých sa zasa nemá kto postarať. Ani jedna nekonečne dlho pripravovaná nemocnica v Bratislave dnes nestačí.

Situácia nie je dobrá ani v iných odvetviach. Zohnať remeselníka a dokonca za únosnú cenu je často nemožné, pretože veľká časť šikovných remeselníkov emigrovala. Ale aj mnohé kancelárske služby nefungujú tak, ako by mali v úspešnej krajine. Ďalším z príbehov, ktoré príliš nesvedčia o „úspešnom Slovensku“ je príbeh diaľnice do Košíc, ktorá mala byť dostavaná už v roku 2010. Taktiež situácia v školstve sa rozhodne nedá označiť za „úspech“ a to ako vyzerá väčšina rómskych osád by za úspech neoznačovali dokonca ani v krajinách tretieho sveta.

Je celkovo veľmi smutné, ako sa politici okolo P. Pellegriniho správajú k slovenským občanom s ľavicovými názormi a naozaj sa možno pýtať na dôvody ich konania. Je možné, že ide iba o povýšenectvo a predstavujú si, že ľavicových voličov ľahko zmanipulujú mediálnou propagandou. Od určitého bodu však aj taká manipulácia stráca účinnosť a ten, kto by chcel zdiskreditovať stranu Smer SD u ľavicových voličov, by mal konať presne ako P. Pellegrini. Jedným z prejavov neúcty voči voličovi je zloženie kandidátnej listiny do volieb do Európskeho parlamentu. Sú tam síce aj úprimní ľavičiari ako I. Melicher, ale niektoré mená znejú dosť provokatívne.

Len málokto totiž zosobňuje všetky doterajšie hriechy Smeru SD tak ako M. Beňová, líderka tejto kandidátnej listiny. Nie je nutné komentovať jej rôzne hlasovania v Európskom parlamente, ani ďalšie sporné kroky z minulosti, ale už jej samotné politické „metamorfózy“ vyvolávajú mnoho otáznikov: ako sa z Mečiarovej podporovateľky stala ľavicovo liberálna europoslankyňa? A ako sa z manželky oligarchu stala sociálna demokratka? A čo možno očakávať od osoby, ktorá prešla takýmito premenami, ale vždy si pritom dokázala nájsť cestu k moci a pozíciám?

Napriek všetkým prešľapom sa však dá predpokladať, že strana Smer SD ešte v týchto eurovoľbách neutrpí totálne fiasko. Je jasné, že Smer SD získa v EP menej mandátov než v roku 2014, ešte stále ho však podporia niektoré skupiny voličov. Nie z ideologického presvedčenia, ani kvôli predvolebným sľubom, skôr len z určitej zotrvačnosti. Mnohí si totiž myslia, že stále majú pred sebou stranu, ktorá hlasovala proti intervencii v Iraku 2003 a pokúsila sa obmedziť zisky zdravotných poisťovní. V skutočnosti však majú do činenia s Pellegriniho „progresívnym“ Smerom, ktorý sa pod Pellegriniho taktovkou môže ľahko stať aj koaličným partnerom skutočných progresívcov po voľbách v roku 2020. Práve v parlamentných voľbách 2020 by však mohlo prísť aj volebné fiasko Smeru SD, keďže volebná účasť bude vyššia a iba „skalní voliči“ stačiť nebudú. Nikto z mainstreamu by potom za Smerom SD nesmútil…