brankof.blog.pravda.sk

Nedávno sa Andrej Kiska stal víťazom ankety o najhoršieho rusofóba medzi slovenskými politikmi, keď predbehol dokonca aj F. Šebeja: http://www.srspol.sk/clanek-definitivne-vysledky-ankety-najhorsi-rusofobi-slovenska-10545.html . Žiaľ, dôvody svojho nechvaľného víťazstva potvrdil i pri návšteve Kyjeva z 22. februára, keď opäť pokračoval vo svojich jednostranných protiruských krokoch.

            Čo oslavovali v Kyjeve ?

Andrej Kiska sa v nedeľu zúčastnil v Kyjeve na tzv. Pochode dôstojnosti, ktorý mal byť spomienkovou demonštráciou na udalosti na Majdane pred rokom. Pripomeňme si však, čo sa vtedy, 21. a 22. februára 2014, stalo.

Žiaľ, udalosti z 21. a 22. februára 2014 a postoj lídrov Majdanu z týchto dní nie sú ničím príliš dôstojným, práve naopak. Dňa 21. februára 2014 sa totiž rysovalo pokojné vyriešenie násilných protestov v Kyjeve: prezident V. Janukovyč vtedy uzavrel s tzv. lídrami Majdanu, vrátane súčasného premiéra A. Jaceňuka, dohodu o riešení politickej krízy. Jej súčasťou boli aj predčasné voľby, v ktorých by V. Janukovyč podľa očakávania prehral. To mohlo byť veľmi hladké a mierové riešenie celého sporu. Predstavitelia Majdanu však dohodu s prezidentom V. Janukovyčom porušili hneď na nasledujúci deň. Boli zrejme tak veľmi chtiví moci, že ich žiadne dohody ani právne normy nemohli zastaviť.

Miesto ukľudnenia situácie prijali predstavitelia Majdanu dňa 22. februára v parlamente podivný dokument o tom, že V. Janukovyč prestal vykonávať funkciu prezidenta. Také čosi však nemá v ukrajinskej ústave žiadnu oporu a majdanisti svojim postupom hrubo porušili ukrajinskú ústavu. Podľa čl. 111 ústavy musí totiž prebehnúť odvolávanie prezidenta ako ústavný proces, do ktorého budú zapojené aj ďalšie ústavné orgány, najmä Ústavný súd a Najvyšší súd. Celý proces má potom vyvrcholiť hlasovaním 3/4 väčšiny všetkých poslancov parlamentu. Príslušné orgány zapojené neboli a ani požadovaná väčšina v parlamente dosiahnutá nebola. Za hlasovalo iba 326 poslancov, hoci 3/4 znamená aspoň 338 poslancov. Majdanisti o protiústavnosti svojho konania zrejme nepochybovali a preto po prevrate protiústavne „vymenili“ aj časť sudcov ústavného súdu. Aby im nikto nevyhadzoval na oči protiústavnosť…

Predstavme si analogickú situáciu na Slovensku. Predstavme si, že by na Slovensku vypukli nepokoje a na uliciach by sa začali protesty proti „oligarchom“. V reakcii na to by poslanci Smeru 78 hlasmi prijali dokument o tom, že „oligarcha“ A. Kiska prestal vykonávať funkciu prezidenta (hoci bez väzieb na oligarchov nie je ani Smer). Čo na tom, že čl. 107 ústavy predpisuje na vznesenie obžaloby voči prezidentovi 90 hlasov poslancov a že do procesu odvolávania treba zapojiť aj ústavný súd… Je jasné, že Smer by v uvedenom hypotetickom prípade porušil ústavu, ale A. Kiska by sa nemohol príliš sťažovať, lebo sám podobné protiústavné postupy oslavoval aj v Kyjeve…

Veľmi trápna bola v nedeľu 22. februára na Majdane aj účasť predstaviteľov Nemecka, Francúzska a Poľska. Ministri zahraničia týchto troch krajín totiž 21. februára 2014 garantovali dohodu lídrov Majdanu s V. Janukovyčom  a to, čo si v nedeľu Nemci, Francúzi a Poliaci na Majdane spolu s A. Kiskom pripomínali, bolo porušenie dohody, ktorú sami garantovali.

            Kiska a jeho vnímanie konfliktu

Kiska sa o ukrajiskom konflikte už dlhodobo vyjadruje jednostranne a niet pochýb, na ktorej strane stojí. Jeho postoj dokazujú aj jeho vyjadrenia o zapojení Ruska do konfliktu, ktoré urobil v Kyjeve: „Žiadne pochybnosti o tom nemám. A myslím si, že každý, kto má dostatočné informácie a nepodľahol ruskej propagande, nemôže mať o tom pochybnosti„. Určite môžeme diskutovať o tom, nakoľko je Rusko zapojené do konfliktu v Donbase, faktom ale je, že keby sa Rusko skutočne intenzívne zapojilo do vojny na strane povstalcov, v troskách by ležal Kyjev a nie Doneck. To je fakt, nie ruská propaganda!

Vrchol absurdity ale A. Kiska dosiahol, keď sa vyjadril o úlohe Ruska v konflikte: „Bez ‚pomoci‘ tejto obrovskej krajiny by bol konflikt dávno zažehnaný,“ Neviem, čo si A. Kiska predstavuje pod pojmom „zažehnaný konflikt“, ale to ako si nová moc v Kyjeve predstavovala „zažehnanie konfliktu“ bolo najlepšie vidno pri masakre v Odese v máji 2014. Idea, že bez „pomoci“ Ruska by konflikt na Ukrajine „bol dávno zažehnaný“ je absolútnym nepochopením situácie. Ukrajina bola vnútorne nejednotnou krajinou už dlho a krvavý konflikt tu hrozil opakovane: Ukrajinu rozdeľovali názory na status jazykov, hodnotenie histórie, ekonomické záujmy a mnohé ďalšie témy. Avšak súčasná občianska vojna je predovšetkým dôsledkom násilia na Majdane, ktoré prišli podporiť aj politici zo západných štátov.

V súvislosti s násilím na Majdane v roku 2014 predviedol počas výročia prevratu cez víkend veľmi trápne vyjadrenia aj P. Porošenko. Vo svojej konšpiračnej teórii obvinil Rusko, že ono zorganizovalo zabíjanie na Majdane (údajne V. Surkov). Nuž, som zvedavý na Porošenkove dôkazy! Mám totiž dojem, že keby naozaj organizovala vraždenie na Majdane Moskva, už by o tom bolo mnoho dôkazov v západných médiách. A estónsky minister zahraničia U. Paet, ktorý láskou k Moskve nevyniká, by vo svojom telefonáte s C. Ashton nemal dôvod podozrievať z ostreľovačských zločinov v Kyjeve predstaviteľov Majdanu…

Na spomienkovej akcii v Kyjeve sa objavili skutočne mnohé absurdnosti. Samozrejme, že hlavným motívom bolo hanobenie V. Putina. Niektorí z účastníkov pochodu dokonca niesli podobizne V. Putina, prerobené do podoby A. Hitlera a s nápisom „Stop Putler!“. Predstavme si, že by sa nejaký slovenský politik objavil na protiamerickej demonštrácii v Moskve, v Caracase či inde, kde by sa robili analógie B. Obamu s A. Hitlerom. To by mu médiá na Slovensku nedarovali!

            Kam na oslavy 9. mája?

Nedávno sa na Slovensku dokonca objavila iniciatíva údajných 40 osobností s výzvou, aby prezident A. Kiska išiel na oslavy 70. výročia víťazstva nad fašizmom do Kyjeva a nie do Moskvy. Nepodarilo sa mi dostať k samotnému textu listu, ani ku všetkým menám signatárov, informácie mám len z médií: http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/924541-osobnosti-ziadaju-kisku-aby-porazku-fasizmu-slavil-v-kyjeve/ . Z tých „40 osobností“ médiá spomenuli mená ako G. Mesežnikov, P. Zajac, O. Dostál, L. Piussi, A. Srholec, M. Hvorecký a J. Hašto. Bolo by však dobré vidieť celý zoznam mien, lebo niet horšej blamáže pre akékoľvek „osobnosti“ než je podpis pod takouto výzvou.

V liste 40 „osobností“ sa nachádza formulácia: „Európanmi opomínané obete a príspevok Ukrajincov k porážke fašizmu a slobode nášho kontinentu si už dávno zaslúžili naše uznanie, 70. výročie konca druhej svetovej vojny je príležitosťou konečne toto uznanie Ukrajine a Ukrajincom vyjadriť. Za občanov Slovenska to môžete symbolicky urobiť Vy Vašou cestou do Kyjeva.“ 

Od signatárov listu je to veľmi pokrytecké vyjadrenie, lebo im zjavne nešlo o ukrajinský príspevok k víťazstvu vo vojne, ale o podporu novej moci v Kyjeve. Osobne nepochybujem o veľkom príspevku ukrajinského národa k víťazstvu nad fašizmom, ale mám oprávnené pochybnosti, či nová moc v Kyjeve naozaj túži oslavovať víťazstvo nad fašizmom. Ukrajina totiž na konci roku 2014 patrila medzi tri krajiny, ktoré hlasovali proti rezolúcii Valného zhromaždenia OSN, odsudzujúcej nacizmus a fašizmus: http://brankof.blog.pravda.sk/2014/11/28/ukrajina-slovensko-a-podpora-nacizmu-v-osn/ .  Rezolúcia napriek tomu prešla hlasmi veľkej väčšiny štátov sveta a zhodli sa na nej aj takí nepriatelia ako Izrael a Sýria. Je zaujímavé, že rok predtým podobnú antinacistickú rezolúciu plne podporila aj Ukrajina.

Aké boli dôvody zmeny postoja Ukrajiny k rezolúcii proti nacizmu a fašizmu medzi rokmi 2013 a 2014? Že by to bol nástup nových politikov, ktorí majú úplne iný postoj k histórii? Túto domnienku potvrdzujú práve vyjadrenia ukrajinského premiéra A. Jaceňuka, ktorý v nemeckej televízii povedal, že to bol Sovietsky zväz, kto napadol Nemecko. A s týmto A. Jaceňukom by mal podľa názoru „40 osobností“ stáť slovenský prezident na jednej tribúne a oslavovať víťazstvo v 2. svetovej vojne… Zmenu postoja k nacizmu a fašizmu na Ukrajine bolo pritom cítiť i pri minuloročných oslavách 9. mája, pomajdanský gubernátor Chersonskej oblasti Odarčenko hovoril o Hitlerovi ako o osloboditeľovi – na oslavách 9. mája !!!: http://ruposters.ru/archives/4853 .

            Mediálne krytie Andreja Kisku

Kiska má na slovenské pomery zvláštnu „mediálnu imunitu“. Hoci už urobil veľa pochybných krokov a omylov, zvlášť v zahraničnej politike, v mienkotvorných médiách na Slovensku sa o ňom nesmie objaviť ani tieň kritiky. Je zrejmé, že A. Kiska si túto podporu majiteľov médií vyslúžil práve svojimi jednostrannými postojmi. Takýmito postojmi však nebudí dojem prezidenta všetkých občanov!